Keď sme odišli z podniku, ešte sme bláznili na ulici, popíjali, do jednej fľaše s alkoholom sme všupli akúsi handru, čo mala Sindy na čistenie slnečných okuliarov, zapálili ju a podávali si ju ako pochodeň. Len tak, uprostred cesty. Uznávam, dala som si opäť raz trochu viacej alkoholu, ako by som mala. Ale konečne som mala pocit, že mám čistú myseľ. Žiadny Camilo, kúzla, čary a mnoho iného. Občas sme so Sethom len tak postávali za skupinkou, stratení vo svojich bozkoch. Prišiel mi taký uvoľnenejší. Rovnako tou vodkou nešetril. Teda hlavne od toho momentu, keď som mu úprimne povedala, že by som sa s ním vyspala. No čo, už to nevrátim späť. A aspoň to už vie.

Chceli sme si zavolať taxíka, ale chalani rozhodli, že si chcú ešte skočiť na benzínku kúpiť čosi na jedenie. Trochu sme vystrájali aj tam, ale museli sme sa krotiť, lebo ochrankár na nás nepríjemne zazeral. Vybrala som sa na WC a keď som vyšla von, natrafila som na Setha, ktorý vravel, že ostatní už šli a ostali sme len my, Zachary a Lary.

„Spíš dnes u mňa?" opýtal sa a ja som výrazne vnímala úzkosť chodby, alkohol v krvi i v hlave a jeho lačný pohľad, ako si ma tak obzeral.

„Nie." povedala som jednoducho a keď nechápal, prevrátila som očami a mávla rukou, „Našim sa nepáčilo, že som toľko mimo domu, preto dokonca zavolali aj Juniným rodičom, či sa tam skutočne zdržiavam. Nemohli mi to priamo zatrhnúť, pretože mám dobré študentské výsledky a tak... Počuj, takmer by to neprešlo, ale Dany sa ujal role Juninho otca. Uhm, zabudla som sa mu za to poďakovať. Môj otec si potom celý večer lámal hlavu nad tým, čo to za mladého otca June má." zaškerila som sa, aj Seth.

„Okrem toho, Lary spí u nás..." podotkla som, no Sethov pohľad sa razom zmenil.

„To vážne?"

„A čo?" rozhodila som rukami a prstom mu následne pichla do hrude, „Už som ti vravela, niet dôvodu, aby si musel žiarliť. Čo ti tak sakramentsky prekáža?"

„Takt, že sa posledné dni okolo teba obšmietam, akoby si bola porcelánová bábika, len zato, aby som nič nepokazil. A teraz dôjde on a ty sa s ním ideš objímať a kadečo! A ja nemôžem!"

„Seth..." hlesla som zarazene. Nechcela som, aby sa cítil tak ukrátene. Preboha, však on... Lary je kamarát, ani kebyže chcem, nedokázala by som ho vnímať tak ako Setha.

„Vieš, ako sa cítim?!" buchol päsťou do steny pri mojej hlave. Uprene sme si hľadeli do očí, zatiaľ čo moje obočie vystrelilo kamsi do výšin, no následne som sa zamračila a odstrčila ho, načo tvrdo narazil chrbtom o protiľahlú stenu úzkej chodby a tuším sem zvedavo nazeral ochrankár. No nezaujímalo ma to.

„Po tomto všetkom dokážeš žiarliť? Po tom všetkom, čím sme si prešli? Neverím, že si tak povrchný." chcela som odísť ale on ma zdrapol za ruku a potiahol drsne späť k sebe.

„Mne len na tebe záleží. A na nás."

„Tak sa mi pokús veriť." odvrkla som, stále sa mračiac na celý svet. Tá vodka robila svoje. Namiesto toho ma Seth pobozkal a stiahol k sebe, akoby ma už nechcel vôbec nikdy pustiť. Jeho pery sa zosunuli na moju sánku a následne krk, „Nikdy som s Larym nechodila. Je mi ako brat. Nedokázala by som ťa podviesť a navyše sa mi to hnusí. Práve s Larym? Bože."

Seth sa uchechtol, s tvárou zaborenou v mojom krku, no potom na mňa vážne pozrel: „A čo som pre teba ja?"

Usmiala som sa a pohladila ho po líci: „Mňa by zaujímalo to isté, z tvojho uhlu pohľadu."

Nechystal sa odpovedať, videla som to na ňom. Nechcela som ho do toho nútiť, len by som to zhoršila. No zazdalo sa mi, že predsa len niečo povedal, ale to už som bola vo dverách, kde si ma uchmatol Zachary a mala som riešiť jeho dilemu, či si vybrať slaninové alebo smotanové chipsy. No i tak si myslím, že sa mi to zdalo, lebo tieto slová by zo Sethových úst nikdy nevyšli: „Ty si moje všetko."

Hm. Alebo teda, aspoň keby bol triezvy.

Ešte večer sme doniesli Larymu ku mne do izby matrac, aby mal kde prespať. Rodičov naozaj nadchlo, keď sa u nás ukázal, nikdy sa netajili tým, ako veľmi ho majú radi. Lary si dokázal získať každého, napokon i mňa. Možno si získa i Setha.

A preto hneď ráno som dostala budíka vankúšovou peckou do tváre. Najprv ma to vydesilo, keď mi ako prvý prišiel na Camilo, ktorý ma chce nedajbože udusiť počas spánku, no keď som vankúš bleskovo odhodila a zvrtla sa, všimla som si len vyškereného Lary sediaceho na matraci vedľa mojej postele. Zafučala som od náhleho nepríjemného pocitu v žalúdku a hodila sa späť do perín.

„Keď nespíš ty, tak nemôžem ani ja?"

„A s kým bude tráviť čas, ak by som ťa tu nechal chrápať dlhšie?"

„Ja nechrápem!" hlesla som na obranu skrývajúc úsmev a hodila vankúš späť do Laryho. V tej chvíli som mala pocit, akoby bolo všetko po starom. Ale Lary to musel pokaziť.

„Si akási iná." povedala ja som k nemu otočila hlavu, čakajúc čo povie, „Teda, taká napätá."

„Veľa vecí sa zmenilo." usmiala som sa, i keď nie šťastne. Teda iba čiastočne. Za Setha a June som bola viac než šťastná.

„Je medzi tebou a Sethom všetko v poriadku?" premeral si ma starostlivo, ako starší brat sestru.

„Ale áno." pousmiala som sa, „On len... žiarli. Nerozumie nášmu vzťahu vieš? Nikoho takého nemal."

Lary udivene nadvihol obočie, no potom súcitne prikývol: „Takže to naše objímanie mu asi neurobilo dvakrát dobre. Ale... prečo okolo teba chodí ako taká myšička?"

Uškrnula som sa nad tým prirovnaním, no i náhle zvážnela: „To... to nechcem riešiť."

Lary sa odrazu uchechtol: „No tuším budem žiarliť aj ja. Ešte nikto si ťa tak veľmi neobzeral ako on."

Pobavene som sa k nemu otočila: „Tak ty si takéto všímaš?"

„Predsa ťa musím strážiť, nie?" pousmial sa. Premerala som si ho, aj keď by som si ho vedela dopodrobna vybaviť aj o pol noci. No i on sa mi zdal v tej chvíli akýsi iný. Možno to bolo len skorým ránom. Lary si všimol môj skúmavý pohľad a odvrátil sa, „Tuším som hladný. Ideme jesť?"

Zaškerila som sa: „Iba ak aj môjmu bratovi daruješ takého budíka akého mne."

„Si zlá, pomstychtivá sestra."

„To vôbec nie je pravda." hlesla som ale smiech už nevedela skrývať. Skoprcla som sa z postele k nemu na matrac a objala ho, „Som rada, že si tu."

„To aj, ja." vydýchol mi do vlasov a pohladil po chrbte. Potom sme sa už naozaj obaja konečne rozhýbali. On šiel buntošiť u Zacharyho, odkiaľ sa ozývali nesúhlasné a nesúvislé mrmlanie a ja som zatiaľ napísala Sethovi, či sa s nami chce podujať na dnešnom výlete. Tak veľmi som chcela aby šiel, ale samozrejme, videla som, že Lary mu je proti srsti, nechcela som ho nútiť. A veru, dal si načas, odpísal až keď sme si dohadovali kam pôjdeme. Opýtala som sa ho, či má nejaký typ.

Seth Perrie: Že sa pýtaš. Prídem po vás.

A potom sme sa už hnali dolu, aby sme dnes toho dosť stihli. Skočili sme ešte po June a keď jej Seth povedal, kam ideme, úplne sa rozžiarila.

„Je to skutočne krásne miesto. Nevedela som, teda, netypovala by som, že navrhneš práve to."

„Kedysi som tam chodil s otcom." povedal krátko, maximálne neutrálne. S June sme si vymenili pohľady a ja som Setha pohladila po ruke. Vzal mi ju do svojej väčšej a pousmial sa.

Keď sme dorazili na miesto, nemala som slov. Všade okolo bol les, domnievala som sa, že výjdeme na čistinke, no postupne som počula zurčať vodu. Namiesto rieky na nás ale čakal vodopád a krištáľovo čisté jazero s kamenistým pobrežím. Vodopád sa rinul z vrcholca veľkej skaly. Už som rozumela, prečo mi poradil vziať si plavky. Chalani šli v boxerkách, nedbajúc, vraj sa to potom usuší. S June sme si zvliekli šaty a nesmelo vošli do jazera. Tuším ich tu je po okolí viac než dosť, aj keď toto bolo viac ako dve hodiny cesty.

Slnko hrialo ako v lete, to môžem odprisahať, no voda až taká zhovievavá nebola. Zachary s Larym sa už vo vode doťahovali a keď chcel Zachary k June čo i len pristúpiť, pišťala, že ak sa ju opováži obliať, utopí ho. Zachary vzal tú vyhrážku dosť vážne. Aj ja by som to tak spravila.

„Páči sa ti tu?" opýtal sa ma Seth s perami tesne pri mojom uchu a zozadu ma objal. Uvoľnene som sa o neho oprela. Voda účinne ochladzovala moje rozhorúčené telo, hoc len do pol pása.

„Je to tu prekrásne." hlesla som obzerajúc sa po okolitých korunách stromov, ktoré boli zhruba spolovice tak husté, aké bývajú v lete. No vtáky na nich už veselo vyspevovali.

„Vždy som sem rád chodil."

„Bol si tu už odvtedy?" opýtala som sa opatrne, no vyzeral byť uvoľnený.

„Raz. V zime. Aj vtedy je to tu prekrásne, predovšetkým ten vodopád. Otec mal toto miesto rád. Aby urobil na mamu skutočný dojem, vzal ju sem na prvé rande. A potom sem chodili takmer vždy."

S úsmevom na perách som sa k nemu otočila, stále ostávajúc v jeho objatí, a ruky mu omotala okolo krku.

„Otec vravel, že nech si sem raz donesiem svoje dievča. Vraj je to poistka, že potom neodíde." povedal a pobavene sa usmial. Ten môj úsmev sa ešte roztiahol a náhle som ho vášnivo pobozkala. Chcela som mu dať pocítiť, že tu nie je sám. A... ani nebude.

„Asi to zaberá." hlesol, keď sme sa zadýchane odtiahli. Rozosmiala som sa a začala ho ťahať hlbšie do vody. Nezdalo sa mi, že by mu bolo chladno, rovnako ako chalanom. Voda bola skutočne príjemná, čo si určite myslela aj June, ktorá na jej vrchu splývala a nechala sa slniť. Blond vlasy jej plávali na všetky strany ako slnečné lúče. Všimla som si, že Zachary z nej občas nevedel spustiť zrak. Musela som sa sama pre seba usmiať.

Čo vravíte na takéto zľahčené kapitolky? :) Myslíte si, že Seth právom žiarli? :D

Ako vždy, som vám veľmi vďačná za akúkoľvek podporu! :) ♥

Viki :)