Kráčala som lesom, tentoraz bez pomoci. Myslím, že som na mieste kde som naposledy videla vlka. Svetlo predo mnou ma neustále oslepovalo, až som to nevydržala a prekryla si oči. Nečakala som ale, že i tak budem všetko vidieť, až na to ostré svetlo. S rukami na očiach som kráčala ďalej, keď som začula ponuré vrčanie. Naskočili mi zimomriavky. Opäť bol vlk pri mne. Pozrela som do kríkov predo mnou. A ozaj, akési dva body sa tam zaleskli. Oči. Spravila som váhavý krok vpred dúfajúc, že si ma vlk nevšimne, no on na mňa razom vyskočil a opäť som mala jeho tesáky pred očami moment predtým, ako som sa s krikom prebudila. Bola som neuveriteľne udýchaná. Odokryla som si periny a pozrela na rastlinku vedľa seba. Rástla neuveriteľne rýchlo, to som musela uznať. Jej ťahavé stonky sa prepletali jedna cez druhú a na konci sa špirálovito točili mojim smerom. I listov bolo akosi viacej. Stále bola v plnom rozkvete. Otočila som sa na druhý bok, keď som si všimla pootvorených dverí.

„Zlé sny?" ozvalo sa od nich a ja som prikývla. Zachary vošiel dnu a sadol si k mojim nohám.

„Prišiel si ma utešiť?" opýtala som sa s úsmevom. Tiež sa usmial a napokon sa vyvalil vedľa mňa.

„Páči sa ti Seth?" opýtal sa dívajúc sa do stropu. Zamračila som sa na neho.

„Ako ti to napadlo?"

„Predsa som vás videl predvčerom na párty. Zdalo sa, že si dosť rozumiete."

„Neviem ho nazvať ani kamarátom, nieto známosťou. Vlastne o ňom neviem takmer nič." spomenula som si, ako som sa ho pýtala na rodičov a všetko tým len skazila. Však ani neviem kde býva.

„Vieš, pri tebe nevyzeral tak potrhlý." povedal a ja som ho so smiechom buchla do ramena.

„Pako." povedala som mu, „A čo tvoja známosť? To dievča bolo celkom pekné."

„Má rada horory a Anime. Vražedná kombinácia." zaškeril sa.

„To je baba pre teba." rypla som, „Slaďáky si budeš pozerať len so mnou."

Pokýval nado mnou hlavou a unavene žmurkol: „Som rád, že sa o teba Seth tak stará."

„Nest..." ani ma nenechal dohovoriť.

„Vidno, že mu akosi na tebe záleží a to nie len tým strašidelným spôsobom."

Dlho som nič nepovedala, uvažovala som. Napokon som sa predsa len ozvala: „Naozaj si to myslíš?"

Odpovede sa mi ale nedostalo, pretože Zachary už spal. Lepšie som sa uvelebila a zakryla ho, nech mu nie je zima. No v tú noc sme sa i tak obaja nevyspali dobre.

Prstami som sa opatrne dotkla kryštálu. Jeden červený pulz rozsvietil jednu líniu žiliek rovnakou farbou. Roztvorila som opatrne knihu. Našla som tam mnoho zaujímavých stránok napríklad ako vplyv živlov, súznenie s nimi, ochrana mesiaca. Najradšej by som si knihu zobrala so sebou, ale neviem, či by to bol dobrý nápad. Konečne som našla dvojstranu s rodokmeňmi. Prstom som prechádzala po spodných okienkach rodokmeňa Vody. A naozaj. V jednom políčku som našla meno tohto mesta - Hoodway a priezvisko Pitterson. Ale kto má také priezvisko?

Zdola som začula kroky. Rýchlo som knihu zabuchla a skryla pod posteľ. Nech bol dotyčný ktokoľvek, nesmel ma tu nájsť. Obzerala som sa po izbe, no žiadnu dobrú skrýšu som nenachádzala. Priestor pod posteľou bol moc úzky. Vyšla som potichu na chodbu a obzrela sa na jej koniec, kde boli schody. Prešla som do náprotivnej izby. Začula som ako niekto vychádzal po schodoch. Prešla som za posteľ a skryla sa pri jej bok. Kroky pokračovali ďalej po chodbe. Zacítila som jemný prievan. Opatrne som vyzrela ponad posteľ, pretože kroky som už nepočula. Nikoho som ale nevidela. Opäť sa ozvali kroky, celkom blízko dverí a ja som sa skrčila. Kroky sa odrazu stratili. Akoby človek kráčal ďalej, ale nečujne. Nepáčilo sa mi to. Akoby čosi vzalo ich zvuk. Opačnou stranou ako som bola ja. Vzduch. Zdvihla som hlavu, no to, že uvidím Setha ležať na matraci s pobaveným úškrnom len pár centimetrov odo mňa ma dohnalo ku kriku. Zacúvala som a chytila sa za srdce.

„Panebože." vydýchla som. Seth sa škeril jedna radosť.

„Silný hlas." poznamenal.

„V poslednom čase kričím dosť často." povedala som a postavila sa. On sa už tiež oprašoval od prachu čo bol na matraci.

„Čo tu robíš?" opýtal sa zvedavo a mierne naklonil hlavu. Myslím, že si to ani nevšimol. Pousmiala som sa.

„Bola som... zvedavá." povedala som a uhla pohľadom. Spravil ku mne pár krokov.

„Zvedavá?" zopakoval. Stále držal hlavu mierne naklonenú. Na okamih som mu pozrela do očí, „Vieš, že predo mnou nemusíš nič skrývať."

„Ale ty predo mnou skrývaš mnoho." udrela som správne miesto. Narovnal sa a jeho tvár nenapovedala o ničom. Napokon sa len mlčky otočil a vyšiel z miestnosti. Pochopila som, že odchádza. Vyšla som za ním na chodbu.

„Fajn." rozhodila som rukami a zastal, „Pátrala som po čarodejníkovi vody. Skutočne je tam spomenuté toto mesto pod priezviskom Pitterson."

Otočil sa ku mne. Zatiaľ čo jeho oči všetko svetlo odrážali, jeho havranie vlasy ho, naopak, pohlcovali.

„Prečo si čarodeja Vody ešte nehľadal?"

„Pretože oheň bol pre mňa dôležitejší. Nezapodieval som sa Vodou."

„Ale prečo?" dožadovala som sa odpovede. Bolo ťažké s ním viesť akúkoľvek komunikáciu.

„Spomeň si, čo som ti vravel o Ohni." povedal a podišiel ku mne pár lenivými krokmi. Zamyslene som sledovala podlahu. Napokon zo mňa čosi i vyšlo.

„Oheň je vodca." ozaj to dávalo logiku.

„Preto si pre mňa tak dôležitá, Alysson. Vezmi si to tak, že dokážeš zachrániť nielen svoj život, ale i môj alebo i čarodejníka Vody. Stačí sa len naučiť ovládať mágiu."

Zaujímalo by ma, či som pre neho skutočne dôležitá len z tejto stránky. Pretože on si ma pomaly získaval. No možno som ja u neho nemala žiadne šance. Však mi ani nedôveroval.

„Prečo mi nedôveruješ?" pozrela som mu do očí. On mi zamyslene sledoval pery. Možno som si ten rúž ani nemala dávať.

„Ľuďom som prestal dôverovať už dávno." povedal potichu.

„Nauč ma čarovať." povedala som napokon odhodlane, „A vypátrajme čarodejníka vody."

„To nebude taký problém." pousmial sa, „Od pondelka začína škola."

„Panebože." chytila som si čelo, „Takmer som na to zabudla. Čo si budú o mne myslieť?"

„Pokoj." znel pobavene, „Budeš sa im ľúbiť."

„Komu?"

„Všetkým. A teraz nastav ruku dlaňou nahor." povedal a ja som poslúchla. On spravil to isté, „Pomysli na oheň."

„Nie je to tu riskantné?" pozrela som ostražito po ňom.

„Zvládnem to, ak by sa niečo prihodilo. Čo pri tvojich terajších schopnostiach pochybujem."

„Nepodceňuj ma."

„Aspoň si sa prestala podceňovať ty." povedal a keď si všimol ako sa na neho dívam, spýtal sa, „Čo robíš?"

„Volám Oheň." povedala som a môj hlas mi na okamih prišiel cudzí. Ale fungovalo to. Myšlienky na Setha vo mne vyvolávali Oheň. Len on ma dokáže priučiť sa živlu. Lebo iba pri ňom som cítila to zvláštne spojenie s magickým svetom. Jemu stačil jeden pohľad a zacítila som, ako sa vzduch okolo nás pohol. Moja ruka bola doslova horúca. A odrazu sa to stalo. Vzduchom preleteli prvé iskričky. Boli malinké a neškodné a keď ich bolo viac, zohrievali vzduch. Seth mi chytil ruku a iskričky sa roztancovali v záchvevoch vzduchu.

„Je to nádherné." povedala som očarene.

„Naučím ťa toho ešte omnoho viac." povedal. No jeho naše dielo tak nezaujímalo, pozeral sa na mňa, „Skutočne to chceš?"

Trefná otázka. Vedela som, že ak tomu prepadnem, niet cesty späť. Už nebudem tá obyčajná Alyssa. Cítila som vo svojom vnútri hrejivý plameň. Toto som bola ja. Alebo aspoň kus zo mňa. A ja som ho chcela prebádať.

„Chcem." povedala som vážne a pozrela na neho. Pustil mi ruku, jeho prsty sa mi jemne obtreli o pokožku.

Vybrali sme sa na odchod. No skôr, ako by sme sa skutočne rozlúčili som sa ho opýtala: „Na čo myslíš ty, keď povolávaš Vzduch?"

„Na voľnosť, tanec, spev a..." jemne sa usmial odvrátil pohľad niekam k domom naproti, „Teba."

Usmiala som sa. A môj úsmev bol čoraz širší a líca horúcejšie. Plameň vo mne sa jemne roztancoval, reagoval na záchvev vzduchu.

„Napíšem ti." povedal napokon, keď ja som sa nemala k slovu a tým sa so mnou i rozlúčil. A ja som tam ako trapka stála ešte pol minúty, kým mi nedošlo, že by som skutočne mala ísť domov. Na knihu Živlov som už ani nepomyslela.

Prajem príjemný nedeľný večer/ pondelkové ráno so Sethovou spoločnosťou :D

Viki :)