,,Rozprávať, alebo si ma rovno prišiel zabiť lovec?" Bola som schopná sa brániť, ak by k tomu naozaj malo prísť. Postavila som sa do postoja bojovníka a čakala som, čo spraví.

,,Porozprávať. Viem, že si čarodejnica. Zistil som to hneď, ako si sa rozhodla zmrzačiť toho chlapca. Naozaj obdivuhodné, ľudia v meste sa ťa neboja. Podľa ich slov, si úžasná a hlavne nápomocná. Je také ľahké opantať ich zmysly? Čo z toho máš?" Posmešne som si odfrkla a priblížila som sa k nemu. Drake napol hruď a ruku si nechal letmo pritlačenú na noži, ktorý skrýval v nohaviciach.

,,Naozaj si myslíš, že som taká blbá, aby som ti prezradila moje plány? Nič ti nepoviem. Ak si myslíš, že si ma práve teraz zahnal do kúta, musím ťa vyviesť z omylu, milý lovec. Som jedna z najmocnejších čarodejníc, ktoré tu existujú. Jedným mávnutím ťa prinútim vysypať všetky tajomstvá," zákerne som sa usmiala, no s lovcom moje slová ani nepohli.

,,Myslíš si, že sa ťa bojím?"

,,Mal by si sa."

,,Tak, aké sú tvoje plány čarodejnica? Čo dosiahneš tou falošnou pomocou ľuďom?" Prekvapená som nadvihla obočie a rozosmiala som sa. Drake sa na mňa nechápavo pozeral.

,,Ty si naozaj myslíš, že to celé robím preto, aby som od tých úbohých ľudí niečo získala? Preboha, kto ti nahovoril také veci o čarodejniciach? Pomáham obyvateľom, lebo som sa tomu upísala. Je to moje poslanie, súčasť môjho ,,ja", chápeš?" Drake neveriacky pokrútil hlavou a napravil si nohavice.

,,Naozaj si myslíš, že uverím týmto tvojim klamstvám?"

,,Aké klamstvá! Lovec, prosím ťa otvor tie zaslepené oči. Neviem, ktorá čarodejnica, ťa ovplyvnila do podoby, akú mám teraz možnosť vidieť, ale musíš veriť tomu, čo som ti práve povedala. Nemám v úmysle obyvateľom nejako ublížiť. Nie som ako moja matka, ktorá ma opustila ešte ako dieťa,"

,,Teba..."

,,Áno, opustila ma ešte ako tínedžera. Nechcem sa s tebou o tom rozprávať. Nie si môj kamarát, ale nemusíš byť ani môj nepriateľ. Môžeme sa navzájom rešpektovať..." Drake sa nahlas rozosmial a neveriacky krútil hlavou. ,,Povedala som niečo smiešne?" Nechápala som jeho správanie. Nechcela som ho za kamaráta, no nepotrebovala som, aby mi za krkom číhal lovec, pripravený ma kedykoľvek podrezať.

,,S tebou? Rešpektovať sa navzájom? Zbláznila si sa." Malo mi byť hneď jasné, že lovec ako on, nebude súhlasiť s prímerím. Veď, čo by z toho mal? Takto ma môže prinútiť rozmýšľať nad každým mojím krokom. Môže ma zažiť v situáciách, kedy budem pochybovať sama o sebe a to mu očividne vyhovuje viac, ako mier s niekým, ako som ja.

,,Tak, ktorá?" Posadila som sa na trávu a pozrela som sa mu priamo do očí. Mal prenikavý pohľad, taký, ktorý sa vám vryje do kože a prinúti vás premýšľať o každom vašom nasledujúcom pohybe, myšlienke a slove, ktoré vyslovíte nahlas.

,,Nebudem sa ti zverovať s mojou minulosťou, magička,"

,,Od čarodejnice, rovno k magičke, meníš pomenovania celkom často. Bojíš sa, že sa trafím svojimi otázkami? Stačili by možno správne mierené otázky a odstavila by som ťa skôr, ako by si stihol mrknúť," naklonila som hlavu nabok a lovec prevrátil očami. Sťažka si povzdychol a sadol si oproti mne. Nemala som v pláne ho provokovať mojimi rečami, no evidentne sa mi darilo zatláčať ho pomaly, ale isto do kúta. Potrebovala som o ňom vedieť viac. To pomyselné nutkanie ma nútilo chcieť  viac.

,,My, lovci, máme iba jednu úlohu. Chrániť obyčajných ľudí a vyhladiť takých, ako si ty. No, stáva sa nám občas, že sa niekomu jednoducho podarí dostať sa nám viac pod kožu. Jednej čarodejnici sa to podarilo, využila ma vo svoj prospech a vzala mi moju esenciu života," esencia života.

Každý lovec má len jeden život.

Keď sa naplní osud lovca, príde aj o doterajší život, ktorý žil.

Preto sú lovci silnejší, odolnejší a naša mágia im neublíži v takej miere, aby sa nedokázali brániť. No, čarodejnice prišli na spôsob, ako im zobrať túto esenciu života. Stačí, ak by sa lovec zamiloval. Aj neprírodzená láska sa počítala a lovec sa stával zraniteľnejším. Esenciu života získanú od priamo od nich si čarodejnice poctivo strážili, dávali im väčšiu moc a hlavne bola súčasťou ochranného zaklínadla, ktoré dokázalo ochrániť mestá a celé krajiny.

,,Jednoducho povedané, zlomila ti srdce a ty sa teraz mstíš všetkým čarodejniciam," nepotrebovala som od neho súhlasné prikývnutie. Vedela som, akí lovci sú a aj to, čoho všetkého boli schopní, ak ich niekto naštval.

Nesprávny pohyb a bola by som bez hlavy.

,,Vieš, aj moja mama verila v silu vašej esencie. Domnievala sa, že nás dokáže ochrániť ako čarodejnice, no bola tým taká posadnutá, že nevidela, ako veľmi tým ubližovala vlastnej dcére. Jedného dňa prišla jej tínedžerská dcéra s vtáčikom domov a rozhodla sa ho zachrániť. Jej matke sa vlastná dcéra tak sprotivila a zhnusila, že od nej ešte v tú noc odišla bez rozlúčky, zanechala po sebe iba list," po líci sa mi skotúľala slza a aby som zastavila príval ďalších sĺz, prudko som zavrela oči a zaklonila som hlavu.

Nebolo ťažké pre mňa o tom rozprávať, zmierila som sa s tým, že pre moju matku som nikdy nebola dostatočne dobrá. Zmierila som sa dokonca aj s faktom, že mojím osudom nie je byť ako moja matka.

Mala som vlastný osud, ktorým som sa musela riadiť.

Moja matka si myslela, že ma dokáže kontrolovať a keď som jej prerástla cez hlavu, jednoducho odišla. Bolo to pre ňu omnoho jednoduchšie, ako svojej dcére povedať, že nikdy nebude taká ako ona samotná.

,,Tam hore, je hviezda, ktorá je pomenovaná po prvotnej čarodejnici Illyse. Prvotná čarodejnica mala neuveriteľnú moc. Dokázala zastaviť čas, spomaliť starnutie, no bola schopná priviesť späť tých, ktorých sme stratili. Jej moc však bola obmedzená silou Mesiaca. Illysa patrila medzi svetlé čarodejnice, bola dobrá. Pomáhala ľuďom a videla v nich len to pekné, to, čo dokázalo vždy poraziť temnotu. To, od nej som sa inšpirovala. Nechcela som byť ako moja matka, Illysa mi bola vzorom. Jej príbehy o neuveriteľných činoch sa tradujú medzi mladými magikmi dodnes. Síce ju už neuctievame tak ako predtým, stále si k nej v snoch chodíme po radu, ak ju potrebujeme." Pozrela som sa na Drakea, ktorý zaryto sledoval jednu z najžiarivejších hviezd na oblohe.

,,Ako malý, som mal sen. Ešte predtým, ako som sa dozvedel, že mojou úlohou bude loviť vás, som chcel byť stolárom. Drevo už odmalička bolo súčasťou mojej podstaty. Dokázal som aj z obyčajného dreva vykresať umelecké dielo. V mojej dedine som mal také nadanie jediný a ľudia ma za to obdivovali. No, potom prišla úloha od predchodcov a ja som sa musel svojho sna vzdať. Nikdy som však naň úplne nezanevrel, pretože ak sa vzdáš vlastného sna, vzdávaš sa aj toho, čo skutočne miluješ," aj ja som mala sen. Vlastne viacero snov, ktoré sa vždy odvíjali od toho, akou situáciou som si prechádzala v živote.

,,Už ako malá som verila v dobro ľudí. Vždy som si priala byť svetlou čarodejnicou, mala som potrebu pomáhať ľuďom, vidieť v ich očiach tú vďaku a pokoru. Potrebovala som však uznanie od svojej matky, no tá mi ho nikdy nedožičila a ani nedožičí. Naučila som sa žiť s pocitom, že som ju stratila, ale nie kvôli tomu, že som bola iná. Inakosť by sa mala v našom svete oslavovať a udupávať stereotypmi. Stratila som ju, pretože ona nechcela zmeniť svoje smerovanie. Upäla sa úzkostlivo na niečo, čo nikdy nemohlo fungovať. Ja som našla šťastie v pomáhaní druhých, ona sa našla presne v opačnom svete," u lovca som videla malý náznak úsmevu, no ten rýchlo skryl za svoju obyčajnú masku.

Masku lovca, ktorá bola nepolapiteľná a nemenná.

Lovec sa postavil a napravil si oblečenie. Otočil sa na odchod a ani sa so mnou nerozlúčil.

,,A, čarodejnica? Nad tým dočasným prímerím porozmýšľam," náhle som sa otočila a vyčarila som na neho svoj úsmev.

Vedela som, že dnešný večer si zapamätá. Vryl sa mu do kože, spolu s príbehom o prvotnej čarodejnici.

Aspoň na malý moment som si mohla vydýchnuť, no niečo mi vravelo, že dlho mier fungovať nebude. 

1318 slov