Nerida

Trvalo mi pár sekúnd, počas ktorých som len zízala na Nurilu, kým som sa spamätala a na tvár si nasadila strojený úsmev princeznej.

Bok po boku sme vošli dovnútra, všetka pozornosť bola na nás. Každú stenu lemovali nekonečné zástupy mužov a ja som v sekunde znervóznela ešte viac. Priestor osvetľovali kryštálové lustre nad našimi hlavami, ktorých plamienky tancovali po bielych stenách zdobených zlatými ornamentmi.

Pred nami na vyvýšenom pódiu sedela matka v nádhernej svetložltej róbe. Odhaľovala jej nežné ramená a cez jednu nohu sa jej tiahol pomerne odvážny rozparok. Keby som ju nepoznala, nikdy by som nepovedala, že žena sediaca na tróne mala už dve dospelé dcéry. Blonďavé kučery jej padali na plecia, na hlave sa jej leskla nádherná strieborno zlatá koruna, ktorá vážila snáď tonu. Nerozumela som, ako ju matka vydržala nosiť celé hodiny a nechytil ju žiaden kŕč. Ale bola nádherná, to sa jej muselo nechať.

Moju pozornosť však viac zaujali zástupy mužov, nevedela som, kam sa skôr pozrieť. Nikdy som toľkých nevidela pokope, v paláci ich žilo len pár a ani keď som sa sem tam vybrala na tajné potulky mestom, nevidela som ich v podobnom počte. Matka mi poskytla naozaj široký výber. Nevedela som, či jej ďakovať alebo ju preklínať.

Všetka krv z tváre sa mi vytratila a ja som sa sústredila len na svoje kroky, aby som sa nepotkla pred zrakom snáď celej mužskej populácie kráľovstva. Napriek tomu mi neušlo, ako si Nurila po mojom boku pozornosť užívala a vrhala oslnivé úsmevy na všetky strany. Nechápala som ju. Vyzerali sme síce podobne, ale naše vnútra boli ako oheň a voda.

Len som dúfala, že si mužskú pozornosť neplánovala užiť na intímnejšej úrovni, akou bol tanec. Matka by penila a určite by som si to odniesla aj ja. Na také veci sme nemali nárok, telesné zblíženie slúžilo len na zachovanie rodu a moci.

Bola som s tým zmierená, aspoň som si to doteraz myslela. Pred pár rokmi sa mi predstava, že si budem môcť vybrať kohokoľvek, naozaj pozdávala. Veď čo viac si priať, než listovať medzi mužmi ako v jedálnom lístku?

Lenže čím viac sa to blížilo, tým menej sa mi to páčilo. Nikdy sa ma nikto nedotkol. Desila ma predstava, že ten prvý bude mať prístup k celému môjmu telu, ku každému kúsku. A pritom ho vôbec nepoznám a ani nikdy poriadne nespoznám.

Matka vždy hovorila, že sa mám odosobniť. Že ide iba o naplnenie povinnosti. A navyše si môžem vybrať.

Pokrútila som hlavou a všetky splašené myšlienky vytlačila z hlavy. Zhlboka som sa nadýchla, kým sme kráčali do stredu miestnosti a jemne sa matke uklonili. Snažila som sa nasať aspoň kúsok radosti, ktorý sršal z Nurily, ale nedarilo sa mi.

Hudba sa opäť spustila a sála ožila. Hneď nás obkolesili z každej strany. Mizivý počet párov sa už pustil do tanca, kým som sa vybrala k stolu s alkoholom, odkiaľ som si zobrala pohár vína a schuti sa napila.

Nurila ma sprevádzala a prekvapivo som jej bola vďačná. Už len pohľady všetkých navôkol sa mi zarývali do pokožky a nepríjemne ma pálili na tele. Všetci totiž vedeli, kvôli čomu sa dnešný ples usporiadal.

Ani som sa nestihla druhýkrát napiť, keď som sa ocitla uprostred klbka ľudí, ktorí bojovali o moju pozornosť. Z každej strany sa ku mne hrnuli rôzne mená a pochvaly na môj výzor, róbu, vlasy...

A ja som sa začínala dusiť. Nestíhala som si pamätať mená, ani vnímať ich tváre.

Točila sa mi hlava, víno v mojej ruke ostalo dávno zabudnuté. Očami som skákala medzi mužmi, ktorí sa priam prekrikovali, snažiac sa ma zaujať. Už som sa chcela ospravedlniť a ujsť niekam do samoty, do bezpečia, aby som sa mohla zhlboka nadýchnuť, ale zrazu...

„Zmeškal som niečo?" spoza mňa sa ozval hlboký mužský hlas, ktorý v mojej mysli prehlušil ostatné.

Všetci sa akoby stratili. Túžila som zistiť, komu patril ten krásny, pokojný hlas v záplave otravných a dotieravých. Zvrtla som sa a uvidela ho. Stál pár krokov odo mňa, gaštanové vlasy sa mu vlnili okolo tváre. Hneď som si všimla nenápadné jazvy, jednu v obočí a druhú nad perou, ktoré mu dodávali na mužnosti. Prevyšoval ma určite aspoň o hlavu.

S tou ostrou sánkou by dokázal aj porúbať drevo, prebehlo mi mysľou a pri predstave, ako sa o to pokúša, som sa takmer zasmiala.

Celý nápad s plesom a vyberaním muža mi odrazu prišiel oveľa znesiteľnejší.

Po chvíli otupeného zízania som si uvedomila, že sa nerozprával so mnou. Veď ani nemohol, delilo nás niekoľko metrov. Venoval mi len krátky úškrn, ktorý napovedal, že si môj pohľad všimol.

„Zmeškal si príchod týchto dvoch krásnych dám," odpovedal mu starší muž po jeho boku, dívajúc sa na mňa a moju sestru. Tá sa práve smiala na niečom, čo jej ktosi pošepol do ucha.

Zažmurkala som a ihneď na tvár nasadila svoj typický strojený úsmev. Už som sa však nepozerala naňho, ale na pána po jeho boku, snažiac sa upokojiť svoje chvejúce sa vnútro, ktoré sa rozvibrovalo už len pri zvuku jeho hlasu.

Keby na mne neviseli toľké páry očí, určite by som aspoň pokrútila hlavou, aby som sa dostala z tranzu, ktorý vo mne neznámy vyvolal. Nerozumela som, prečo na mňa tak zapôsobil, prečo ma tak zaujal. Bol príťažlivý, ale takých tu bolo veľa. Tento bol iný. Niečo z neho sálalo, niečo, čo ma úprimne fascinovalo a zároveň desilo.

Pristúpila som k Nurile, ktorá stála obďaleč, a len márne som sa snažila nepozerať jeho smerom. Od toho jediného stotinového pohľadu si ma nevšímal a tváril sa priam znudene.

Načo sem vôbec chodil?

Meškal a vyzeral, že tu ani nechcel byť.

Tá myšlienka ma nepochopiteľne podráždila. Bol prvým, ktorý vyčnieval z davu prekrikujúcich sa otráv, ale sám pôsobil otrávene. Prečo ma zaujal práve taký, ktorý sa nepokúsil prejaviť ani štipku záujmu?

Pokrútila som hlavou a drgla do sestry lakťom. Tá na mňa zazrela, ale spoločníka, s ktorým práve konverzovala, slušne odmietla a podráždene sa natočila ku mne. „Čo chceš?! Máš sa predsa venovať hosťom."

Bradou som jemne mykla smerom k záhadnému mužovi. „Kto je to?"

Jej pohľad nasledoval ten môj a keď si všimla bod záujmu, jej oči sa rozšírili. „Vážne nevieš, kto to je?"

Pokrútila som hlavou, na čo si Nurila povzdychla. „To je predsa Sinerrat. Neomylný."

Tá prezývka mi ozrejmila, o koho sa jednalo. Sinerrat, vlastným menom Darrel Arcas, bol najslávnejším lukostrelcom všetkých dôb. Vraj sa s lukom v ruke už narodil, čo bolo samozrejme pritiahnuté za vlasy, ale pravdou bolo, že nikdy žiaden cieľ neminul. Alebo ho pri tom aspoň nikto nevidel. Preto Sinerrat – Neomylný.

Naše pohľady si všimol, jeho tmavohnedé oči priam zmäkli, keď sa na nás zahľadel a žiarivo sa usmial. Moje srdce poskočilo.

Až o pár sekúnd mi došlo, že sa neusmieval na nás.

Usmieval sa na moju sestru.

Zaťala som sánku a otočila sa bokom, snažiac sa nájsť niekoho podobne príťažlivého a spamätať sa z jeho nepriameho odmietnutia. Vedomie, že mne nevenoval viac ako posmešný úškrn, pričom Nurilu obdaril žiarivým úsmevom, ktorý pretrvával doteraz, ma rozhádzalo viac, ako sa patrilo.

O tento ples som nemala záujem, ale predsa mal byť venovaný mne. Predsa som mala byť stredobodom pozornosti ja. Aj som bola, ale Nurila mi ukradla jedinú pozornosť, na ktorej mi záležalo.

„To je teda kus chlapa," šepla mi zasnene do ucha. „Ale zjavne nemá záujem o teba. Ospravedlň ma."

Usmiala sa a vybrala sa k nemu. Podišla bližšie, tvárila sa, že si išla doliať víno, pričom naňho vrhla koketný pohľad. O pár sekúnd k nej pristúpil a ja som mala chuť odtiahnuť ju za vlasy von zo sály.

Lenže niečo také si princezná nemohla dovoliť.

Darrel

Nikdy som nemeškal, nebol som totiž presný len v lukostreľbe. Dnes som však spravil výnimku.

V počiatočnom chaose si ma predsa nemohla všimnúť. Ale takto, prísť posledný a ozvať sa spoza jej chrbta tónom, ktorý vždy na ženské zaberal, som mal šance viac ako vysoké.

Dal som si záležať, aby ma počula, ozval som sa o niečo hlasnejšie, ako bolo potrebné. Stačila jedna veta a aj z pár metrovej vzdialenosti som videl, ako zmeravela.

Na tvár sa mi predral spokojný úškrn. Princezná, neprincezná, všetky boli rovnaké. Niekedy som sa zamýšľal, či nestačilo mať pekný hlboký hlas a chlap mohol mať ksicht ako nočná mora a aj tak by z neho ženské omdlievali.

Otočila sa na mňa a naše pohľady sa stretli. Bola krajšia, než som očakával. Jej krása bola priam zdrvujúca. Ničivá.

Bola zbraňou, rovnako ako môj luk a šípy. Nenechal som sa však oklamať zjavom nevinného anjela, pretože som vedel, čo tkvelo v jej vnútri a akú ničivú moc skrývala za tou rozkošnou tváričkou. Moc, ktorá ovládala ríšu, mnohých stála život alebo slobodu.

A napriek pohľadu do snáď najkrajšej tváre, akú som kedy videl, sa vo mne nahromadila žlč. Možno keby bola škaredá, štvala by ma jej schopnosť o čosi menej. Tejto kráske by predsa svet ležal pri nohách aj bez nej.

Nespravodlivé.

Skurvene nespravodlivé.

Niekto mohol mať všetko – ovládať mysle, vyzerať, akoby práve spadol z nebies, mať bezstarostný život a bohatstvo, kým iní umierali v nezmyselných vojnách a nemali čo do úst. Prehltol som svoju nechuť a provokačne sa na ňu uškrnul.

Páčil som sa jej, hoci sa to snažila skrývať za falošný neutrálny úsmev. Nepozeral som sa na ňu dlhšie ako zlomok sekundy, ale periférne som vnímal, že pristúpila k svojej sestre a čosi si s ňou šepkala.

Tá pôsobila tak uvoľnene, tak prirodzene a čisto, až to vo mne vyvolalo myšlienku, či ešte nestihla byť opantaná a skazená mocou. Na rozdiel od jej sestry sa nepokúšala na nič hrať, emócie som z jej tváre čítal ako z otvorenej knihy.

Keď sa na mňa žiarivo usmiala, nemohol som inak, ako jej úprimný úsmev opätovať. Nurila sa na trón pravdepodobne nikdy nedostane, teda pokiaľ jej staršia sestra neumrie predčasne. Možno ešte mala nádej na vykúpenie.

Nerida

Zvyšok plesu som bola odutá, hoci som to ako správna princezná nedávala najavo. Nevnímala som chválenkárske reči, ktoré sa ku mne hrnuli z každej strany, nevšímala som si nenápadné dotyky na rukách a ramene, keď sa ma niekto snažil zaujať až príliš.

V hlave som mala len úsmevy, ktoré si Darrel a Nurila neustále vymieňali, ako sa spoločne smiali a ako sa pri pohľade na ňu jeho drsná tvár roznežnila.

Uvedomovala som si nezmyselnosť svojej žiarlivosti. Teda, bola to vôbec žiarlivosť? Strácala som sa vo svojich pocitoch, ale jedno bolo isté. Nikto ma nezaujal viac než Darrel Arcas, ktorý si ma s pokojným svedomím nevšímal a balil moju sestru.

Keby som chcela, mohla som si ho vybrať. A on by sa musel podvoliť.

Ale mala som predsa na viac. Snáď nebudem ťahať do postele chlapa nasilu.

Aj tak ma štvalo, že som na mieste svojej sestry nestála ja. U nej to aj tak nemalo význam, muža si bude vyberať až o niekoľko rokov, dovtedy na žiadne romániky nárok nemala. A vlastne ani potom.

Pohľadom som šibla smerom k nim. Môj ofučaný výraz sa zmenil na prekvapený a dlane sa mi v sekunde spotili.

Miesto, kde celý čas postávali, bolo prázdne.

Kam zmizli?!

***

Darrel je na scéne :) Čo naňho zatiaľ hovoríte? Skromnosťou rozhodne neprekypuje :D Ale všetko má svoje dôvody. :)