Darrel

Kráčal som mestom s hlavou plnou blonďavých sestier. Nurila ma úprimne zaujala, hoci to mala byť len hra. Nečakal som, že sa mi to takto skomplikuje.

Musel som sa však sústrediť na svoju úlohu, keďže som stále som netušil, ako sa dostať k Neride. Podľa pôvodného plánu som to mal stihnúť na plese a keby som to neposral, možno by sa mi to aj podarilo.

Keď som si spomenul na všetky jej falošné úsmevy a strojené prijímanie komplimentov, svoju poznámku som ľutoval o čosi menej. Neustále sa na niečo hrala, ani na chvíľu neodhalila svoju pravú tvár. Okrem okamihu, keď som ju totálne vyviedol z miery.

Nurilu som spočiatku plánoval využiť, aby som sa dostal k jej sestre, ale pozdávala sa mi natoľko, že som jej nechcel dávať zbytočné nádeje, nebodaj jej zlomiť srdce. Bola jediným pravým drahokamom medzi kopou falošnej bižutérie.

Nie, takto to nepôjde. Ale ako teda?

Mesto bolo prázdne, ale v tom som pred sebou zbadal zahalenú postavu. To by nebolo nič zbláštne, keby jej chôdza nepôsobila tak, že mala v zadku pravítko. Hneď mi to pripomenulo Neridu, až som sa musel uškrnúť.

Úsmev ma však prešiel, keď som zistil, že chôdza nebola jediným, čím sa podobali.

Žeby mi osud práve poskytol riešenie?

Nerida

Podráždene som zafunela, keď sa tmavooký Sinerrat spamätal a rozbehol za mnou.

„Počkaj!"

Spoznal ma. Dofrasa! Celé roky sa mi darilo chodiť do mesta v tajnosti a práve on ma musel prichytiť?!

Pridala som ešte viac, ale bolo to márne. Pocítila som dotyk na svojom zápästí a v sekunde som bola proti svojej vôli zvrtnutá a dívala sa do jeho tmavohnedých očí. Kapucňa mi skĺzla z hlavy, už som nemala šancu poprieť svoju identitu.

„Čo chceš?" zasyčala som. „Pusti ma!" dodala som, keď som si uvedomila, že ma stále držal za zápästie.

„Ale, ale? Princeznička sa potajomky vykradla z paláca?" opýtal sa posmešne, ale jeho hlboký hlas ma aj tak dostával do tranzu.

Pokrútila som hlavou, zápästie si z jeho ruky vytrhla a nasadila si späť kapucňu, obzerajúc sa, či ma nevidel aj niekto iný. Našťastie bola ulica až na nás dvoch prázdna.

„A čo je teba do toho?"

Pousmial sa a keby bol ten úsmev úprimný ako ten, ktorý venoval Nurile, bol by krásny. Lenže tento bol falošný, ironický.

„Myslím, že tvoja mama by nebola nadšená, keby sa o tom dozvedela."

Spozornela som. Snáď ma nechcel vydierať.

„A ako vieš, že o tom nevie?" zastierala som.

Darrel pristúpil bližšie, ale stále si udržiaval prípustnú vzdialenosť. Našťastie.

Ruky si založil na hrudi a na tvári sa mu rozhostil víťazoslávny výraz. Zaťala som zuby.

„Keby o tom vedela, určite by si sa tu nezakrádala zahalená, sama a po tme."

K zaťatým zubom som pridala aj zaťaté päste. „Odchádzam." Zvrtla som sa na päte.

V tejto situácii by som schopnosť neváhala použiť, lenže moja mágia zanechávala stopu a matke by netrvalo dlho, aby zistila, že som sa vykradla z paláca. Takto som mala aspoň mizivú nádej, že sa to nedozvie.

On mi vošiel do cesty, za čo som ho prepálila mrazivým pohľadom. „Dovolíš?"

Pobavený výraz sa z jeho tváre stratil a mňa prepadlo zlé tušenie. Snáď by mi neublížil... Prebehli mnou nepríjemné zimomriavky, ktoré som ihneď zahnala. V tom prípade by som použila schopnosť a zmierila sa aj s matkiným hnevom.

Udržiavala som intenzívny očný kontakt, ktorý mi nebol príjemný, ale predstavoval jedinú možnú záchranu pred nebezpečenstvom. Bez toho by som ho nedokázala ovládať. Stále som sa však držala na uzde a hodlala mágiu využiť len v prípade fyzického ohrozenia.

„Nebude to zadarmo," povedal napokon.

Posmešne som si odfrkla, neprerúšajúc náš očný kontakt. „Vieš, čo dokážem. Tak o čo sa vôbec pokúšaš?"

Pristúpil ešte o krok bližšie, čím prekročil hranice mojej intímnej zóny. Napriek tomu som neustúpila.

„Keby si svoju schopnosť mohla použiť, už by si to urobila. Čiže z nejakého dôvodu nemôžeš."

Mala som chuť mu vypáliť facku a zotrieť ten samoľúby výraz z tváre. Prekukol ma. Opäť.

Nakoniec som si porazene vzdychla. „Čo chceš?"

„Ukážeš mi, ako sa môžem nepozorovane dostať do paláca."

Vyvalila som naňho oči. „Zbláznil si sa?! Prečo by som to robila?"

„Lebo inak ťa prezradím a tvoje nočné výlety sa stanú minulosťou."

Ruky som si preložila na hrudi. „Tak ma prezraď. Nebudem ohrozovať našu bezpečnosť."

Pretočil očami a rukami rozhodil navôkol. „Lebo týmto si ju vôbec neohrozila."

Opäť som si povzdychla a chystala sa ho obísť, ale znova mi vošiel do cesty. Prepaľovali sme sa pohľadmi a v tom mi skrsla myšlienka, ktorá mi na perách vyvolala úsmev. Rýchlo som ho zahnala, aby som sa neprezradila.

Zoberiem ho so sebou a tam použijem svoju schopnosť, donútim ho odísť a zabudnúť na naše stretnutie aj tajnú cestu do paláca. Ten bol našou mágiou presiaknutý, matka by si nič nevšimla.

Ale nemohla som príliš rýchlo zmeniť názor, bolo by to nápadné. A tak som naňho mlčky zazerala a čakala, kým ma presvedčí.

„Počuj," povedal a prehrabol si vlasy. „Chcem sa len občas stretnúť s Nurilou, nič viac," povedal a znel tak úprimne, až ma v hrudi pichol osteň žiarlivosti. Naozaj mala moja mladšia sestra nabehnuté na tajnú romancu práve s Darrelom?

Snažila som sa svoju nechuť a poníženie nedať najavo. Ďalej som mlčky zazerala s prekríženými rukami na hrudi.

„Návštevy sú príliš komplikované a nikdy by sme neboli sami," dodal.

Pretočila som očami, čo nebolo celkom hrané, a porazenecky si vydýchla. „Dobre. Tak poď."

Vyvalil oči, ale rýchlo sa spamätal a nasledoval ma. Na mojom pláne sa však nič nezmenilo. Ak aj hovoril pravdu, nemohla som to riskovať. Nemohla som poskytnúť tajný prístup do paláca mužovi, ktorého som videla dvakrát a zatiaľ ma len presviedčal o tom, aký bol tupec. Síce príťažlivý, ale drzý, odporný tupec.

A s trpkosťou som musela priznať, že moje škodoradostné, závistlivé ja im tajné romantické stretnutia nechcelo dopriať. Aspoň som svoje svedomie mohla utešovať tým, že mi záležalo na bezpečnosti.

Cesta bola tichá a rýchla. Keď sme prekĺzli do knižnice spoza obrazu, zvrtla som sa naňho. Odrazu sa medzi nami rozhostilo ťaživé ticho, ktoré mi pripomenulo situáciu z plesu. Keď nasledovali reči, ktoré mi rozvibrovali vnútro a následne ma ľadovo zmrazili.

„Tak, si tu. Čo ďalej?"

Obzeral sa po honosnej knižnici, kým som naňho pozerala s rukami na hrudi. Potrebovala som, aby sa na mňa zahľadel a všetkému by bol koniec.

Konečne sa na mňa pozrel a pristúpil bližšie. „Teda, musím povedať, že som prekvapený. Nečakal som, že by si to svojej sestre dopriala."

„No, aspoň si môžeš byť istý, že si sa mýlil v tom, čo si mi povedal."

Pozdvihol na mňa obočie. „V tom, že by si chcela byť na jej mieste?" opýtal sa potichu a jeho hlas opäť dosiahol nebezpečnú hĺbku.

Pristupoval bližšie. Nasucho som preglgla a prikývla, na čo sa tlmene zachechtal. „Ó, nie, drahá, za tým si stále stojím."

Neveriacky som naňho zízala, z očí mi určite sršali blesky. Samoľúbi kretén!

Horšie však bolo, že sa nemýlil.

Keď niečo chceš, vezmi si to. Zazneli mi v hlave matkine slová, moje srdce búšilo neznesiteľnou intenzitou. Či z nervov, odhodlania alebo strachu z toho, čo som sa chystala urobiť, to som nevedela.

Aj tak si to nebude pamätať, nerobím nič zlé, utešila som sa a skôr, ako som si to stihla rozmyslieť, som sa mu zahľadela hlboko do očí.

Cítila som svoju mágiu, ktorá sa zmätene chvela vzrušením rovnako ako ja. Pohľad mi opätoval, ten jeho potemnel. Mala som ho vo svojej moci.

Chcela som skúsiť, aké bolo pobozkať muža, ktorý ma fyzicky priťahoval. A inak ako svojou mocou som sa k tomu nedokázala dostať. Robilo to zo mňa zlého človeka?

Potlačila som roztancované pocity a hlasom zastretým sladkou mágiou som šepla: „Pobozkaj ma, Darrel."