Seth, ja nevládzem!" zvolala som za ním. Tuším by som sa mala dať na atletiku. Zadýchane som sa prehla dopredu a nasávala večerného vzduchu. Seth mi ale veľa priestoru nedal, namiesto toho sa ku mne tiež trochu zadýchane vrátil a schmatol ma prudko za ruku. Ešteže sú už obe zdravé.

„Nemáme čas!" ohriakol ma a ťahal za sebou.

„Čo máš v pláne?" stromy, kry i korene sa k nám stáčali a plazili. Kolená sa mi už podlamovali skoro pri každom kroku, preto som bola nesmierne šťastná, keď som uvidela povedomé miesto. No Seth nás nasmeroval iným smerom, než priamo k jazeru. Samozrejme, že mi plán nepovedal. Rýchlo ma náhlil a keď sme sa dostali k druhému kraju jazera, sledovala som stranu, odkiaľ sme došli. Les sa skutočne hýbal.

„Seth čo chceš robiť?" naliehala som. Pomedzi stromy presvitalo slabé svetlo od ďalekého mesta.

„Skoč!" hlesol a potiahol ma.

„Zbláznil si sa?!" zvolala som, no včas sa nadýchla a chytila si nos. Ten päťsekundový voľný pád nebol veľmi príjemný a ani voda, ktorá ma následne obalila. Už len preto, ako rýchlo sa mi vybavili spomienky na onú nepríjemnú noc. Ale aspoň som vedela, že takto nás Camilo nevystopuje hneď. Vynorila som sa zarovno so Sethom.

„Fakt si zošalel." podotkla som a začali sme plávať popri skalnom brehu, kde sa naň ani nedalo vyliezť.

„No neviem, koho je to vina." začal ironicky, načo ma jeho tón hlasu prekvapil, no ešte väčšmi, keď pokračoval s predstieranou intonáciou, „Lebo ,Seth, nebuď tak zlý a vzťahovačný, požičaj mu auto' alebo ,predsa sa nič nestane'."

„Ja tak nerozprávam." povedala som a mračila sa na neho jedna radosť. Dokonca som nevedomky zastala, načo ma hneď popohnal. Doplávala som k nemu, no bola som maximáne zadýchaná, už len z predošlého behu, „A myslela som to na auto."

„Ešte to tak, aby po tomto všetkom mi Zachary zaparkoval pred domom nabúrané auto."

„Si..." chcela som mu niečo povedať, keď sa ku mne načiahol a zatiahol ma do tieňu skaly. Bola to ako taká malá jaskyňa, presne pre dvoch tak, že nám trčali iba hlavy.

„Keby som mal auto, nemuseli by sme sa tu močiť. Ale nie, niekto potreboval auto, aby mohol ísť na rande urobiť dojem. Zbytočne."

„Oni nešli na rande." namietla som a obaja sme sledovali ako sa Camilo objavil presne na mieste, odkiaľ sme skočili. Ani sme sa nehli, len plytko dýchali. Nechceli sme zbytočne rozčeriť vodu. Pokračovala som šeptom, „Aspoň mi June nič nespomínala."

Odfrkol si: „Je to rande."

„V tom prípade ťa možno predbehol." povedala som a poočku na neho pozrela. Prestal pozerať na Camila a upriamil sa na moje oči. Kým stihol niečo povedať, pozrela som späť na toho španielskeho blázna. Pohľadom pozorne prečesával jazero, no náš úkryt už niekoľko krát minul. Tuším sme sa ho zbavili. No obaja sme už boli premočení do nitky. Videla som, ako sa Seth chvel od zimy. Nebola najteplejšia noc.

„N-nepáčilo by sa ti takéto rande?" opýtal sa, hlas sa mu chvel od zimy, no stále ma pozorne sledoval.

Pozrela som na neho a nadvihla obočie: „Akože fakt?"

Na moment mi ušlo, že by bol Camilo potencionálna hrozba.

Otočil sa ku mne a mrkol na Camila, potom späť na mňa. Až teraz som si uvedomila ako blízko sme k sebe boli: „P-prečo? Jasná m-mesačná noc, svieži vzduch, priezračná v-voda, len my dvaja..."

Pobavene som sa uškrnula: „Si fakt blázon."

Tajomne sa uškrnul: „Ako m-myslíš. Camilo už odišiel."

Vyzrela som smerom, kde som ho naposledy videla. Nebolo po ňom ani stopy. Mohla som si vydýchnuť. Vystrela som pod vodou ruky dlaňami smerom k Sethovi. Ochvíľu zacítil teplý príval i on a onedlho sa prestal triasť.

Hej, dnes sme chceli trénovať, preto sme sa dotrepali až sem, pešo, podotýkam. Camilo nás akosi vypátral a keďže celé toto miesto je trochu odľahlejšie, ostala nám možnosť len utiecť. No nerátala som, že dnes skončím kompletne mokrá. Ale aspoň som živá.

„Ďakujem." povedal napokon pokojne, „Môžeme už vyliezť."

„Práve som si hovorila, že je to tu kúsok čarovné."

„Toto slovíčko by som práve nepoužil." uškrnul sa a ja som prevrátila očami, „Alebo máš namysli istý druh mágie?"

Sama pre seba som sa usmiala, pozorujúc odraz mesiaca na hladine. Provokoval ma. No vlastne, prečo nie?

Otočila som sa k nemu a objala ho tak, že rukami som sa dotýkala jeho studeného chrbta a pritisla som sa k nemu, aby som ho zohriala. Tiež ma tuho objal, tá tesná blízkosť v takomto nečase bola neopísateľne príjemná. Spočinul pohľadom na mojich perách a tak som ho už nenechala dlho čakať a pobozkala ho. Naše nohy sa jemne prepletali, keďže sme sa snažili udržať nad hladinou, no ostatnú prácu mali naše pery. Jeho ruky mi jemne stlačili driek, akoby som mu chcela čochvíľa ujsť a on sa chcel uistiť. Držal si ma blízko pri tele rukou mi prechádzajúc po chrbáte až k šiji. Nabehla mi husia koža. Jeho jazyk vyzýval môj, bol tak poddajný, ako večerný vánok. Jeho pery boli neuveriteľne mäkké, vedela som to už predtým, ale teraz sa mi to len opäť raz potvrdilo. Miestami som mala pocit, že sa vznášam, úplne zabudnúc na vodu okolo nás. Asi rovnako ako Seth. Všetka odmeranosť z jeho strany, ktorú pociťujem väčšinu času, sa v tejto chvíli úplne vytratila. Túžila som... nechcel som, aby sme tak skoro skončili. Alebo vôbec.

Nakoniec sme ale ostali sedieť na brehu pri ohni, zohrievajúc sa a čakajúc, kým sa nám oblečenie aspoň ako tak osuší. Medzitým som sa dozvedela, že Camilo otravuje Sethovi život snáď viac než mne, no Seth je natoľko prefíkaný, že mu bez príliš veľkej námahy vždy unikne. Aspoň ma upokojilo, že niesom jediná, ktorú by Camilo rozštvrtil pre radosť.

„Niekedy by som prijal, aby mi nebola zima, tak ako tebe." prehodil.

„Náhodou, teraz zohrávam úlohu tvojho osobného vyhrievača." poučila som ho a navnadila oheň jeho smerom. Pobavene sa usmial.

„To si naozaj cením."

„Okrem toho," začala som vážnejšie, „Máš nápad ako sa dostaneme domov?"

„Nemám tu mobil, tipujem, že ani ty."

„Našťastie, inak by som to ozaj ľutovala."

„Tak zájdeme do chalupy, je tam jeden náhradný a zavoláme tým dvom hrdličkám, nech sa unúvajú mi vrátiť auto a odvezieme sa domov."

„Chceš im skaziť rande?" opýtala som sa pobavene.

„Tak už rande? Tvrdila si niečo iné. To je jedno, nech robia hocičo, ja sa chcem pokojne vyspať v mojej posteli."

„Ale bez mojich bozkov." podotkla som. Tentoraz som ho provokovala ja.

Naklonil sa ku mne: „Naozaj? Tak to aby som si ich ešte pár ukradol teraz."

„Len do toho." vystrčila som vyzývavo bradu, ale on nič. Napokon sa len usmial, ale vážne milo, až ma to obmäkčilo. Na moje prekvapenie som dostala pusu na čelo.

„Poďme, už je aj tak neskoro a zima." povedal a pomohol mi vstať. Ruku mi už ale potom nepustil.

Čo hovoríte na romantickú chvíľku v jazere? Camilo by sa mohol živiť ako dohadzovač :D Čo si myslíte o chode deja? :)

Viki :)