Napriek obavám, párty bola úžasná. Seth sa odo mňa naozaj ani na krok nepohol, kade – tade sa ponevieral Kult mesiaca a mala som nadohľad aj Zacharyho s June. So Sethom sme väčšinu času trávili na parkete medzi ostatnými, spočiatku obozretní, azda by sa niečo naozaj mohlo prihodiť, no potom sme sa uvoľnili. Hlavu sme mali plnú hudby a jeden druhého. Páčila sa mi tá blízkosť tiel, dokonca som Setha upodozrievala, akoby dodržoval presne stanovený limit centimetrov. Nehovoriac o tom, koľko som mala príležitostí opäť ochutnať jeho pery. Tak veľmi som chcela, no napokon sme si zadali hru s nepísanými pravidlami – jeden druhého provokovať.

Uprostred pesničky som sa nahla tesne k jeho uchu, zdalo sa mi, že privrel oči: „Idem sa napiť."

Jemne ma vzal za ruku a vymotali sme sa von z tentoraz priestrannej obývačky do kuchyne. Okamžite som vyhnala preč bozkávajúci párik, ktorý sa vo dverách minul s June a Zacharym. Zachary štikol.

Naliala som si z koly a schuti som sa napila. Hneď nato som zistila, že je namiešaná s vodkou a polku som vypľula do umývadla. Niekto sa musel veľmi nudiť. June podala Zacharymu pohár vody.

„Vidím, že pri tebe nie je núdza o blahodarné tekutiny." rypol Seth a uškrnul sa. June si zanechala pokojnú tvár.

„Trochu to prehnal."

Zachary sa zadrhol: „To... nie je pravda."

Pretočila som nad ním očami.

„Inak, mám taký zaujímavý nápad." začal, no June do neho nasúkala ďalší pohár vody.

„Myslím, že bude spolovice zmarený tým alkoholom, čo ti vstúpil do hlavy, myslím, že by si si ho mal nechať na zajtra." poradil mu Seth.

„Prečo mladších nikdy nikto nepočúva?" posťažoval sa Zachary.

„Pardon, ale asi si odskočím." povedala June a ja som sa ponúkla, že pôjdem s ňou. Zachary si unavene položil hlavu na stôl. Pri veckách sme ale narazili na problém. Dve baby sa tam hašterili a June okamžite zakročila a nie veľmi prívetivými slovami ich odbila. Zato ich ale nevedela vyhnať von, až Seth, ktorý už len svojim dojmom ich odpudil natoľko, že si hádku nechali naneskôr, hoc ich výmenu názorov som počula až kým neprešli do inej miestnosti.

„Ďakujem, pán gentleman." prehodila sucho June, no pri privieraní dverí som badala jej slabý úškrn.

„Alyssa, tak teda všetko najlepšie." ozvalo sa za mnou, až mi nabehol mráz na chrbte. Seth sa oneskorene otočil, no myslím, že môj pohľad prosiaci o pomoc mu dokonale stačil. Prešiel k nám.

„Pekne ste si upustili uzdu. Ozaj slušný večierok." pokračoval čarodejník Zeme za mojim chrbtom, „Ani ma neprivítaš, Alyssa?"

Pomaly som sa k nemu otočila, no on mi podával ruku.

„Nechaj ju napokoji." povedal pokojne Seth.

„Ale no tak, buďme vychovaní." povedala pozrel inam a až vtedy som si všimla, že niekoľkí na nás, hlavne na neho, pozerajú ako na zjav. Určite bol zaujímavým hosťom. Váhavo som mu podala ruku, ktorú mi stisol. O pár zvedavých očí menej.

Chcela som mu ruku pustiť, keď sa ku mne viac nahol: „Počul som, že tvoj brat má rád bylinkové čaje."

Dal si záležať pri slove „bylinkové". Vydesene som chcela ísť za Zacharym do kuchyne, ale on ma bolestivým uchopom zápästia stopol. Zdržala som sa zjojknutia.

„Seth." pozrela som vystrašene na neho, zatiaľ čo čarodej sa odporne víťazne uškŕňal. Seth sa akosi nechcel pohnúť z miesta, „Seth prosím."

Podľa mňa jediné, čo ho donútilo do kroku bol môj ozajstný nefalšovaný strach. Stačilo pár veľkých krokov a už bol v kuchyni. Zvedavo som čakala na odpoveď, ale čarodejník ma ťahal preč, do obývačky, priamo do masy tancujúcich ľudí.

„Ak si mu ublížil..." začala som varovne, no skôr za mňa hovoril strach.

„Bol to len planý poplach." uškrnul sa. Pochopila som.

„Tu mi ale nič nemôžeš." zaujala som rozhodný tón hlasu.

Nahol sa k mojej tvári: „Ak by som veľmi chcel, mohol by som. Ale poďme sa hrať vašu hru. Vyzývam ťa do tanca."

„Nebudem tancovať." povedala som razantne.

„Ale budeš." povedal, uchopil mi driek a upresnil nám spoločné tempo. Bolo mi z neho nagrcanie, „Ale ako sa zbavíme toho kyslého pohľadu?"

„O čo ti ide?"

„Len o tanec." uškrnul sa. Zahrával sa so mnou. Ale toto mala byť naša hra. Sústredene som si zahryzla do spodnej pery.

„Fajn. Ale niečo za niečo. Chcem vedieť tvoje meno."

„Vieš, že to ti ale nemusím povedať." uškrnul sa.

„A ja s tebou nemusím tancovať."

„Ale Alyssa." povedal a pod rukou čo ma držala za driek sa čosi nechutne pohlo. A potom som ucítila malé výhonky. Preglgla som, zatiaľ čo on sa prefíkane usmial.

„Camilo Alire."

Nechápavo som sa zamračila: „Čože?"

„To je moje meno." podotkol, „Predsa len by bolo nespravodlivé, ak by som vás ja poznal a vy mňa nie."

„Ako nás poznáš?"

„Pre mňa postačujúco." povedal nepriamo a spravil krok za mňa. Chcela som sa otočiť späť, no nedovolil mi to a stále nám udával tempo tanca. Vedel, čo robí, „Je mi ľúto, že som ti tak skazil náladu, ale nato si zvykneš. Pri ňom žiariš ako zlatý plameň."

Nahol sa k môjmu uchu: „Povedz, už ti vietor zapálil iskry?"

„Neviem ako to myslíš." zamrmlala som protivne.

„Amor triste." hlesol krásnou španielskou intonáciou. Keď som neodpovedala, preložil mi to, „Smutná láska."

„Myslím si, že sa mýliš." tvrdila som si svoje, aj keď bol, aspoň sa mi to tak zdalo, záhadne trefný.

„Naozaj? Ako dobre ho poznáš? Alebo je to len to pobláznenie?"

„Aj on ma má rád." nemietla som, no teraz som si protirečila. To chcel dosiahnuť. Zatla som zuby.

„Och myslíš to, ako si ťa drží pri sebe? Myslíš si, že sa s tebou nezahráva? Celý Kult mesiaca," pri tých slovách mi prešiel ukazovákom po prsteni, „je jedna veľká hra. To už predsa vieš."

„Každý čarodej si potrebuje v okolí udržať priateľov aby ostal nepovšimnuteľný." namietla som.

„Och, toto nepísané pravidlo. Pozri, vyzerám tak, že by som došiel s priateľmi? To už by si ich istotne poznala." nechcela som ho už viac počúvať, „Hovor si čo chceš, alebo si to len jednoducho ďalej nahováraj. No mala by si sa naučiť čítať medzi riadkami. To nie je až taká veda."

Skôr než som mu stihla protirečiť, už ho nebolo. Len jeho slová tam so mnou ostali, ako nejaká ozvena.

Vrátila som sa porazenecky do kuchyne. June ku mne okamžite vykročila a celú si ma obzrela: „Všetko v poriadku? Je preč?"

Len som prikývla.

„Seth ťa celý čas hľadá. Zavolám ho." povedala a už jej nebolo.

„Nevyzeráš šťastne." povedal Zachary, zdieľajúc rovnaký výraz tváre aký som mala ja. Skoro ako moje dvojča, „Čo ti povedal Camilo?"

„Počkať." vyhŕkla som, „Odkiaľ vieš jeho meno?"

„To bol ten super nápad, čo ste si nechceli vypočuť. Teraz som vám už dobrý, čo?"

„No tak to vyklop." sadla som si oproti nemu.

„Zistil som si jeho meno cez úrady, azda je zapísaný niekde v zlatých stránkach mesta ako prišelec." uškrnul sa, „Bol jediný so španielskym menom, no keďže som nepôsobil vyspelo a dôveryhodne, viac mi nedovolili zisťovať.

Prešla som popri stole až k nemu a objala ho: „Tebe to občas skutočne páli. Niečo vymyslíme a zistíme viac."

Ak nám to teda dovolí. Neviem prečo, ale myslím si, že toto neboli jeho posledné slová. Nehovoriac o tom, že mi do hlavy nasadil malého, nespratného ale zato usilovného, chrobáčika.

Tak, dej nám trošku okorenil preslávený (čarozem/záhradník) Camilo, čo si o ňom myslíte? Zaujíma ma váš názor aj na jeho teórie :D Bude Sethovi podľa vás silná konkurencia? :D

Teším sa na vaše odozvy v komentároch! Veľmi vám ďakujem za podporu :)♥

Okrem toho, rozbehla som nový príbeh na svojom profile Jump! for it, určite si ho bežte pozrieť  a poteším sa ak zanecháte i komentár :) link bude v komente, pre lenivších :D

Viki :)