Vôbec som nebola nadšená, že už je pondelok. Ešte ráno sme boli so Sethom odprevadiť Laryho na vlak. Mali sme ísť aj do školy, ale Seth mal lákavé nápady.

„Pozri, jeden deň voľna navyše nezaškodí." navrhol a nahol sa ku mne pre bozk. Rada som mu ho darovala, až som ucítila jeho ruku na mojom stehne.

„A ako mám potom rodičom vysvetliť, že kde som bola celý deň, hm?" zamumlala som pomedzi bozky.

„Ty sa už nejako vyhovoríš." zašepkal vábivo. Najradšej by som si teraz k nemu preliezla a bozkávala ho donemoty, no volant by ma oberal o väčšinu priestoru.

„Seth..." zamrnčala som, no bola som akási bezmocná.

„Povedz kam a ja ťa tam vezmem." zašepkal keď pochopil, že to bol istým spôsobom súhlas.

„Kamkoľvek." hlesla som napokon a Seth sa toho s radosťou ujal. Napokon sme prešli asi hodinovú cestu, odbočili na poľnú cestičku a zastali až na vyššom kopci, kde bol prekrásny výhľad. Presadla som si na zadnú sedačku a stiahla okno, aby som si mohla nerušene užívať výhľadu. Seth si sadol za mňa a ochvíľu som cítila jeho pery na svojom krku. Jemne sa prisal a ja som privrela oči.Venoval mi ďalší podobný bozk a potom ďalšie, až som skončila ležmo na sedačkách, on nado mnou a dnu prefúkaval svieži ranný vetrík vôňu okolitej prírody. Dorozumievali sme sa len perami a dotykmi. Prehrabla som Sethove hebké havranie vlasy, takmer ako páperie. Skutočne ma udivovala ich hebkosť. Takmer som mala nutkanie sa spýtať, čo za šampón používa.

Prstami som začala pomaly vyťahovať jeho tričko, až sme sa museli posadiť. Venovala som mu pár bozkov na hruď, načo som ucítila jeho pery vo vlasoch. Bleskovo mi pretiahol tričko cez hlavu a potom ma trochu tvrdšie sotil späť na sedadlá, no zázrakom som si hlavu nebuchla. Jeho pery jemne blúdili po mojej pokožke, zahrávali sa s okrajom podprsenky, zatiaľ čo ja som sa uvoľnene oprela o jeho havraniu hrivu. Prstami mi behal po bruchu, príjemne to šteklilo, no jemne som sa mykla, keď sa priblížil k pásu nohavíc. Pousmial sa a pozrel mi do očí. Hľadela som do jeho búrkových mračien v tých prekrásnych sivých očiach, keď sa prstami dostal pod okraj džín, i nohavičiek. Jemne som skrčila nohy a mierne sa nadvihla, čo bola prirodzená reakcia na jeho skúmavé prsty. Už – už sa mi na pery dral vzdych, keď sa mi rozzvonil mobil. Seth vytiahol ruku od citlivého miesta a stihol sa uhnúť skôr, ako by som ho ja svojim výstrelom do sedu zrazila. Natiahla som sa po džínsovej bunde a vytiahla zvoniaci mobil. Zachary.

„Kde, dočerta ste?" prekvapil ma Junin hlas.

„Nooo." zatiahla som, keď mi Seth vtisol bozk na plece, „B-boli sme zaviesť Laryho."

„Áno, to bolo ráno pred školou, Zachary mi to spomínal. A to bolo pred troma hodinami."

Už? Snažila som sa skryť prekvapenie: „Nejako sa to natiahlo."

„Ušiel mu vlak?"

„Čože?" hlesla som, keď Sethove mäkké pery opäť okupovali môj krk, „Nie. To nie. Vlastne..."

„Ej ej, Alyssa." došlo jej to a ja som sa mierne začervenala, „No to sú mi nápady. Dúfala som, že Seth ťa neskazí, no poviem ti, držala si sa statočne."

„Jak to myslíš?" hlesla som podozrievavo.

„Myslím, že ty si skazená dosť sama o sebe." vrátil jej to Seth s pobaveným úsmevom a June si odfrkla, „Nepomôže ti ani tá nevinná tvárička."

„Ty..."

„Viete čo? Riešte si vaše škriepky z detských čias mimo mňa, ďakujem." prevrátila som očami spomenúc si, akí sú títo dvaja voči sebe detinský. Bože, tie detské lásky.

„Hlavne si užite, hehe." zapriala nám June skôr ako som stihla zložiť. Mobil som hodila na spolujazdcove miesto a otočila som sa k Sethovi.

„Nepôjdeme sa prejsť? Keď už sme tu."

Usmial sa, hoc som sa bála, že by som týmto zaklincovala akékoľvek zvyšky romantiky, ktorá nás v tomto aute obaľovala ako dusný vzduch: „Môžeme."

„Myslíš, že sa tu môžeme stratiť?" opýtala som sa, keď som vyšla z auta.

„Tričko nechceš?" ozval sa pobavene a ja som nastavila ruku, no neplánoval mi ho dať.

„Seth!" sykla som, načo sa provokatívne zaškeril.

„Niečo za niečo." hlesol a čakal na pusu. Nedarovala som mu to.

Len som mykla plecami: „No čo, tu ma aj tak nikto nevidí, navyše sa opálim. No možno tu stretnem nejakého fešného roľníka."

Hneď nato ku mne poletelo tričko ako Sethova odpoveď. Mojou bol len smiech.

„Opäť ďalší rituál?" nadvihla obočie June, keď sme na druhý deň spokojne obedovali na školskom trávniku. Schuťou som sa zahryzla do hamburgera, zatiaľ čo Zachary mal už svoje zjedené. Seth sa jedla ešte ani nedotkol. Kým rozprával, odbalila som mu ho a strčila do ruky. Odpoveďou mi bol jemný, zato milý úsmev.

„Ak chceš, aby bol mesiac priklonený na tvojej strane, musíš mu jeho dobrotu svojou oplatiť. Rituál na počesť Mesiaca sa robí každý spln. Ten zajtra je a zúčastnia sa tam všetci členovia." prebehol po nás pohľadom.

„Ja zvláštne, že istým spôsobom do tohto bláznovstva patrím aj ja." zamyslel sa nahlas Zachary. Mal pravdu.

„A ako to ostatným vysvetlíš? Čo vlastne vedia?" vyzvedala June, no zároveň to znelo akoby ho karhala. Seth po nej zazrel, plne si vedomý toho ako riadi Kult a, že ho vedie správne.

„Keď sa objavila Alyssa, musel som im čo to vysvetliť. Ehm, prišiel som o niektorých, no našťastie nevyzradili ani slovo. Ani nemajú prečo. Mysleli by si o nich, že sú blázni. A čo sa týka tých vernejších, a múdrejších, fascinuje ich, že môžu byť mágii takmer na dotyk a nechcú sa toho vzdať."

Aj toto bolo pre mňa novinkou, ale nechcela som rýpať. Stačilo, že hranica jeho nervov sa stenšila Juninou prítomnosťou.

„Prečo na toto všetko vlastne potrebuješ ľudí?"

„Nie ja, ale mesiac." poučil ju a konečne si do hamburgera zahryzol, „Sú v tom mocné sily, ich podstata je väčšia, než akú by čarodejník mohol prijať. Proste to tak je. Na rituály potrebuješ aj ľudí. Tak vzniklo nepísané pravidlo."

„Čarodejník sa podvedome obkolesuje ľuďmi." dokončil za neho Zachary. Hneď nato nás ktosi vyrušil.

„Hej, skupinka, máte tu azda nejaké tajné kruhy, či čo?" zasmial sa Dan a pohladkal June po blond vláskoch, načo jej ich rozstrapatil a ona mu capla po ruke. Prisadol si k nej do trávy.

„Všetkým sa veľmi minule na stretnutí ľúbilo a chceli by si to zopakovať. Škoda len, že tu už nie je tvoj super kamoš." dodal Dan s pohľadom upretým na mňa. Jemne som sa usmiala. Ešte furt som nevedela akosi stráviť to, s čím sa mi priznal. Zato Seth sa tváril akoby zhltol razom celú cuketu a zvažoval, azda nebude spoločensky neprístojné ak ju zo seba vyvráti.

Privrela som oči, akoby ma to malo ubrániť pred holým faktom, že celý náš vzťah je vo veľkej miere neúprimný. Jediné, čo si pred sebou nevieme tajiť, sú city. Po nociach premýšľam, aký to má vlastne zmysel.

Otvorila som oči keď sa ozval Zachary: „Myslím, že by sme si to mohli zopakovať. Ja som za."

Pozrel po nás a uvedomila som si, že takmer dlhú pol minútu sme boli všetci ticho. Ja vo vlastných myšlienkach, Seth bez akejkoľvek farby a June, ktorá nás oboch skúmavo sledovala.

„Myslím, že si to pokojne zopakujme." vysúkala som napokon zo seba, „Čo dnes večer?"

Dan sa zaškeril: „Takto sa mi to ľúbi. Tiež som to mal na rozume. Čo ma potom, že nie je piatok, no nie? Fajn, píšeme si a dohodneme sa na presnom čase. Prídem pre vás?"

June so Zacharym prikývli, kým Seth sa ozval: „My sa privezieme sami."

Fajn, takže pred samou stretávkou mám kvázirande so Sethom, v plechových otrubách jeho auta. Razom som si na perách predstavila chuť tých jeho. Nedokázala som to zastaviť rovnako, ako úsmev, čo prišiel potom.

Čo hovoríte na postup vo vzťahu Setha a Alyssy? Aké máte dojmy? :)

Ďakujem za vašu podporu! ♥

Viki :)