Seth Perrie: Alyssa odpíš mi prosím.

Ani ma nehlo. Namiesto toho som si pozorne preštudovala meno Trevor Moran. Samé nepotrebné údaje, až som nenatrafila na fotku povedomého domu. Bol to ten opustený dom, kam ma Seth toľko krát zaviedol. V skutočnosti ho dal postaviť práve Trevor Moran a dedičským právom teraz patril Sethovi. Ale to znamená, že Trevor bol jeho otec, ktorý je mŕtvy.

Prikryla som si tvár dlaňami a zhlboka sa nadýchla. Panebože. Nemala som slov. Seth nosil na duši oveľa väčšiu bolesť, než akú dával najavo.

Tiež je pravda, že nebyť Camilových slov, nepustila by som sa do toho tak oduševnele hneď na druhý deň. No po týchto zisteniach... budem sa vedieť na Seth ešte normálne pozrieť bez toho, aby sa mi pred oči vyjavili tieto skutočnosti?

Seth Perrie: Mali by sme precvičovať tvoje schopnosti, máš 10 minút a stretneme sa pri opustenom dome.

Jemne mi myklo kútikmi úst. Vždy dostane to, čo chce. I mňa. Panebože, nie. Nemala by som sa Camilovými slovami zapodievať.

O desať minút som skutočne stála pred domom, Seth sa už ležérne opieral o plot. Tentoraz som sa na ten dom pozerala úplne inak. Pozerala som sa na Sethov domov.

„Doniesla som i španielsku Knihu Živlov, ak by nám bola na niečo dobrá." povedala som keď ma Seth pustil dnu. Na kuchynskom stole bola vyhasnutá sviečka. Spomenula som si, keď mi raz povedal presný počet sviečok v izbe, v ktorej sa stretávame.

Ako som sa tak obzerala, dom vyzeral len spolovice zanedbane. Bol veľký, je možné, že niekam Sethova noha nevkročila už roky. Vošli sme do mne už známej izby a uložila som si tašku na periny. Znova sa len obzerala.

„Stalo sa niečo?" opýtal sa, čím ma prebral.

„Vôbec nie." pokývala som hlavou.

„Z Camila si veľkú hlavu nerob. Už ho k tebe nepustím ani na meter."

Pousmiala som sa: „Budem sa ti snažiť veriť."

„To si mi už mala veriť dávno." povedal a sám sa ponúkol a vytiahol z mojej tašky knihu Živlov. Vypleštila som oči, keď mi odtiaľ omylom vypadol papier od minula. Vykročila som rýchlo k nemu, no Seth mi ho hneď zdrapol. Najprv chcel pobavene niečo podotknúť, no keď si všimol napísaného mena, zarazil sa a pozrel po mne.

„Čo to je?"

„Ja len... chcela som si zistiť niečo viac o tebe. Pozrela som rodokmeň a..." prestala som, lebo Seth len odhodil papierik na zem a prehrabol si vlasy, „Ja..."

„Radšej už nič nehovor." stopol ma pomerne hnusne. Uvedomil si to a ospravedlňujúco na mňa pozrel, „Nechcel som. Ale teraz, keď už vieš tajomstvo, asi k tomu niet čo dodať, všakže?"

Bola to len rečnícka otázka.

„Chcem to počuť od teba." hlesla som.

„Môj otec zomrel pred pár rokmi. Zanechal mi tu toto a kopu iného, čo mi pomáha vyžiť a platiť dane. Mama zomrela pri pôrode." povedal narovinu a obral ma aj o zvyšok slov.

„Seth..."

„Vieš prečo som ti to nechcel povedať?" prepichol ma pohľadom, „Pretože nenávidím, ak ma ľudia ľutujú. Tak ako ty práve teraz."

Zmizol niekde v útrobách domu. Povzdychla som si. Vedela som, že to mám s ním ťažké, ale toto je hotové peklo. No nemohla som to nechať tak. Nechcela som, aby sa mi teraz otočil chrbtom.

„Seth?" vyšla som na chodbu. Nikde nikoho. Prešla som ešte kúsok, keď sa ozval za mnou vo dverách jednej z izieb.

„Budem rád, ak teraz odídeš." povedal, chcela som niečo namietnuť, ale bol neústupný. Porazenecky som si vzala svoje veci, i Knihu a vyšla na chodbu. Stále stál na tom istom mieste.

„Mal by si vedieť," slzeli mi oči, „že mi na tebe záleží. Všetko som to robila preto, lebo mi na tebe záleží."

Jeho pohľad sa zmenil, ale bolo už neskoro. Pridala som do kroku, takmer som bežala, len aby som bola čo najďalej od neho. Nedošla som ani k domu, keď ma premohol vzlykot. Ale prečo? Skutočne som ho ľúbila?

Zobudila som sa, keď som na krku cítila akýsi tlak.

„Amor triste." ozvalo sa do tmy a dýka sa mi viac oprela o pokožku, „Len sa zbytočne trápiš."

„Ak by nebolo teba..."

„Ak by nebolo mňa, stále by si mu len slepo verila. Aké hlúpe. Teraz sa učíš čítať medzi riadkami. Viac chápeš, uvedomuješ si, koľkokrát ťa oklamal, alebo ti uhýbal odpoveďami. Nie je to zaujímavé?"

„Daj mi pokoj."

„Myslím, že by si sa mi mala poďakovať. Cítiš to? Toto miesto na krku je naozaj zaujímavé. Stačí, ak šklbnem a prerežem ti hlavnú tepnu. Z toho sa len tak nedostaneš."

Bála som sa. Po týchto slovách ešte viac.

„Nerozumiem, čo ešte chceš." hlas sa mi triasol a neúspešne na neho v tme zaostrovala. Len stál pri mojej posteli a dýku mi pridržiaval pri hrdle.

„Povedal ti všetko?" opýtal sa, ale ja som mlčala. Krátko sa uchechtol, „Jasné. Nestojíš mu ani za to, aby ti povedal celú pravdu však? Čo ti povedal?"

Nepriznala by som sa, ak by dýku ešte nepritlačil: „Vyhodil ma z domu."

Zaškeril sa. Cítila som, ako mi úponky pod plachtou omotávajú nohy. Vedel, čo robí: „No povedz, nie je to úbohé?"

Tuho som zatvorila oči. Pomyselný chrobák v hlave sa zavrtel: „Je."

„Mal ti povedať viac." pokračoval.

„Prestaň." napomenula som ho a snažila sa jeho slová vytesniť z hlavy. Pohýbala som rukami i nohami, no nemala som toľko voľnosti ako som si predstavovala.

„Buď rozumná, Alyssa." povedal a zložil mi dýku z krku, „Prišiel som sem z iného dôvodu, ale príjemne sa s tebou rozpráva. Po to, čo mi patrí prídem nabudúce."

Kým som sa vymotala z úponkov a plachty, už bol pri okne. Skočil dolu a kým som stihla vyzrieť kam, už ho nebolo. Zošuchla som sa pri stene dolu. Čo dopekla myslel tou poslednou vetou? Príde ma zabiť? Prečo ma už vlastne nezabil? Nepáčila sa mi táto jeho hra. Prirýchlo ma do nej začlenil a ja som sa nej nemala ako vymotať. Motala sa mi z toho hlava a pritom nemusel použiť žiadnu mágiu a čary. Sila pravdy bola silnejšia.

Naozaj Sethovi za nič nestojím?

Noo teraz som ozaj zvedavá na vaše názory, keď názory postáv sú jednoznačne rozdielne :) ktorého sa držíte/ alebo teda na koho strane stojíte? :)

Ďakujem za všetky vaše ohlasy v komentároch, ktoré si nesmierne cením! A som rada akejkoľvek podpore a hlavne tomu, že vás príbeh baví :) ♥

Viki :)