„Už ťa nikam nepustím samu. To hovorím celkom vážne." prízvukoval Seth.

„Nebola som sama." podotkla som. Šibol pohľadom po June, no potom sa mi znova venoval.

„Nikam ťa nepustím bezo mňa." opravil sa.

„Chceš jej kúpiť vodítko? Spáli ho." podotkla June a odpila si z fľašky, čo mala u seba. Narozdiel od June, ktorá vtedy použila moc, on jej len jednoducho buchol do fľašky, načo jej rovnako zabehlo a ešte bola aj obliata.

„Idiot." hlesla cez kašeľ. Uškrnula som sa a radšej sa tvárila, že Zachary sediaci na zemi škrtajúc zápalkami, aby mohol zapáliť sviečku, keďže patrí k ostatným účastníkom Kultu, bol tá najzaujímavejšia vec. Seth bol ale náročnejší a vynútil si moju pozornosť.

„Fajn, dobre. Ak to nebude divné, súhlasím." pretočila som očami.

„Ako to myslíš?" opýtal sa a až teraz som si uvedomila blízkosť jeho pier. uhla som pohľadom. Zachary zvolal, takmer upustil sviečku, i zápalku, ktorú sa mu už podarilo zapáliť, no sviečku som mu zapálila ja.

„Dopekla, Alysson." povedal a sfúkol zápalku. Aj ostatní položili sviečky pred seba, aby som ich naraz zapálila. Zachary ich obkukal a spravil to čo oni. Na hlavy si nasadili kapucne. Odrazu mi prišiel Zachary akýsi dospelší. Pohľadom prešiel od nás k June, ktorá teraz, keď videla tie sviečky a blkot, ktorý vytvárali na stenách a samotný kruh Elementov, vyzerala neisto.

„Bude to v poriadku." usmiala som sa a podala jej ruku. Pomaly ma za ňu chytila. Vykročili sme do kruhu Živlov, postavila som ju na územie vody a ja som sa postavila pri ňu na územie ohňa. Seth si nasadil masku a potom aj June a mne. Jemne mi prstami prešiel po zátylku, kým sa presunul na územie vzduchu oproti, teda po Juninej ľavici. June šupinatá maska naozaj sedela. Celá tá atmosféra mi prišla záhadná a mystická. Dnes sa tu stretli tri živly.

Videla som nemé ohúrenie v Zacharyho tvári.

Seth pevným hlasom predniesol: „June Pitterson, dieťa Vody, prijmi svoj Dar ako naši predchodci. Pripoj sa ku Kultu Mesiaca, nech Mesiac je i tvojim strážcom. Prijmi mágiu do svojho života a nechaj, nech ťa sprevádza."

June ho len nervózne sledovala a pery mala zovreté. Niektorý chalan podal Zacharymu keramickú misku plnú vody. Zachary na nás prekvapene pozrel, no potom opatrne predal misku Sethovi. Ten zas June.

„Prijímaš Vodu do tvojho srdca a ochranu Mesiaca?"

„Prijímam." povedala tíško, roztraseným hlasom, načo privrela oči a zhlboka sa nadýchla. Nakoniec odhodlane zopakovala, „Prijímam."

„Spečaťme tento rituál," povedal a posunkom ukázal na misu, „Vodou."

June misku prevrhla, no namiesto toho, aby sa voda vyliala na zem, v malých kvapôčkach prúdov zastala vo vzduchu. Tie sa začali pohybovať medzi mňa a Setha, čoskoro zaplnili celý kruh živlov, delili sa na menšie a tie na ešte menšie, až sa to podobalo na mrholenie. Niektoré mi jemne dopadli na tvár. Pousmiala som sa. Zdvihla som ruku a cítila ako sa mrholením brodila, ako keď plávam v bazéne. Odrazu zaraz každá jedna kvapôčka padla, až zostal kruh mokrý. Ale iba na zlomok sekundy.

„Vitaj v Kulte." povedal Seth a vybral z vrecka náramok, načo June nadvihla obočie a úkosom pozrela na môj prsteň. Seth sa uškrnul a položil ho do misy, ktorú potom podal Zacharymu. Zachary si poctený navliekol náramok. To už Seth držal v ruke prsteň a June mu nastavila ukazovák.

„Nechcem sa zúčastňovať týchto tvojich zásnubových kvalít." vysvetlila a Sethovi myklo kútikmi úst. Tak ako jej. Snáď sa pomaly začnú znášať.

Prekvapivo ale June mile rada vyšla z kruhu prvá a to pomerne rezko. Ostatné zhasli sviece a šli odložiť veci. Seth mi zaclonil výhľad a usmial sa.

„Rád by som ťa pobozkal. Ale vadia mi tie zobáky." povedal tlmeným hlasom a ja som bola, naopak, svojej maske vďačná, že neodhaľovala moju červeň.

„Skús si nájsť iný čas." povedala som mu naoko nezaujato.

Pery nie, ale oči sa mu pobavene usmiali: „Toho bude ešte dosť."

„Myslíš?" rypla som.

„Ale áno. Dnes spíš u mňa, pre istotu, ak by sa Camilo rozhodol opäť ťa navštíviť v noci. Takto si ťa aspoň ustrážim. Navyše, stačí sa u tvojich rodičov vyhovoriť, že spíš u June, to ti uveria."

Neverila som ako to mal všetko premyslené. Napokon som nenamietala: „Ale dúfam, že mi upraceš izbu."

Usmial sa: „Tú hneď oproti mojej."

V Sethovom dome som sa cítila sčasti stratene a sčasti veľmi cudzo. Obzerala som si veci, sošky, hľadala čosi, kde by som vycítila Sethovu osobnosť. No ono to tu vyzeralo, ako by to tu položil ktosi iný a Seth si tu len nažíval. Veci vyzerali akoby sa nepohli celé veky, no nebol tu žiadny prach. Iste, Seth si tu pokojne za pár minút prevetrá celý dom, zatiaľ čo ja som niekedy drela aj hodinu. Nakoniec som sa uvelebila v prázdnej izbe, kde bola jediným doplnkom starožitná váza oproti na poličke. Bolo mi smutno aj za ňu, tak som si tam vyložila kozmetiku, aj keď som jej veľa nemala. Ale vyzeralo to lepšie. Školskú tašku som si nechala dolu v kuchyni, mala som tu len tú s vecami. Na nočný stolík som si uložila mobil, nabíjačku, slúchadlá a vreckovky, čo bola moja základná výbava na noc. Otvorila som so zvedavosti šuflík a našla tam sviečku. Bola bordová s vyrezanými ružami na spodku. Prešla som po nej palcami a privoňala si. Dokonca voňala ako ruže. Veci som preložila na jednu polovicu a na druhú si dala sviečku a zapálila ju jednoduchým gestom. Vyzeralo to tu útulnejšie. Okrem jej svetla som tu mala ešte zapadajúce slnko za oknom. Mala som na neho prekrásny výhľad.

Ľahla som si do perín, no hlavu som mala na opačnej strane ako vankúš a vychutnávala si ako mi posledné lúče slnka hriali tvár.

„Čo si tak potichu?" opýtal sa Seth odo dverí.

„Udomácňovala som sa." povedala som a tušila som, že sa díva na tú sviečku. No nevenovala som mu pohľad. Oči som mala zatvorené, nechala si zohrievať i tak rozhorúčenú tvár. Zacítila som pri sebe tlak a keď som sa obzrela, Seth už vedľa mňa ležal, jeho hlava zarovno s mojou. Narozdiel odo mňa on mal na sebe tepláky a čierny sveter. I ja som mala tepláky, no navrch som si dala len biele tielko. Ani som si neuvedomila, že je v dome chladno. Seth mal rukávy svetra vytiahnuté až po hánky prstov. Aj on si ma premeral, načo sa na určitom mieste trochu pristavil a ja som radšej zatvorila oči, nech nevidí moje rozpaky. Jasné, že mal takto výhodný výhľad na môj dekolt. No už teraz by to bolo trápne riešiť, hoc niekedy neviem, čo od Setha čakať. Vlastne vždy.

„Myslíš, že June bude v poriadku?"

„Iste. Jediné miesto, kam by Camilo dnes zavítal je tvoja izba. Inak nevie, kde bývame. Aj keď sa hnevám, že som dopustil, aby sa dozvedel kde bývaš."

„Nevyčítaj si to. Môžeme zato obaja." podotkla som, „Sme v tom spolu."

„Áno." hlesol. Pootvorila som oči, lebo ma zaujímal jeho výraz, on ma ale po celý čas sledoval. Badala som jemný úsmev.

„Ďakujem, že sa o mňa tak staráš." pousmiala som sa.

„Robím to dobrovoľne." uškrnul sa.

Zasmiala som sa: „A vraj ja kazím ilúzie. Čo je? Dnes nič nevysielajú, keď na mňa tak pozeráš?"

Vrátila som mu to a on sa uškrnul a na kratučký moment sklopil pohľad. A potom zabodol svoje sivé diamanty do mojich jantárových očí.

„Nemám tu televíziu."

„To je hrozné, ako to prežívaš?" zahrala som, akoby som ho ľutovala. Pichol ma do boku a div som nevystrelila z postele. Otočila som sa mu čelom a zachytila mu obe ruky skôr, ako by sa pokúsil zopakovať to. Len sa uškŕňal.

Vyplazila som mu jazyk, načo sa ku mne priblížil perami a ja som sklonila hlavu. No i tak som si vyslúžila bozka na čelo a on si oslobodil ruky.

„Kam ideš?" opýtala som sa zvedavo, keď vstal z postele.

„Spraviť večeru." oboznámil ma a už mi zmizol na chodbe.

Zvolala som na neho: „Môžem použiť tvoju kúpeľňu?"

„Prvé dvere naľavo od teba." zavolal späť a ja som si začala brať veci a dopriala si príjemnú sprchu. I večera bola chutná, hlavne v jeho spoločnosti. No keď sme si popriali dobrú noc, sledoval ma ako šelma svoju korisť. Istým spôsobom sa mi to páčilo. A ešte viac sa mi páčilo, keď som mu hlasným zabuchnutím dverí dala najavo, že dnes ho čaká osamelá noc.

Alyssa sa opäť raz podvolila Sethovmu šarmu :D koľkým to urobilo radosť? :D a čo hovoríte na rituál? :)

Ďakujem za všetky milé komentáre! :) samozrejme aj za podporu ♥

Viki :)