Vitajte v prvej recenzii - dnes bude reč o ešte nedokončenej knihe Hikari od nabixmione. Myslím, že toto je asi prvý raz čo som večer dostala objednávku a ráno už bola vybavená, ale aspoň si nemusela čakať dlho. Poďme teda na vec!

- Cover

Cover je pekný - nič veľmi komplikované alebo rušiace, dobrá súhra farieb. Trochu tam však nevidno meno autorky a meno grafika už vôbec. Font názvu je tématicky dobrá voľba. 9,5/10

- Popis

Popis má dobrú dĺžku - nevložila si tam kompletný životopis všetkých postáv, ani to nie sú tri vety a desať emoji, čo v dnešnej wattpadovskej situácii treba vedieť aspoň trochu oceniť. No sú v ňom drobné chyby, najčastejšie ide jednoducho o to, že v jednej vete viackrát použiješ rovnaké slovo (napríklad tam máš ...pomáhanie otcovi či matke či návštevy po celom Japonsku... - aspoň jedno z tých či by si mohla vymeniť za niečo iné). Na popise je dobré aj to, že hoci neprezrádza čo presne sa v príbehu stane, celkom dobre zľahka načrtne dej. Popis teda hodnotím ako dobrý. 9/10

- Gramatika

Gramatiku máš na výbornej úrovni. "Íčka" ovládaš, čiarky sú väčšinou tam kde byť majú, dialógy máš napísané gramaticky správne. Všimla som si zopár drobných chýb, ktoré sú však pravdepodobne vyčíňaním Wattpadu alebo autokorekcie.

Toto síce nepatrí úplne stopercentne ku gramatike, ale daj si pozor na pričasté opakovanie tých istých slov alebo informácií (napríklad keď si opisovala Hoshinho nového učiteľa), taktiež som narazila na trochu nelogické vety (napr. v štvrtej kapitole máš vetu ...idem niečo maľovať a povedala som im, že idem niečo maľovať... - opäť tu vidno aj to opakovanie slov), no vážne nejde o žiaden extrém. Asi si len priveľmi všímam maličkosti :D

Text máš na odseky rozčlenený výborne - nie sú po jednej vete ani v tristoslovných hŕstkach. Kapitoly sú primerane dlhé. 9/10

- Dej

Keďže príbeh ešte nie je dokončený a publikovaných je dokopy sedem kapitol (prológ + 6 dielov), dej nedokážem stopercentne posúdiť. Zápletka sa tu zatiaľ veľmi nečrtá, ale to nie je problém. Začnime teda tým, čo posúdiť viem.

Hlavná postava Hoshi je vystavaná celkom dobre. Hneď v prvých kapitolách sa nám načrtáva jej názor na svoj život dcéry cisára a dostaneme aj náhľad do jej rodiny. Snová sekvencia sa mi pozdávala, bolo by fajn ak by sa niečo podobné v príbehu ešte vyskytlo. Vidno, že má svoje záľuby (maľovanie), veci ktoré neznáša aj ktoré by chcela. Prišla mi však trochu... plochá, aj keď neviem prečo. No charakterovo je vystavaná dobre a čitateľ sa s ňou dokáže stotožniť.

Popisov nie je extra veľa, ale dostatok na to, aby si človek vedel predstaviť čo sa práve deje. Mne teda stačilo aj to čo tam bolo, keďže si dávaš záležať na detailoch. A tiež nie som veľký fanúšik nekonečných opisov každého jedného zrnka prachu v miestnosti, čo sa tu však našťastie nestalo.

Pozdávala sa mi aj Hoshina dobrá kamarátka Hayami - dúfam, že ju ešte budeme mať príležitosť spoznať bližšie. Prišla mi ako celkom zaujímavá postava s potenciálom.

Z príbehu cítiť známky researchu (vopred si vyhľadávať informácie pred písaním), čo je skvelé, keďže veľa ľudí na to zabúda. No tipujem, že s researchom asi nemáš veľa skúseností (neber si to zle - aj získavanie správnych informácií chce cvik :)). Z príbehu viem odhadnúť, že pravdepodobne si si zisťovala informácie najmä o dannom období - máš pekné opísané kimoná aj priestory paláca.

No je tu zopár vecí, ktoré si si možno neuvedomila - nevadí, každý robí chyby. Aby si aj vedela o čom hovorím. Začnime napríklad Hoshiným koníčkom, maľovaním. V období kedy sa približne odohráva tento príbeh sa v Japonsku nepoužívali farbičky - kreslilo sa najmä atramentom.

Tiež je tu vec ohľadom kníh. Knihtlač bola objavená v roku 1450 v Nemecku, takže tipujem, že Hayami asi nemohla mať len tak doma knihy. Keď už sme pri Hayami doma, vráťme sa k obedu. Dodnes sa na mnohých miestach v Japonsku tradične je pri malých stolčekoch a na vankúšoch. Západný druh stolovania sa tam dostal oveľa neskôr - preto je tá časť kedy Hayamina mama prinesie Hoshi piatu stoličku nezmysel.

Naozaj však ide len o drobnosti. Nebudem tu teraz zo seba robiť experta na japonskú kultúru; všetko sú to informácie ktoré som si v vyhľadala len útržkovito pred čítaním, aby som mala ako recenzent akú-takú predstavu o tom, o čom bude kniha. Bežný smrteľníci to pred čítaním knihy rozhodne nerobia XD.

Opäť zopakujem: research je dlhá a občas komplikovaná vec. Ty si to zvládla najlepšie ako sa ti podarilo, a to úplne stačí.

Zápletku ešte neviem ani odhadnúť, no dej sa posúva. Tempo si nasadila tak akurát, dej neviazne a v každej kapitole sa niečo stane.

Páčilo sa mi použitie japonských znakov (samozrejme , aj ich preklad, keďže moja schopnosť čítať iné písomné systémy je prakticky nulová :D) aj drobné vysvetlivky na konci jednej z kapitol.

A teraz moja obľúbená téma: jedlo. Páčilo sa mi, že si ukázala jednoduchý obed, vysvetlila ktoré jedlo je čo, a podarilo sa ti donútiť má, nech si dám moči. 9/10

Celkovo tvoj príbeh hodnotím ako dobre napísaný, s príjemnými postavami, nádychom Japonska a veľkým potenciálom, ktorý určite využiješ. Teším sa na pokračovanie a s tým sa asi na dnes lúčim ⁠\⁠(^◡^)⁠/