Všade to tu nádherne rozvoniava a ja sa neviem vynadívať na tú obrovskú nádheru pred sebou. Dokonca musím zakloniť hlavu, aby som videla na samý vrch a nádhernú hviezdičku, ktorú tam museli dať pomocou rebríka, aký som ešte v živote nevidela.

Steven s Noahom si dali naozaj záležať na výbere toho najvhodnejšieho stromčeka, aj keď ja v tom celom šípim účasť Mable s Leilou a Ema s Troyom určite neboli niekde pozadu. Všetci priložili ruku k dielu, a preto mi príde tento sviatok o toľko krajší, o toľko majestnátnejší, ale zároveň aj o toľko neuveriteľnejší.

Koľko málo chýbalo k tomu, aby sme sa tu tieto dni takto pospolu nestretli?

„Nad čím rozmýšľaš, Evansová?" pozadu sa ku mne doplazí šepkajúci Elliotov hlas a ja sa nepozorovane, teda aspoň si to myslím, chytím za podbruško s tichým zhíknutím.

„Kde máš Leilu?" odpovedám protiotázkou, myslím si o sebe, aká som šikovná, že sa mi podarí hovor zvrtnúť iným smerom, no prehrávam, pretože jeho pohľad zablúdi presne tam, kam som nechcela.

„Evansová," povie o čosi hlasnejšie, „to naozaj? Kurva, tak to ste sa poponáhľali!" vyhŕkne celý bez seba.

„Elliot," rýchlo k nemu pristúpim a rukou mu prekryjem ústa, aby ďalej nepokračoval. Tento chalanisko nikdy nenadával, ale odkedy sa presťahoval do Londýna, je to samá nadávka sem a ďalšia nadávka tam. Nehovorím, žeby mi to vyslovene prekážalo, k nemu to akosi sedí. Iba on vie v jednej vete povedať slovo kurva a zároveň ním zalichotiť. Vlastne, omyl. Keď tak nad tým hlbšie hútam, Noah je v tom majster, hlavne v posteli. „Prosím, nepokračuj. Ešte to nik nevie." Pokrútim hlavou.

Iskričky v jeho očiach mi prezradia, že ani toto som nemala povedať. „Ani šťastný otecko? Do prdele, Aisha, ty si mi prípad. Na čo čakáš?" Chytá ma za ruky a roztiahne ich, pozornejšie sa prizrie a roztiahne pery do velikánskeho úsmevu. „Veď to za pár dní ani neskryješ." A má pravdu. Pomaly som sa prehupla do štvrtého mesiaca a mojou najlepšou zábavou sa stalo nočné vyžieranie chladničky. Zatiaľ si to Noah ešte nevšimol, pretože som zásoby jedla poctivo dopĺňala. „Ja tomu nemôžem uveriť." Skríkne natešene, púšťa moje ruky a berie ma do svojho teplého objatia, pevne stlačí a zatočí sa so mnou. Obaja sa tomu smejeme, keď tu zrazu počuť buchnutie vchodových dverí. Rýchlo ma púšťa, dá bozk na obe líca a žmurkne. „Je to medzi nami, ale na tvojom mieste, Ai, to už dlho netajím." Ukáže mi svoj zadok, pekne ním zavrtí, tak ako ho to naučili a odchádza sa posadiť na náš nový obrovský gauč.

Odkedy som sa opäť vrátila do Noahovho bytu, vymenili sme niekoľko kúskov nábytku, aby to tu viac pripomínalo nás. Dal mi voľnú ruku a ja som jeho ponuku využila naplno. Okrem toho, som naďalej pracovala ako jeho asistentka a plnohodnotný člen King' Models. Prebrala som už väčšinu povinností po Stevenovi, ktorý si s neskutočnou radosťou užíva materstvo spolu s Mable.

„Čo by si nám mala tajiť?" takmer vyskočím, keď sa spoza rohu ukáže hlava môjho priateľa a najkrajšieho muža v celom šírom svete. Viem, lomcujú mnou hormóny, ale aj tak mi toto tvrdenie o ňom nik nevyhovorí.

Usmejem sa, pomaly mu prídem naproti a pobozkám na suché a studené pery. „Si uzimený. Poď, uvarím ti čaj."

„Odbiehaš, zlato."

Jednoducho ma už má prekuknutú. Rýchlo lovím v hlave nejakú dôveryhodnú výhovorku, ktorou mu na chvíľu zalepím ústa a jediné, čo mi v tej chvíli napadne, sú darčeky. „Mám obrovské prekvapenie pre mamu a Elliot to nejako vyčmuchal. Teraz, keď sú si tak blízki, vie o nej všetko." Nedám na sebe poznať, že si totálne vymýšľam a vôbec netuším, čím ju asi tak prekvapím.

„Och, no dobre, zlato. Pretože som tvojej mame zaobstaral ten najlepší darček pod slnkom a vo svetle nových zistení, si mi teraz riadne zavarila." Chytí ma okolo pása, pritiahne k sebe a pobozká ma náruživejšie. Dáva si záležať, aby ani jeden jeho bozk nebol vláčny, nudný, či neprimeraný. Už niekoľko mesiacov si užívame jeden druhého, akoby sme sa nevedeli samých seba nabažiť. Ešte dobre, že sa každý odsťahoval, teda, až na moju mamu. Nechcela som ju nechať kdesi na druhej strane Londýna, a tak sme si ju zobrali k nám. Tvári sa, že nás nepočuje, ale som si celkom istá, že trpí každú noc, niekedy aj cez deň, no vlastne, trpí asi stále.

„Aký darček? Kriste, Noah, nemal si si robiť starosti," poviem mu tesne pri jeho perách, ktoré sa už stihli krásne zohriať a otvorím oči, pretože on mlčí. Študuje moju tvár, mám pocit, akoby sa aj bál prehovoriť, keď vidím mierne váhanie v jeho tmavých očiach. „No tak, zlato. Čo si jej kúpil? Veď to nemôže byť nič také strašné."

*

Niekoľko hodín len varím a pečiem, čo si už pýta svoju daň a na chvíľku sa musím posadiť. Moje nohy ma bolia ešte viac, ako keď som každý deň chodila v tých odporných lodičkách, v ktorých vraj vynikol môj zadok. Keď si pomyslím, čo s ním urobí tehotenstvo a rodičovstvo samotné, je mi aj trochu smutno. Viem, že byť matkou je určite to najkrajšie, čo ma v živote stretlo a najväčší dar, ktorý som mohla od Noaha dostať, mám ale v hlave mierne obavy, že moje nové krivky mu nebudú až tak vyhovovať. Predsa len, pohybuje sa vo svete modeliek a ja už teraz mám o tri kilá viac. O mojich prsiach ani nehovorím, no jemu sa to pozdáva a zatiaľ neprišiel na dôvod, prečo sú odrazu také mäkké, také vláčne a pre mňa tak citlivé.

Ešte niekoľko minút, kým sa dopečie korpus na moju najobľúbenejšiu tortu domácej výroby a popritom sa mi na doske zohrieva maslo. Rozhodla som sa, že tieto Vianoce všetko zvládnem sama. Nikdy sme s mamou nemali tú možnosť mať plne prestretý stôl, nie to, aby sme za jedným ešte aj spolu sedeli. Niekedy v minulosti to bolo pravidlom, niekedy, keď ešte žil otec a my sme boli rodina.

Medzitým, ako sme sa s Noahom takmer pohádali o jeho výbere vraj najlepšieho darčeka pre moju mamu, prišlo k nám aj ostatné osadenstvo. Počujem veselý džavot z obývačky, Ema s Leilou si užívajú pestúnstvo, zatiaľ čo Steven s Mable si odišli na chvíľu odpočinúť. Či ale skutočne oddychujú, ostáva záhadou. Troy s Elliotom si zabrali väčšiu časť gauča a snažia sa moju mamu naučiť hrať hlúpe hry na playstation, ktorú sem nedávno dal doviezť Noah, ak by sme sa náhodou nudili. Ten okamih však ešte nenastal a on ešte ani len netuší, že v dohľadnej dobe ani nenastane.

Ponúkli sme Stevenovi, aby niekoľko dní u nás ostali, hoci miesta tu nemáme na rozdávanie, na tých niekoľko dní nám bohato poslúži gauč. V našej izbe sa už dnes udomácnili, mama má ich predošlú spáleň a moji priatelia si prenajali byty neďaleko nášho komplexu, takže môžeme byť takto spolu počas celých sviatkov.

Slzy sa mi tlačia do očí, keď pripravujem obrovský stôl a dívam sa všade okolo seba na výzdobu, ktorú Noah s Connie urobili. Dali si záležať na detailoch a ja už teraz viem, že jednoducho sme si boli súdení. Aj keby som občas pochybovala, aj keby som si myslela, že som urobila nesprávny krok, budem si musieť spomenúť presne na tento okamih. Noah opatrne dáva na stromček posledné vianočné ozdoby, kontroluje svetielka do posledných detailov a moja mama ho komanduje a za každým zhíkne, keď ich zapne a zlapá po dychu podobne, ako to urobím ja sama, keď vidím tú nádheru. Sú dobrá partia.

Čas plynulo pokročí a my čakáme na posledného pozvaného hosťa. Posledné úpravy na stole, kontrolujem, či je všetok príbor rovno a hlavne čistý, takú hanbu by som neprežila a tu a tam sa ma dotkne jeho ruka, pohladí ma po ramenách, vloží bozk do vlasov a neustále sa usmieva, keď si z neho Steven uťahuje. Ale to by nebol on.

Malá Bella si spokojne odfukuje v kolíske, ktorú sme jej s Noahom kúpili a dievčatá stoja okolo nej ako nejaké sudičky. Pri srdci ma hreje pocit, že ani ja nebudem na to všetko sama a naše dieťa bude mať obrovskú rodinu.

„Už som tu," ozve sa z haly jej veselý hlas a o niekoľko sekúnd nás obdarí úsmevom od ucha k uchu a s každým sa privíta vrelým objatím a bozkami na obe líca. Poslednú si nechá mňa, a keď konečne pocítim jej pochudnuté ruky okolo svojho krku, objímem ju z celej sily. „Nebodaj som ti tak veľmi chýbala?" zašepká mi do ucha a počuteľne sa usmeje.

„Som tak rada, že si tu, Lexi."

Niekoľko minút sa uvoľnene zhovárame, ozýva sa tu uvoľnená vrava a smiech postupne napĺňa celý byt, keď si medzi sebou vymieňame spoločné zážitky. Connie prezrádza o mne nemalé tajnosti z detstva, pri ktorých sa musím doslova červenať a jedným očkom sledujem, čo to robí s mojím priateľom. Ten však siahne pod stôl a povzbudzujúco mi stisne stehno. „Nič ma už neodradí, láska," nakloní sa a povie to len mne.

Noah sa po chvíli postaví a prednesie milé slová, ktoré zakončí modlitbou. Všetci na malú chvíľu skloníme hlavy a vo svojich mysliach sa sústredíme na tých, ktorých sme stratili, s ktorými by sme radi oslávili tieto sviatky, a na ktorých sa tešíme na tie nadchádzajúce. Po jeho posledných tichých slovách sa všetci pustíme do jedla a ja ovládačom zapnem tie úžasné koledy, ktoré každý rok sprevádzajú čas Vianoc. Nastavím znesiteľnú hlasitosť a púšťam sa do jedla podľa vzoru svojich priateľov.

*

„Rozbaľ ten veľký, kamoš!" Elliot kričí cez celú halu na Troya objímajúceho Emu, akoby sa videli po niekoľkých rokoch. Od večere z nej nespustil ruky. Jediným ťahom roztrhá obal, všetci sa na tom náramne zabávame, a keď dokonca skríkne od radosti, niet človeka, ktorý by sa nesmial.

„Panebože!" kričí od radosti. Dlaňami si schová prekvapenú tvár pred divákmi a začínam nadobúdať pocit, že sa každou chvíľou rozplače. Elliot k nemu priskočí a objíme ho, niečo šepká len pre jeho uši.

Ja to prvá vzdávam a vstanem zo svojho vyhriateho miestečka medzi Noahmom a mamou, podídem bližšie ku krabici, nahliadnem dnu a takmer zmeraviem od prekvapenia, keď na mňa hľadí pár krásnych modrých očí. Malým jazýčkom si oblizne ten najzlatší ňufáčik a mne neostáva nič iné, klesám na kolená a vyťahujem to malé huňaté klbko do náruče. Veselo sa so mnou zvíta, teplým jazýčkom olizuje moju tvár a labkami s jemnými pazúrikmi bojuje všade navôkol seba. „Dobre, dobre. Teta Ai je tu. Ty si ale krásny chlpáčik." Hladkám ho a o sekundu na to si ho nadvihnem pred tvár a pozorne si obzerám to najkrajšie štvornohé stvorenie pod slnkom.

„Ako si vedel?" konečne prehovorí obdarovaný a rýchlym pohybom si kľakne vedľa mňa, berie mi toho chlpáča z náruče a sám sa necháva olizovať do sýtosti. „Vlastne," rozpráva pomedzi to, ako sa snaží odolávať jeho láskavým nájazdom. „Nemusíš nič povedať." Zasmeje sa, obráti psíka naruby a jemne ho škrabká po takmer holom brušku. „Ďakujem, ďakujem, ďakujem,..." opakuje dookola, kým sa šantí so svojím novým partnerom do pohody aj nepohody. Uvoľním miesto uplakanej Eme, ktorá ako jediná už nedokázala ukrývať svoje pocity a otvorene sa rozplakala.

„Všetko najlepšie, miláčik," zapradie mu do ucha.

„Láska, toto si nemusela," prednesie na oko urazene, ale všetci vidíme tie odlesky v jeho očiach. Necháme im chvíľku, nech sa pobozkajú, objímu a zvítajú s novým kamošom.

Elliot sa doslova hodí do gauča a uchmatne zo stola zákusok. Napcháva sa ako malé dieťa.

„Ale kuš, Ell, o týždeň sa nezmestíš do modelov!" zahriakne ho Connie. Neostáva mi nič iné, len vybuchnúť smiechom, pretože toto som si nepredstavovala ani len v tých najdivokejších snoch. Moja matka teraz velí ako nejaký vojnový veliteľ a drží pevnú ruku nad Elliotovým zdravým a pevným telom. Ten totižto začal robiť fotomodela, och a áno, pre konkurenciu. Často si Noaha doberá, no tomu je to aj tak fuk. Noah je zameraný na ženské modelky a Elliot si podľa jeho slov vybral najlepšie, ako mohol. A k tomu všetkému, sa moja matka stala akousi nutričnou poradkyňou, či také čosi a Elliot si ju najal ako osobnú poradkyňu.

Menovaný sa usmeje, odhalí rad bielych zubov a stočí pohľad na mňa. Viem, kam tým mieri, mierne sa na neho zamračím a snažím sa nepozorovane pokrútiť hlavou, aby s tým ani nezačínal. Varujem ho pohľadom, no ten má svoj svet, svoj mozog. Posledný pohľad do jeho usmiatej tváre mi napovie, že je mu akurát tak u prdele, či skončí bez gulí.

„Keď už je reč o priberaní,..."

„Počkaj, zlato!" zahriakne ho Leila. Na malú sekundu si vydýchnem.

Otočí sa smerom k nej, v tvári mierne vydesený výraz a ja začínam tŕpnuť, či mi celé moje prekvapko neskazí niekto ďalší. Iným malým prekvapením. No Leila sa iba usmeje, nenápadne mi naznačí, že som na rade a ja vstávam z pohodlia mäkkého koberca a spod stromčeka beriem malú krabičku pre mamu, nezabudnem sa pritom kyslo zatváriť, táto je totiž od Noaha a zdvíham aj oveľa väčší balíček, zabalený modrou stuhou, pre Noaha.

„Mami, tento je pre teba, od nás dvoch." Sadnem si vedľa svojho priateľa a ten ma objíme.

„Deti!" skríkne tak, až zobudí malú princeznú, na čo sa Mable zatvári mierne vydesene, no Steven neváha a zachraňuje celú situáciu. „Panebože, čo má byť toto?" pýta sa a zároveň z krabičky vyťahuje pár kľúčov s novým príveskom, ktorý hlása My new home!.

Kým sa osadenstvo teší a jasá nad výberom tých najskvelejších darčekov, Mable prebalí malú Bellu a spoločne otvárajú jej darčeky. Dostala toho neúrekom, každý jeden z nás sa dokonale vybláznil a Steven už teraz pretáča očami a lamentuje, kde to všetko dajú.

„Máte predsa obrovský barák, tak prečo ho nezaplniť hračkami?" prednesie s úsmevom Noah.

„No počkaj, keď budete mať vy dieťa," rozhodí rukami Steven, „čo budeš potom robiť."

Stuhnem a z tváre mi mizne všetka farba. Keďže práve v tej chvíli musím ako jediná piť vodu, zabehne mi a dostávam mierny záchvat. Toto už ale u mňa nie je ojedinelé, na takéto prejavy sú už všetci zvyknutí, a tak jediný, ktorý mi pribehne na pomoc, je samozrejme môj Noah.

Môj Noah.

„Ešte ostáva posledný," upozorní Lexi na zostávajúci balíček, ktorý si ako jediný hovie pod stromčekom. Malý obal pripomínajúci knihu. Srdce sa mi na niekoľko sekúnd zastaví, no premôžem všetok svoj strach. Čo sa mi môže stať? Veď sa milujeme, rátali sme aj s takouto možnosťou, aj keď vo vzdialenej budúcnosti.

„To bude pre teba." Postavím sa pred neho a podám mu ho do ruky.

„Ale veď ty si mi už darček dala." Má pravdu, no toto je niečo naviac. Niečo, čo som neplánovala, ale stalo sa.

„Kámo, ty máš ale šťastie. Nik nedostal dva darčeky," smeje sa Troy, rukami oblapí Emu a spoločne sa usadia na koberec, kde sme predtým hladkali Dellona. To malé stvorenie, sibírsky husky, dostal už aj meno.

Chvíľka napätia, kým Noah pretrhne ozdobný papier, mi nedáva doslova dýchať. Odsunie ho z rámčeka preč a zmätene hľadí na fotografiu vo vnútri. Teraz sa už otvorene a bez zábran chytím svojho zväčšujúceho sa bruška, nemá ho za následok to bezostyšné prejedanie pred hodinou a pokľaknem pred ním. So slzami v očiach sa na neho zadívam a všímam si jeho zblúdilého pohľadu, ako zrýchlene preskakuje medzi mnou a fotografiou šikovne umiestnenou v modrom rámčeku.

„Áno?" opýta sa prekvapene a zároveň zlapá po dychu, zosunie sa z pohovky ku mne a berie moju tvár do dlaní. „Je to pravda?" ubezpečuje sa. Márne hľadám strach, nedôveru, či hnev v jeho očiach, pretože jediné, čo v nich vidím, je obrovská láska, šťastie a napokon aj pokora, pretože sa mu chystám dať niečo, čo v živote nechcel, nepotreboval a ani neplánoval, pokiaľ som mu do cesty neprišla ja. Prikývnem. Viem, že jeho minulosť bola poznačená sklamaním a dokonca aj stratil možnosť byť otcom, preto som zo začiatku toľko váhala a veľmi sa obávala jeho reakcie.

Noah sa ale postaví so mnou v náručí, pevne ma objíme. „Milujem ťa, Ai. Najviac na svete. Panebože, kurva! Toto nie je možné. Ja budem otcom!" prehlási na plné hrdlo krátku chvíľu predtým, ako ma nežne pobozká, položí na zem a rukami zablúdi na bruško. Pohladí ho a následne si kľakne. Všetko navôkol sa stráca, utícha ruch spôsobený jeho vyhlásením a ja už naplno plačem, keď mi nadvihne blúzku a pobozká ma tam. Rukami mu vojdem do vlasov, jemne si ho pritlačím, keď sa otočí a priloží ucho k brušku, akoby ho chcel počuť. Všetci sa zborovo zasmejeme.

Ešte hodnú chvíľu sme ako v mrákotách, užívame si jeden druhého, odtrhnutí od reality, v ktorej nám naši hostia gratulujú a prekrikujú sa navzájom. Pozriem sa na svoju mamu, na jej červenú tvár zmáčanú slzami a pokyniem jej, aby sa pridala k nášmu malému kúsku neba. Všetci traja sa tuho stískame, keď pocítim na ramene niečo vlhké a vzhliadnem do jeho uplakaných očí.

„Láska, ďakujem ti. Si moje všetko a navždy budeš. Takýto darček som vôbec nečakal." Pobozká ma. „Nechcem teraz vyzerať ako idiot, ktorý tomu nechápe, ale naozaj tomu nerozumiem. Veď si brala tabletky, tak ako je to možné?"

Odtiahnem sa od neho, moja mama mu dá jedno priateľské cez ucho, vraj ako sa opovažuje, no vzápätí ho vybozká na obe líca a púšťa k osobným gratuláciám ostatných. Povinné kolečko podania rúk a vysmiatych tvárí máme za sebou, keď si ma opäť stiahne do tuhého objatia. „Vtedy, keď som bola chorá a doniesol si mi nejaké tabletky. Pamätáš? Tak pravdepodobne tie znížili účinok antikoncepcie a hľa," pohľadom zablúdim na svoju malú vydutinu, „budeme rodičia."

„To si píš, že budeme!" päsťou si udrie do hrude. „A tí najlepší!"

Toto je môj priateľ, moja láska, moje všetko. Tak som sa bála reakcie, až som vlastnú radosť a potešenie z tohto zistenia odkladala na neskôr a teraz už konečne nastal ten správny čas. Môžem sa otvorene tešiť, usmievať a odpovedať na všetky šialené otázky našich hostí.

O niekoľko hodín neskôr, keď ležíme príjemne unavení a hlavne vysmiati od ucha k uchu s Noahom na rozloženom gauči, užívame si výhľad na tmavý Londýn za oknami bytu, presunie sa nado mňa, opatrne do mňa vnikne a vyhľadá moje pery. Jazykom preskúmava ten môj, vedie nemý súboj, ktorý nepozná víťaza a rukami znovu objavuje moje mäkké krivky. „Vravel som si, že tie prsia sa mi nezdajú. Teraz to už dáva väčší zmysel," pousmeje sa mi do ucha. Všetko okolo nás stíchlo, počuť len naše prerývané dychy a mľaskavé zvuky bozkov. „Ai, vezmi si ma," prehovorí odrazu.

„Prosím?" Asi som zle počula.

„Vezmi si ma," zopakuje s pohľadom upretým do mojich očí. „Viem, že to teraz vyznie ako totálne klišé, ale ty si mi prekazila môj darček."

Prestane sa hýbať, zodvihne sa na lakťoch a spoza opierky vytiahne pomocou jednej ruky zamatovú krabičku. „Panebože!" Toto sa mi snáď iba sníva.

Šikovne sa nadvihne na päty, zoberie aj mňa a obmotáva mi nohy okolo jeho pásu, pritom nepreruší kontakt medzi nami. „Ai," otvorí ten malý poklad vo svojej ruke. „Si moje všetko. Žena, ktorá ma učinila tým šťastným. Dokonca," pohladí ma po brušku, „sa mi chystáš dať ten najkrajší darček pod slnkom. Preukáž mi tú česť a staň sa mojou ženou. Pred Bohom aj pred svetom. Milujem ťa!"

Niekoľko sekúnd len nečujne hľadím na lesknúci sa prsteň, počujem tykať hodiny v kuchyni a za oknami ruch nočného Londýna, no najviac mi asi búši srdce v mojich ušiach, a tak mi dáva o sebe vedieť. Zodvihnem pohľad a zavŕtam ho do neho, obdarím ho nenásytným bozkom, ktorým sa mu snažím povedať všetko, čo chce počuť, no v tomto momente nenachádzam tie správne slová, možno aj vety, aby som mu od srdca povedala to, čo práve pociťujem.

„Áno, vezmem si ťa za muža," poviem napokon celá zadýchaná a Noah na nič nečaká, keď mi v rýchlosti navlečie prsteň a pokračuje plynulo tam, kde sme prestali. Strácam sa v našich pocitoch, v našich telách a mám pocit, že práve teraz sme iba jedno. Jedno telo, jedna duša, jedno srdce. Možno to nebolo práve najromantickejšie požiadanie o ruku a možno sme to celé mali urobiť úplne ináč. No keď sa nad tým hlbšie zamyslím, toto sme práve my. 

***

Keďže mám dnes takú náladu Vás niečím obdarovať, prinášam Vám sľúbený Vianočný špeciál o čosi skôr, niekoľko dní vopred. Dúfam, že poteší 💕😘❤