*21*
Usmievala som sa pri pohľade, ako mi Zachary starostlivo ošetroval ruky, keďže ja som bola v tomto ľavá a on v lete podstúpil zdravotný kurz.
„Zdáš sa mi akási veselšia." prehodil a venoval mi iba sekundový pohľad. Prestala som sa usmievať, čo ho hneď pobavilo.
„Ako to myslíš?"
„Všetci vieme, teda ja aspoň sčasti, aká je situácia, ale ty napriek tomu žiariš. Čo sa stalo?" dopekla odkedy je on akože taký všímavý?
„Nič také." mykla som plecami načo po mne zazrel, lebo mi takmer nakrivo obviazal zápästie. Niežeby to pod tými ostatnými vrstvami potom nebolo vidieť. Staral sa o mňa ale vzorne.
„Aly, moc dobre ťa poznám, tak to vyklop." vyzval ma, no ja som len zovrela pery, „Pobozkali ste sa so Sethom?"
„Pf, ako ťa to napadlo?"
„To bolo trochu falošné." zhodnotil môj zapierací výkon a ja som zvesila plecia. A pomaly sa usmiala.
„On ma pobozkal skôr."
„Som rád, že tentokrát za triezva." povedal a napriek bolesti som ho udrela do pleca, „Au. Mne sa tak zdá, že už si celkom zdravá."
Len som nad ním pokrútila hlavou. Došla mi sms.
Seth Perrie: V Knihe nie je písané nič o španielskom rode. Musíme hľadať inde.
Alyssa: Ako sa dostaneme k ďalšiemu výtlačku?
Seth Perrie: Nemám nápady.
Tým mi teda veľmi pomohol. Pretočila som očami. Zachary si naše správy ale stihol prečítať: „O akej knihe hovorí?"
„Tým sa netráp. Potrebujeme len jej latinské, či španielske vydanie. Žiaľ takéto veci nie sú na objednávku."
„Spomínala si, že aj starký je v tomto celom zapletený, no nie?"
„Hm, istým spôsobom. No myslím, že od takéhoto diania má na míle ďaleko. Je to predsa slušný muž." povedala som popravde. Nedokázala som si ho vykresliť nijako zle. Bol to milujúci manžel, otec, starký. Vždy si nás na leto brával k sebe a doprial nám jedny z najlepších prázdnin. Hlavne vďaka nemu som mala tak úžasné spomienky na detstvo. Istotne i Zachary.
„Ale mohla by si sa ho spýtať na výtlačok. Marí sa mi, že mi pred rokmi ukazoval fotku jeho kolegu z práce. Vraj si boli blízki ako bratia."
„A?" opýtala som sa nedočkavo.
„Volal sa Cortez. Bol to španiel." hrdo vystrčil bradu Zachary. Mne od radosti poskočilo srdce.
Alyssa: Možno máme stopu.
Seth Perrie: To ma zaujíma.
Alyssa: Môj starký možno má výtlačok španielskej knihy, alebo o nej niečo vie. Jeho zjavný kolega musel byť tiež s týmto všetkým spätý. Možno sa mýlim, no chcem si potvrdiť pravdu. Kedy pôjdeme?
Seth Perrie: Myslím, že s tebou nebudem môcť ísť.
Alyssa: Prečo?
Nepáčilo sa mi, ako vyhýbavo sa opäť správa.
Seth Perrie: Prepáč. Zvládneš to aj sama.
Skôr ma sklamal, ako nahneval. Doteraz bol taký oduševnelý a keď prídem na stopu, odrazu sa stiahne? Má snáď niečo proti nám a nepovie mi to?
No moje podozrenie takmer vymizlo, keď mi odpísal.
Seth Perrie: Musím strážiť toho španielskeho blázna. Aspoň ak budeš preč, dohliadnem na to aby za tebou nešiel, prípadne ti neublížil.
Srdce mi poskočilo. Asi som bola až moc kritická, len mu na mne záleží.
Alyssa: Ale dávaj si pozor.
Zdvihla som pohľad k Zacharymu, ktorý si prezeral môj prsteň od Kultu mesiaca. Natiahla som k nemu ruku a on mi ho podal. Všimol si môjho pohľadu. Usmiala som sa: „Tak, kedy chceš vyraziť?"
Viac mu nebolo treba. Myslím, že máme už postarané o nedeľný program.
Starký nebol nadšený, keď sa dozvedel o Zacharyho nadobudnutých vedomostiach o jeho rokmi stráženom tajomstve. Spočiatku bol naozaj neoblomný.
„Prečo o tom vie? Ako to? Alyssa, myslel som si, že máš viac rozumu. Ja som sa toto tajomstvo snažil toľko uchovať v tajnosti a ty spravíš takúto hlúposť! Vieš aké je to nezodpovedné a..." jeho hlas naberal intenzitu a tak som sa rozhodla to stopnúť.
„Ja som skoro umrela, Gerald!" zvolala som s rovnakou intenzitou ako on. Oheň sa nezaprie. No starký pri počutí svojho prvého mena ustrnul a teda to zafungovalo.
„Kvôli nejakej chorej hlave čarodeja Zeme!" rozhodila som rukami, „Prišla som sem nájsť oporu, ktorú si mi toľko ráz ponúkal. A povieš mi toto?!"
Ako som tak rozhodila rukami, rukávy mi vyšli hore a odhalili obviazané zápästia. Starký zbledol.
„Vieš aké je to, keď ti niekto desať centimetrov nad hlavou mieri dýkou, zatiaľ čo ty sa topíš?" zlomil sa mi hlas a oči sa mi zaliali slzami. Snažila som sa ich hneď zahnať, zatiaľ čo Zachary ma jemne objal okolo pliec.
„Alyssa, to mi je ľúto. Nevedel som to... ah, to nie je výhovorka. Zachoval som sa hlúpo. Ide mi len o vaše bezpečie, to predsa vieš." povedal ospravedlňujúco a jemne ma pohladil po rameni, „Povedz mi čo potrebuješ, pomôžem vám ako len budem vedieť."
„Zachary mi vravel, že si mu spomínal akého si dobrého priateľa Cortéza. Bol čarodej?" opýtala som sa pokojným hlasom a snažila sa pôsobiť vyrovnane, no spomienky na tú noc sa mi rýchlo vybavili. Kiež by tu bol i Seth, no bola som vďačná, že som tu nemusela takto stáť sama a Zachary je tu kedykoľvek pre mňa. Objala som ho okolo pásu a on spravil to isté.
„Áno. Ako si na to došla?"
„Vravel mi, že ste si boli blízki. Tak som si typla, že to pramenilo odtiaľto."
„Bol to čarodej vody. Tak pokojný a vyrovnaný človek. A predovšetkým múdry. No prečo sa na toto pýtaš?"
„Určite si musel mať ty, alebo on výtlačok Knihy Živlov. V tej, ktorú máme my sa ale neviem dopátrať k tomuto čarodejníkovi Zeme, je to totižto španiel."
Starký chvíľu uvažoval a potom si rozpamätal: „Donesiem ju, len tu počkajte."
Nadšene som pozrela na Zacharyho. Ten sa pousmial. Ešte vždy ma trochu mrzeli starkého slová, ale myslel to v dobrom, chápala som ho. Ani ja som to pôvodne takto nechcela.
Starký doniesol Knihu, našla som rodokmeň a pozorne si obhliadala rodokmeň Zeme. No mohla som si vybrať až zo šestnástich možností, s rôzne končiacimi sa menami.
Bezradne som povzdychla: „To mi veľa nepomohlo. Dúfala som, že bude potomkov menej. A neviem, ako inak ešte zistiť jeho meno. Určite mu ju neplánujem dať."
Posunula som ju po stole späť k strýkovi, no ten mi ju posunul späť: „Len si ju nechaj. Mne je i tak na príťaž."
Pozrela som na španielsky názov Elementos de Libros. To aby som sa prihlásila na španielsky kurz. Cítila som sa bezradne, no musíme prísť na inú taktiku, a to rýchlo.
Je čas na teórie! :D máte nejaké? :D
Ako vždy, velice krásne vám ďakujem všetkým za podporu ♥♥
Viki :)
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top