Nerida

S Nurilou sme sa vrátili do mojej komnaty a s napätím čakali, čo bude nasledovať. Obe sme si uvedomovali, že bolo otázkou niekoľkých minút, kým si matka uvedomí, že Darrel zmizol. Otázkou niekoľkých minút, kým nastane chaos a peklo na zemi.

Matka si väčšinou dokázala udržať chladnú hlavu a potrebovala veľa, aby sa skutočne rozzúrila. Ale keď to prišlo... Nechcela som stáť v rane jej zlosti.

Bola som si však viac ako istá, že sa tomu nevyhnem.

S trhnutím dverí sa do miestnosti vrútila matka a nás obe myklo. Vo dverách sa predýchala, z očí jej šľahala ľadová zlosť. „Kde je?" opýtala sa čo najpokojnejšie, ale potláčaný hnev jej roztriasol hlas.

S Nurilou sme si vymenili nechápavý pohľad. „Čo kde je?"

Zatresla za sebou dvere a vletela do stredu miestnosti. „Nie čo, ale kto. Sinerrat. Kde je?!"

„Pokiaľ viem, je tam, kde si zaslúži. Vo väznici," zasyčala som na ňu a hnev mierila na Darrela, hoci jeho zdrojom bola matka.

Podišla až ku kraju postele a ukazovákom mi namierila do tváre. „Nerida, nerob zo mňa debila! Chceš mi povedať, že s jeho zmiznutím nemáš nič spoločné?!"

Zaťala som sánku a postavila sa, rozhodnutá, že jej už nikdy nedovolím pozerať sa na mňa zhora. „Doteraz som ani netušila, že zmizol. Takže áno, presne to ti chcem povedať."

Nasledujúce ticho bolo prerušované len matkinými nádychmi, ktoré ju mali upokojiť. Navonok sa to aj podarilo, ale mňa neoklamala. Stále som cítila spaľujúci jed bublajúci pod povrchom.

Neuhla pohľadom a povedala: „Nurila, vypadni."

Moja sestra si povzdychla, pretočila očami, ale nenamietala a odišla.

„A ty, Nerida, sa z tejto izby nepohneš, kým nezistím, čo sa stalo a kam ten zradca zmizol."

„To zo mňa vážne urobíš väzňa?!"

„Nie, je to pre tvoje bezpečie. Tvoj únosca zmizol. Možno sa vráti, aby ti znova ublížil."

Och, ako len dokázala pretáčať kabáty. Naozaj si myslela, že nevidím cez jej priehľadné klamstvá?

„To nemyslíš vážne! Tak mi daj strážnikov, ktorí ma budú sprevádzať po paláci. Nevidím dôvod na to, aby si ma tu zamykala."

Vševediaco sa uškrnula. Takisto ako som ja videla cez jej klamstvá, aj ona videla cez tie moje. „To by sa ti páčilo, však?" Jej výraz v sekunde zvážnel, kým sa mi v žilách naďalej rozlievala zlosť. „Ak sa potvrdí, že si s jeho zmiznutím mala niečo spoločné, tak-"

„Tak čo?!" zvrieskla som, neschopná sa ďalej ovládať. „Zabiješ ma?!"

Vzájomne sme si fučali do tváre. V sekunde sa zarazila, vystrela sa, zavrela oči a zhlboka sa nadýchla. Keď ich opäť otvorila, v jej pohľade sa zračilo akési ublíženie.

Čo najpokojnejšie povedala: „Samozrejme, že nie. Si predsa moja dcéra. Ale bola by som veľmi sklamaná, že zrovna ty, tá racionálnejšia, triezvejšia, vyspelejšia si naletela na sladké rečičky zradcovi. Že nevidíš, o čo mu v skutočnosti ide a že sa ťa snažil len využiť. Nerida, veď ťa uniesol, preboha! Ako si mu to mohla zhltnúť?" hovorila tak úprimne, až som jej uverila, že si to všetko naozaj myslela. Lenže ak aj svojim slovám verila, mýlila sa.

Ruky som si založila na hrudi a nevzrušene na ňu zazerala. „Tak to je dobré, že som sa oklamať nenechala, keďže s jeho zmiznutím nemám nič spoločné."

Matka ustúpila dozadu a s povzdychom si napravila šaty, ktoré to nepotrebovali. „Dobre teda. Môj zákaz vychádzať z izby platí. Bude strážená dvadsaťštyri hodín denne, kým sa Darrelove zmiznutie nevysvetlí."

Zaťala som sánku, ale viac som nenamietala, nemalo by to zmysel. Mlčky som prikývla a s blčiacimi očami sledovala, ako odchádzala k dverám, v ktorých zastala. „A Nerida?" oslovila ma ponad plece. „Pamätaj, lož má krátke nohy."

Odišla.

***

A tak som sa na najbližších niekoľko dní stala väzenkyňou vo vlastnej komnate. Väčšinu dňa som len pochodovala hore dole po izbe a rozmýšľala čo ďalej. Nurila ma nemohla navštevovať, bola som odrezaná od sveta, uväznená len so svojimi myšlienkami.

Netušila som, ako pokročilo pátranie po Darrelovi, či sa mu podarilo ujsť z mesta, či ešte vôbec žil. Mala som chuť si vytrhať vlasy. Nevedomosť a neistota boli tým najhorším trestom, ktorý mi matka mohla dať a určite si to dobre uvedomovala. Odmalička som neznášala tápanie v tme a teraz som v nej nielen tápala, ale topila sa. Poriadne som nespala, do jedla som sa nútila a nič som si nepriala viac ako to, že by som ušla s Darrelom a teraz bola po jeho boku. Na úteku, v lesoch, kdekoľvek, ale robila by som niečo. Čokoľvek. Približovala sa k cieľu.

Iba som však prešľapovala na mieste, nielen v prenesenom význame, ale aj v tom skutočnom.

Potrebovala som získať korunu a momentálne som bola taká zúfalá, že keby sa matka ukázala s ňou na hlave, asi by som jej ju strhla a utekala kade ľahšie.

Nadbytok času som využívala rozmýšľaním nad ďalšími plánmi, ktoré sa zdali byť v nedohľadne. Získame klenoty, snáď sa nám ich podarí zničiť, ale čo potom? Čo ďalej? Necháme všetko na osud, rebelov a šľachticov?

Nie. To neprichádzalo do úvahy.

Potrebovali sme spojencov, ktorí by nám pomohli dosiahnuť, že sa matka vzdá trónu. Aj bez schopnosti bola príliš inteligentná, príliš skúsená a mala nemálo lojálnych nasledovníkov. Nech som sa nad tým zamýšľala z ktorejkoľvek strany, pomaly mi dochádzalo, že bez sily a spojencov ju nikdy nedonútime dobrovoľne sa vzdať trónu.

A kto chcel matku dostať z trónu zo všetkých najviac?

Rebeli.

Len spomienka na dni strávené v ich zajatí a na dvoch mužov, ktorí ma takmer znásilnili, mi žalúdok prevracala hore nohami. Navyše, keď ma Darrel oslobodil, zradil ich. Dvoch aj zabil. Určite by sa do spojenectva s nami nehrnuli s radosťou.

Ešteže sme mali silné esá v rukáve, ktoré nemohli odmietnuť. Klenoty a vedomosť, ako matku pripraviť o schopnosť bez toho, aby niekto musel obetovať vlastný život.

A tak sa mi v hlave sformoval plán vyjednávania. Neustále som si opakovala, čo by som im povedala a ako ich presvedčila, aby pristúpili na pokojné zvrhnutie matky z trónu bez krviprelievania, až som svoju reč vyšperkovala takmer k dokonalosti. Netušila som, ako budú argumentovať oni, či sa so mnou vôbec budú baviť a rovno ma opäť nezajmú, ale to nezistím, kým to neskúsim.

Už ostávalo len získať korunu, utiecť z paláca a dúfať, že môj plán vyjde. 

***

No ako ste viaceré predpokladali, matka naozaj nebola nadšená. :D Čo hovoríte na Neridin plán spolupracovať s rebelmi? Vyjde to? Nie je to príliš riskantné? Som zvedavá na Vaše teórie. :)