Zas a raz som kráčala lesom, bez akéhokoľvek cieľa. Vlk bol už blízko. Rozbehla som sa, vediac ako to opäť skončí. Vlk sa objavil predo mnou a ja som prudko zastala.

„Ty si čarodej Zeme!" vyhŕkla som na vlka. Vrčanie odrazu ustalo, len ma sledoval. O čo mu ide? Začal cúvať. Spravila som dva kroky dopredu. Už dávno som mala nájsť odvahu. Už dávno som mu to mala povedať. Hlavne ak by som vedela, že by sa zachoval inak.

„Čo to má všetko znamenať?" opýtala som sa, no vlk mi zmizol v tieni, i to ostré svetlo vpredu odrazu zmizlo. Len veľmi neostre som pred sebou videla siluetu človeka a odrazu jeho dlaň, keď sa mi niečo omotalo okolo rúk i nôh a prudko ma stiahlo dozadu. 

Vykríkla som zo sna, teda sprvu som si to myslela a potom mi napadlo, či niesom ešte vždy v sne. Okolo rúk sa mi rýchlo zmotávali ďalšie výhonky bujarej rastliny. Nohy som si ani necítila. Ale čo to tu robí? V mojej izbe?! Telo mi sužovali čoraz viac, brali ma o dych. Dokonca som už videla hviezdičky. Namiesto volania o pomoc zo mňa vyšiel len pridusený zvuk. Výhonky a stonky sa mi prepletali už aj pred očami. Skončím ako nejaká larva. Privrela som unavene oči a nechala sa ponoriť. Nie načiahnuť sa, ale ponoriť. Oheň ma prijal vrúcne ako matka svoje deti. Otvorila som oči a povedala by som, že mi v tej tme tleli. Zamerala som sa na svoje ruky, cítila som ako sa zohrievajú, až sa rozhoreli. Rastlina začala horieť, no nové výrastky prekrývali tie zhorené. Sotva sa mi podarilo vyslobodiť si jednu ruku a naslepo sa načahovala k nočnému stolíku. K zdroju všetkých týchto problémov. Zovrela som úzke stonky kvetinky v črepníku a okamžite ich spálila. Všetky výrastky sa odrazu zmenili na prach a popol, vyzeralo to, akoby sa mi vznietila postel i periny. Vyskočila som na rovné nohy, ruky si oprášila o nohavice, akoby boli špinavé a vôbec pred chvíľou nehoreli. Ostražito som sa obhliadala, otáčala, keď ma zozadu schmatli dve ruky a jedna mi upchala ústa. Snažila som sa skríknuť, ale zbytočne, čarodej Zeme bol odo mňa silnejší a aj telesne zdatnejší. Vedela som, že to bol on. Vyčkával tu celý ten čas, nepovšimnute v tieni, čakajúc na moment, kedy môže konať, ako každú noc. Až priveľmi rýchlo sme mierili k oknu, čo ma nemálo vystrašilo. Ešte hlasnejší a pridusenejší výkrik sa ozval, keď ma donútil skočiť z okna spolu s ním. Dopadli sme do lístia a kým ma vytiahol na nohy, úplne zmizlo. Začal ma ťahať preč, silne mi držiac ruky. Využila som príležitosť zakričať, no on mi spravil pred ústami letmý pohyb a namiesto zvuku som sa začala drhnúť. Musela som sa predkloniť a vykašlať to svinstvo, zatiaľ čo ma za druhú ruku ťahal za sebou. Z úst sa mi podarilo vybrať mach. Veľa machu!

Zastonala som, keď ma nasúkal do auta parkujúceho kúsok od nás. Sotil ma na zadné sedadlá, obkročmo si na mňa sadol, aby som sa nevedela brániť a spútal mi ruky ťažkými železnými putami.

„Skús sa potrápiť s týmto. I tak nemáš toľko energie, ani času. Ale neboj, zneškodním ťa pomerne rýchlo." zliezol zo mňa, zabuchol dvere, sadol si za volant a okamžite sme vyrazili z miesta.

„Prečo to robíš?" unavene som sa snažila posadiť, no jeho bláznivá jazda mi dala zabrať.

„Myslel som si, že ti to už Seth vysvetlil."

„Nenávidíš čarodejov?"

„Vytváram vyvolenú rasu. Pár čarodejov, ktorí stoja za zmienku. Ty tam práve nepatríš. Ani tvoja kamarátka a priateľ."

„Nie je to môj priateľ." namietla som, i keď v tejto chvíli to nie je dôležité.

„Oh, to je škoda, považoval som ťa tak trošku za Sethovu štetku."

„Čo prosím?!" rozčúlil ma. Už to vo mne blčalo.

„No, konečne sa nám prejavuješ, kráska." uchechtol sa výsmešne a potom niečo splietal v mne cudzej reči. Všimol si môjho pohľadu, „To bolo španielsky."

„Nechcem vedieť čo to znamenalo." oboznámila som ho.

„To je škoda. Možno by sa ti to páčilo." uškrnul sa.

Sykla som, čím som sa nechtiac prezradila.

„Keď budeš taviť tie putá, skôr si ublížiš ako sa oslobodíš."

„Prečo si toľko čakal? Prečo si ma nezabil skôr, keď si mal príležitosť?" opýtala som sa a mlčky predýchavala bolesť.

„Všetko je to iba o skúsenosti a plánoch. Počkal som, kým sa na teba Seth viac naviazal. Čo myslíš, ako veľmi ho bude mrzieť tvoja smrť? Si ako jeho korisť. Dobre, tak to poviem milšie. Niečo ako jeho zberateľský kúsok. Stráži si ťa ako oko v hlave."

„Nájde ma i teraz."

„To budú dve muchy jednou ranou." povedal jednoducho.

„On je oveľa silnejší, než si myslíš."

Pozrel na sekundu na mňa: „Ja viem,aký je silný. A vieš aký som silný ja?"

Hravo sa na mňa usmial. Odvrátila som pohľad. Blížili sme sa k semafórom hneď pri nábreží. Vyskočila som dopredu a snažila sa ho chytiť pod krk, čo sa mi podarilo, ale dosť nešikovne. Trhol volantom, načo ma odhodilo a hlavou som narazila do okna na opačnej strane než som sedela. Zažmurkala som a zdvihla pohľad. Pred nami bolo Sethove auto. Ale nesedel tam sám. Zachary ma vystrašene sledoval. Bože, čo ten tam robí?!

Čarodejník Zeme vystúpil a surovo ma vytiahol z auta: „Už ani krok, čarodej Vzduchu."

„Pusti ju a vybavíme si to my. Bude to férovejšie." Zastal Seth kúsok od nás, dostatočne ďaleko na to, aby sa čarodejove vyhrážky chorej mysle nestali skutočnosťou.

„Ty nikdy nie si férový. Ale ako chceš, budem ako ty. Tak sa teda zahrajme." skôr ako stihol ktokoľvek niečo spraviť, korene si prerazili cestu zo zeme a narazili do mňa tak prudko, až ma to odhodilo. Načiahla som sa rukami a hľadala akýsi záchytný bod, no namiesto toho som narazila o okraj zábradlia a spadla rovno do rieky. Putá ma značne obmedzovali a slabší prúd pri brehu unášal. Snažila som sa ich opäť roztaviť, už to nebolelo až tak, ale musela som vynaložiť oveľa viac sily a to mi už dochádzal kyslík. Jedna ruka sa mi uvoľnila a tak som rýchlo vynorila.

„Alyssa!" kričal odniekadiaľ Zachary.

„Drž sa bokom." počula som Setha a veľmi som sa tešila, keď som o chvíľu zacítila pomocnú ruku. No namiesto havraních vlasov som videla strapaté blond. Silne mi zovrel spálené zápästie.

„Buena noche, chica." zašľabil sa a ponoril mi hlavu pod vodu. Okamžite som začala s ním bojovať, no bol podstatne silnejší, hlavne ak vedel ako využiť svoju moc. Cítila som, ako sa mi nohy mocú do chalúh a to by som odprisahala, že tam pred malo chvíľou žiadne neboli. Tlačil mi plecia hlbšie pod hladinu, moje ruky len slepo mávali nad hladinou. Rozmazával sa mi pohľad. Odrazu ma jednou rukou pustil, čo som využila a podarilo sa mi v zlomku sekundy vynoriť a popadnúť dych. Pľúca ma neskutočne boleli. Čarodej Zeme odblokoval Setha a chytil ma za temeno hlavy, zatiaľ čo druhou rukou čosi vybral spoza opasku.

„Ešte jeden krok a..." chaluhy, rovnako ako i jeho ruka ma prudko ponorili pod vodu. Videla som, ako drží dýku nad mojou hlavou tak pevne, že stačí jeden šikovný pohyb a je po mne. Slepo som namierila ruku k chaluhám, načo okolo mňa začala voda vrieť. Celý proces trval ale o čosi dlhšie a ja som bola už úplne bez dychu. Vymotala som si nohy z chalúh a po bezvýznamných pokusoch sa mi podarilo odraziť sa viac k stredu prúdu. Ten ma bral ale oveľa rýchlejšie a hoci som sa vynorila, nedokázala som sa nadýchnuť. Prudko som kašlala a snažila sa o čokoľvek zachytiť. V diaľke som počula čosi ako nadávky či krik, ale nebola som schopná ho registrovať. Podarilo sa mi vypľuť malé množstvo vody z toho čo som v sebe mala a kratučko sa nadýchla. Nevidela som už takmer nič.

V tej chvíli ku mne čosi dopadlo, ostro a presne ako šípka a už ma čiesi ruky, tie, ktorým som už mohla skutočne veriť, držali. Cítila som sa akási ľahšia. Seth mi priložil ruku k ústam a ja som zacítila čerstvý vzduch ktorý sa predral až do mojich pľúc ako plný nádych.

„Dokážeš plávať?" opýtal sa, no ja som sa zmohla len na pokývanie hlavy a držala sa ho tak kŕčovito ako som len vedela.

„Zachary..." vyšlo zo mňa.

„Je v poriadku. Určite. Aj my budeme, len mi musíš pomôcť, rozumieš? Kop nohami." snažila som sa ho poslúchnuť, ale šlo to veľmi ťažko. A po pár minútach, mokrí ako myši sme sa konečne dostali ku kraju, kde sa Seth zaprel a oboch nás povytiahol von. Na brehu som vykašlala posledné zvyšky vody a striedala hlboké nádychy. Blato som mala hádam všade.

„Ty..." začala som a pre zvyšok slov sa unavene nadýchla, „Ty si letel, však?"

Unavene a zničene sediac prikývol. Ako inak by sa dokázal takým spôsobom dostať od brehu rieky až ku mne? Jedine doletom. Načiahol sa ku mne a obratne mi odopol aj druhé putá čo spolu celý ten čas držali iba silou vôle.

Ani neviem ako, už držal moju tvár v dlaniach a pozorne si ma obhliadal. Uhládzal mi mokré skučeravené pramene a jemne ma pohladil po líci.

„Mala si mi to povedať." hlesol nakoniec.

Pokývla som hlavou, no ešte vždy ma držal: „Nevedela som to. Až dokedy som nenašla tú masku vlka. Vtedy som pochopila, že sa všetko môže on a potom... bolo to tou rastlinou, čo predal Zacharymu. Kde je teraz?"

„Keď si mu ušla, podarilo sa mi ho na malú chvíľu premôcť, aby som sa k tebe dostal. Teraz už bude preč."

„Dúfam, že dosť ďaleko."

„Asi nie... Prikázal som totižto Zacharymu aby sa postaral o to, že nikam s tým autom nepôjde. On si mal vziať naše ísť domov."

„V tom druhom prípade ťa určite neposlúchol." povedala som unavene, „V tom je po mne."

Seth sa uškrnul, zastrčil mi vlasy za uši a pomaly vstal. Potom mi podal ruku.

„Hej, hrdličky!" ozvalo sa od hrádze a my sme pozreli hore. Neskutočne mi odľahlo pri pohľade na vystrašeného, ale živého a zdravého Zacharyho, „Toto bolo šialené a dúfam, že vám je jasné, že mi toto všetko budete musieť vysvetliť."

Táák konečne mal premiéru náš čarozem, čo na neho hovoríte? :) Ďakujem vám za minulé komenty, veľmi ma potešili ♥

 Nerenian už vieš prečo som ti vravela, prečo tú rastlinku nie :D :D noo, si s fešákom spokojná? :D

Viki :)