Nerida

Ruka v ruke sme kráčali pomedzi stromy. Vrátili sme sa pár desiatok metrov do hustejšie porastenej časti lesa, mieriac k jazeru, kde sme sa chystali okúpať.

Po pár krokoch sa les opäť zrieďoval a zanedlho sme sa ocitli na trávnatej pláži na brehu jazera. Od takmer nehybnej žiarivo modrej hladiny sa odrážali lúče poludňajšieho slnka, ktoré na nej vytvárali žlté a oranžové ligotavé pásy. Toto už nebolo len malé jazierko, v akom som sa kúpala vtedy dávno. Tak dávno, až sa zdalo, že to bolo v minulom živote.

Zastala som tesne pri jeho okraji a sledovala pokojnú hladinu. Darrel sa postavil vedľa mňa s pohľadom zabodnutým pred seba. „Nad čím premýšľaš?" opýtal sa.

Táto otázka bola za posledné dni veľmi častá a ja som sa vďaka nej cítila k Darrelovi omnoho bližšie. Úprimne ho zaujímalo, čo mi behalo hlavou, vždy počúval a vnímal, keď som sa s ním chcela o niečo, čokoľvek, podeliť. Rozhodne som to nepovažovala za samozrejmosť.

„Teraz nad tým, aké je neuveriteľné, že som celý život žila tak blízko tohto miesta a nikdy som tu nebola." Trpko som sa zachechtala. „Vlastne som nebola okrem hlavného mesta nikde a aj tak som dúfala, že budem dobrou kráľovnou. Ako by som vôbec mohla, keď som ani netušila, ako si žijú obyčajní ľudia?"

„Žila si v zlatej klietke," povedal, „ale aspoň za posledné týždne si si trochu pocestovala," povedal, a keď som sa obzrela naňho, už sa uškŕňal.

„Že trochu. Myslím, že mám cestovania na pár rokov dosť."

Zasmial sa a ten zvuk, ako zakaždým, mi na tvári vyčaril úsmev od ucha k uchu.

„No čo, princezná, ideme sa už konečne okúpať?" opýtal sa, ale nečakal na odpoveď. Kým som sa spamätala, už bol takmer vyzlečený.

Stál asi dva kroky predo mnou, a tak sa mi odhalil pohľad na jeho pevný chrbát. Rozopol si nohavice a bez akéhokoľvek otáľania si ich stiahol nadol.

Preglgla som.

„Stavím sa, že si ma zase oplzlo obzeráš," povedal ponad plece, kým už kráčal ku hladine.

Pokrútila som hlavou, snažiac sa nezízať na jeho pevný zadok, ktorý sa napínal s každým krokom. „Č-čo? Vôbec nie," habkala som, na čo sa zasmial.

Tvár mi už horela, ale nenechala som sa vyviesť z miery. Stiahla som si tričko a hneď na to aj nohavice. V tom sa otočil, voda mu siahala tesne pod pás, odhaľovala jeho brušné svaly, aj tie, čo sa zbiehali smerom k jeho rozkroku, ktorý bol zakrytý vodou.

Úsmev z jeho tváre zmizol a nahradil ho lačný pohľad, skúmal ma ním od hlavy po päty.

Premáhala ma hanblivosť. Odkedy sme odišli z kmeňa Večného svetla, nič intímnejšie ako bozky a pár hriešnych dotykov sa medzi nami neudialo. Obaja sme boli príliš vyčerpaní z nekonečnej chôdze.

V tvári som určite horela, ale predsa ma už videl v celej mojej kráse, a tak som si prikázala hanblivosť potlačiť.

Zvliekla som si podprsenku aj nohavičky a donútila sa kráčať pokojne a vyrovnane, hoci by som sa najradšej rozbehla, aby ma hladina čo najskôr zahalila.

Keď som však zachytila jeho pohľad, ktorým ma opäť celú preskúmal a potom ho zabodol priamo do mojich očí, začala som si chôdzu užívať. Spomalila som a bokmi krútila trochu viac, ako bolo potrebné.

Jeho oči priam horeli, keď mierne pokrútil hlavou. „Nezbedná princezná," povedal zastretým tónom a ja som sa šibalsky pousmiala.

Naschvál som neprišla priamo k nemu, chcela som ho trochu ponaťahovať. Toto bola pravdepodobne naša posledná pokojná chvíľa pred tým, ako sa udalosti spustia dole z kopca. A tak som sa nikam neponáhľala.

Obišla som ho a periférne vnímala, ako za mnou otáčal hlavu. Spokojne som sa usmievala. Už som bola vo vode až po krk, keď som sa zaklonila a namočila si vlasy. Darrela som si nevšímala, pokojne som sa umývala, až kým sa za mnou neozvalo šplechotanie vody.

Dych sa mi zasekol v hrdle, keď sa ocitol tesne za mnou. Nedotýkal sa ma, ale jeho prítomnosť som cítila celým svojím bytím.

Chytil ma zozadu za boky a hlavou sa naklonil k môjmu krku. „Stačí jeden pohľad na teba a som hotový," zamrmlal mi do pokožky a ako potvrdenie svojich slov sa ku mne priblížil panvou. Stále sa ma telom nedotýkal, ale zacítila som ho na svojom zadku.

Pobozkal ma na krku, ja som privrela oči a zaklonila hlavu. Moje telo sa preberalo k životu, horúčava ma spaľovala zvnútra, až som sa bála, že voda naokolo začne vrieť.

„Nemali... Hm..." snažila som sa sústrediť, kým ma neprestával bozkávať a to jeho strnisko ma pichalo a dráždilo každú moju bunku. „Nechceli... sme sa okúpať?" vytisla som prerývane.

„To počká," zamrmlal a pritisol sa ku mne celým telom.

Jednou rukou ma chytil pod prsami a tou druhou už mieril cez brucho nadol. Vzdychla som a moje nohy sa samovoľne rozkročili.

Stále ma bozkával, tlačil sa ku mne zozadu a z miesta, kde sa ma jeho tuhosť dotýkala, mi prúdili vlny rozkoše, ktoré mi zahmlievali zrak.

Jemne ma uhryzol medzi krkom a ramenom, na čo som zastonala slasťou.

„Alebo sa naozaj chceš len okúpať?" opýtal sa tým hriešnym tónom a zrazu ma pustil a odstúpil dozadu. Hneď mi chýbala jeho blízkosť, jeho vôňa, jeho dotyky, jeho strnisko. Všetko.

Nespokojne som zamrnčala, stále neschopná formovať súvislé vety.

Tlmene sa zasmial, keď som zúfalo siahala rukami za seba, snažiac sa ho pritlačiť späť ku mne.

„Povedz mi, Nerida, čo chceš?" jeho hlas dosiahol nebezpečnú hĺbku, až som mala pocit, že len z neho budem na vrchole.

Potrebovala som ho cítiť na každom kúsku tela aj vo mne, stále som sa však nezmohla na slová, keď sa sklonil k môjmu krku a pohladil ho svojím horúcim dychom. Prebehli mnou zimomriavky, ktoré nemali nič spoločné s chladnou vodou v jazere.

„Mhmmm," súhlasne som zahmkala, keď ma opäť pobozkal. Vzápätí sa však znova oddialil.

„Nerida, povedz mi, čo chceš," už sa nepýtal, prikazoval. Jeho hlas znel hrdelne, priam živočíšne, akoby sa už sám nedokázal príliš dlho čakať.

A aj keď som našu hru kto z koho práve prehrala, bolo mi to jedno. Vzdala som sa. „Teba," vzdychla som. „Chcem teba."

Spokojne sa mi pousmial do krku. „To som chcel počuť."

Zdrapil ma popod prsia a zozadu do mňa vnikol, až som zastonala a skrútila sa mu v náručí. Bolesť predstavovala len zlomok z toho, čo som cítila prvýkrát, ale stále tam nejaká bola, no oheň vo mne ju rýchlo spaľoval.

Ruku spod pŕs presunul na ne a druhou zablúdil cez brucho nadol. Kým do mňa mučivo pomaly vnikal, vpredu krúžil prstami.

So slastným stonom na perách som zaklonila hlavu a oprela sa o jeho rameno a on ma neprestával bozkávať na krku.

Po pár pohyboch sa bolesť úplne stratila a ja som si pocit jeho tela v mojom začala dokonale vychutnávať. Zrazu zo mňa vyšiel takmer celkom a následne prudko prirazil, až sa mi zatmelo pred očami. „Och, Darrel!"

Pridával na tempe, zdalo sa, že ho jeho meno z mojich pier naplnilo novou dávkou vášne.

Po chvíli som sa už celá chvela, opäť vystupujúc na útes, z ktorého som mala strmhlav zoskočiť.

Vyšiel zo mňa a zvrtol si ma k sebe. „Chcem ti vidieť do očí."

Uprene sme na seba hľadeli, moje vnútro sa slastne stiahlo. Vnikol do mňa a ja som mala chuť zatvoriť oči, ale zahryzla som si do pery a ovládla sa.

Nohy som si obtočila okolo jeho pása. Jeho tmavé oči horeli, spomedzi pier mu unikali prerývané dychy. Pohľad do jeho tváre zastretej túžbou ma rozpálil na nepoznanie.

Nikdy som si nemyslela, že len prostý pohľad na niekoho mohol byť taký vzrušujúci. Ale bol.

Ruky som si spojila za jeho krkom, kým ma on zovrel za boky a prirážal stále rýchlejšie. Hľadeli sme na seba, vzdychala som a on prudko dýchal, až mnou prebehol ten zdrvujúci pocit, ktorý mi skrútil vnútro a rozochvel nohy.

Po chvíli ma nasledoval, kým sme stále na seba hľadeli, až sme sa obaja roztopili jeden druhému v náručí.

A ja som sa naposledy, na veľmi dlhú dobu, cítila spokojná a šťastná. 

***

Posledná veta toho asi dosť značí, ALE ešte nás čaká jedna sladká kapitola :) hoci už s trochu trpkým podtónom. Dúfam, že ste si túto kapitolku užili, aj keď bola erotika nedávno, ale ďalšej sa rozhodne tak skoro nedočkáme. 

Teším sa na Vaše komentáre :)