*Upozornenie, táto časť obsahuje vulgarizmy*

NOAH

„Prečo?" pýta sa ma a pozorne sleduje každú moju reakciu.

Za tie roky, čo ho poznám, viem, že Eduardo vie dobre prečítať ľudí a vyzná sa v nich. Ležérne sedím, nohu mam preloženú v kolene, v ruke zvieram pohárik, ktorým ma tak ochotne ponúkol a nepohnem ani brvou, aby na mne nič nespoznal.

Poznám ho a viem, čoho je schopný. Síce Ai neublížil, teda podľa jej slov, ale videl som tu toho mnoho. A nemusel by som byť najmúdrejší, aby som vedel, koľká bije.

„Páčila sa mi," priznám dosť neochotne. Toto mu musí stačiť. Nechcem mu tu vylievať srdce, ani nič podobné, veď koniec koncov, toto nie som ani ja. Na ženy z jeho podniku som sa vždy pozrel raz a stačilo.

„To aj tie minule, nikdy si ale žiadnu nechcel vidieť dvakrát." Pousmeje sa.

K perám si priloží vlastný pohárik a malý kúsok si odchlipne. Jedno, čo som si všimol za ten čas, čo to tu navštevujem je, že sám majiteľ tu takmer nepije. Kedysi som ho obdivoval, že dokáže odolávať, ale potom sa ku mne dostali reči. Či už to boli povery, alebo pravdy, jedno však viem. Tento človek je muž viacerých tvárí a dokáže ich meniť za pochodu, preto radšej nepije. A o jeho prestrelkoch radšej pomlčím. Mlčíme ale obaja, pretože Garcia mi v minulosti pomohol a nebyť jeho, neviem čo by so mnou bolo.

Kurva, má pravdu. Ako z toho vykľučkovať s čistou kožou? A hlavne, aby jej nič neurobil? Nepriznám sa mu, vlastne ani sám neviem, prečo ju chcem vidieť znova.

Od toho dňa na ňu denno-denne myslím a neviem to zastaviť. Cez deň sa neviem dostatočne venovať práci, už ma párkrát Steven upozornil, čo to vlastne robím. Som akoby duchom neprítomný. Vďaka tomu tam hore, že ho mám a je mi mojou pravou rukou.

Večer zaspávam s myšlienkami na ňu a v noci sa mi snívajú sny plné jej a jej hebkej pokožky. Môcť sa jej ešte raz dotknúť. Moja myseľ si vo sne robí svoje a predstavuje mi tie najúžasnejšie zážitky. Preťahujem ju všade a nikde, bozkávam ju ako zmyslov zbavený, ale zároveň tak nežne a zbožne, až tomu nemôžem uveriť.

Ráno sa vždy budím naštartovaný, ale nie do nového dňa. Sprcha je potom úplne skvelá, rukou sa odbavím pri myšlienkach opäť na jej dokonalé telo a tie jej pohyby. Doteraz tomu nerozumiem, že sa predo mnou urobila. Bola tak dokonalá, tak skvelá a pritom tak neskúsená. Aj keď som si myslel, že to teda, sakra, dobre vie, niečo v jej pohyboch a v tej ostýchavosti mi navrávalo, že to nerobí dlho. Jej priznanie, ako to robí prvýkrát, mi všetko potvrdilo.

Neviem, čo sa to so mnou deje, ale celý týždeň som ju nedokázal dostať z hlavy a dnes tu sedím, pred obávaným a veľkým Eduardom, so žiadosťou, aby mi opäť tancovala a ten na mňa len hľadí a čaká nejakú rozumnú odpoveď. Čaká, že mu vysvetlím, prečo po rokoch chcem vidieť jeho dievča druhýkrát. Och, keby som len vedel.

Odpijem si, možno na odvahu, možno len pre tú horkú pachuť v ústach. „Zaujala ma tak ako ešte žiadna."

Vidím to. V jeho hlave zapadajú kolieska na miesto, posunie sa ručička a jemu svitá.

„Takže ťa zaujala, áno? Hm, zaujímavé King, ale vieš čo? Máš pravdu. To dievča má niečo do seba. Ja som to videl už v jej šestnástich. Prečo myslíš, že ju..." zastaví sa, nedopovie.

Spýtavo nadvihnem obočie a rukou naznačím, nech pokračuje. On však iba pokrúti hlavou a necháva ma na pochybách. Hneď si uvedomím, čo to vlastne povedal.

„Ona tu pracuje od šestnástich?" opýtam sa.

„Áno, jej matka mi dlhuje veľký balík."

„Ty si ináč riadna sviňa. To dievča bolo pod zákonom, keď si ju sem zobral," vytknem mu, ale snažím sa tváriť nezaujato.

„Vieš, že som s tým nikdy nemal problém." Znova sa napije. Divím sa, že mu tá žbrnda, čo nám nalial, vôbec chutí.

„Ako si ju tu skrýval?"

„Nejaký si zvedavý, King." Nepýta sa, konštatuje pravdu.

„Nezabúdaj, že tiež podnikám." Zdôrazním posledné slovo.

„Nosila vždy škrabošku, a ak tu bol niekto významný, bola len vzadu. Zbytočne som na ňu neupozorňoval."

„Ty tu nemávaš kontroly?" úprimne sa zaujímam.

Zasmeje sa, tak poriadne, z plného hrdla. Ešte som ho takého nevidel. „Ale prosím ťa, King, nebuď smiešny. O všetkom viem v predstihu."

Má pravdu. Veď tento človek má známosti všade.

„Som rád, že som ťa pobavil." Dopijem svoj pohárik, jemne ho položím na sklenený stolík a spojím ruky. „Tak sa môžeme vrátiť k našej debate. Dáš mi ju dnes?" Nechcem pôsobiť nedočkavo, no pravda je presne taká. Snažím sa ale správať normálne, nechcem dať na sebe nič poznať. Nesmie ma prekuknúť.

„King, na dnes ju máš mať, ale len preto, že si to ty," dopovie, ja si potichu vydýchnem, on tiež dopije svoju dávku alkoholu a ja následne vstávam. Podám mu ruku a pozriem sa priamo do očí. Jedno, čo sa o mne vie, vždy, za každých okolností, pozerám človeku do očí. A hlavne teraz, keď nechcem, aby ma odhalil.

Ja ani sám neviem, prečo po nej tak túžim, ale nesmie to na mne spoznať.

Obrátim sa na odchod a pomaly otváram dvere. On ma však ešte preruší. Pretočím očami, toto nikdy nerobím, ale ten chlap ma naozaj vytáča. „Hej, King! Nehovor tej malej, koľko za ňu platíš. Nesmie sa to dozvedieť. Za gaťky jej daj niečo malé, nech si kúpi čosi na seba. Jej matka jej nedáva nič. A aby som nezabudol, box sedem."

Zaznejú posledné slová, zdvihne ruku na pozdrav a vidím, ako berie telefón do voľnej ruky. Zatvorím za sebou a chodbou prejdem do baru. Cestičku už poznám, bol som tu mnohokrát.

„Vodu, ďakujem," poviem barmanke, ani na ňu nepozriem. Pomaly sa usadím na barovú stoličku a šmátram po tom svojom vynáleze. Počas rozhovoru s tým prasaťom mi jednostaj vibroval. Bude to niečo vážne.

Tak, ako som si myslel, mám pätnásť zmeškaných hovorov a štyri správy. Prvé otváram tie a všetky sú od rovnakého odosielateľa. Ako ináč, Steven.

19:42 Steven: Kámo, kde si? Máme prúser!!!

19:48 Steven: No taaak, dvíhaj, King. Toto je veľké.

19:56 Steven: Neser ma, kde si?

20:03 Steven: Prečo, kurva, nedvíhaš? Mable je tehotná!

Rukou tresnem po pulte tak silno, až sa pohár vody zatrasie a barmanka niečo vykríkne. „Kurva!" zahreším nahlas. „Pardon!" vzápätí sa ihneď ospravedlním. Všetky hovory sú tiež od neho. Pozriem na hodinky a je presne pol deviatej. Mám polhodinu do začatia show, nestíham sa vrátiť do firmy a späť. Chudák, Steven, bude to musieť vyriešiť sám.

20:31 Ja som ťa upozorňoval, braček. Guma je proste guma! Ale prečo mi ničíš najlepšiu modelku? Toto si ešte vysvetlíme!

Odložím mobil, vypijem celú vodu a prejdem cez bar do VIP sekcie. Pomaly sa to tu napĺňa, ale ja si nikoho nevšímam. Nikdy som nebol taký, viem, pôsobím isto dosť arogantne, ale život sa so mnou nikdy nehral a tak sa nehrám ani ja.

Očami hľadám v úzkej chodbe to správne číslo, až narazím na sedmičku. Všade je tu príjemné prítmie, steny ladené do červena, klasika. Otvorím si dvere a porozhliadnem sa. Minule sme boli v deviatke, ale zdá sa, že Ed si nerobil ťažkú hlavu a každý jeden box spravil rovnaký. Vyzlečiem sako, je mi akosi horúco a to tu ešte ani nie je.

Na stole ma čaká zachladené šampanské, rozmýšľam, či sa vôbec napijem. Chcem si ju užiť naplno a predsa len, jeden pohárik tvrdého už v sebe mám. Mám však toho odpitého mnoho a jeden si nalejem. Počujem šumieť bublinky, ich zvuk ma upokojuje.

Tá potvora, Steven, začal obrábať našu najlepšiu modelku. Ignoroval môj výslovný zákaz, a teraz bude mať na krku dieťa. Nie len, že prídem o modelku, ale možno odíde aj Steven. Do čerta s ním. Nevie si ani len na to jedno dať pozor. Ako na potvoru mi tá mašinka opäť zahlási prichádzajúcu správu.

Spokojne si sadnem, preložím nohu cez nohu, v jednej ruke pohárik a v druhej telefón.

20:42 Steven: Nie som ty, aby som vedel odolať. Nie si tak náhodou gay?

Zasmejem sa a to dosť od srdca. Je vtipný, musím uznať. Máme za sebou viac záťahov ako samotný porno kráľ a on mi položí takú otázku.

20:44 Ja viem, kedy vytiahnuť, debilek!

Prečo len ja mám také šťastie? Ale musím uznať, Steven je dobrý človek, ale pretiahol mi viac modeliek, ako by bolo správne. Každopádne, je sám, môže si to dovoliť a som úprimne zvedavý, ako sa teraz k tomu celému postaví. Vyšiluje teda riadne, skôr ako nejaká ženská, nie vyzretý tridsiatnik.

Pohľadom neustále kontrolujem hodiny a v mojom vnútri sa niečo deje. Tieto pocity nepoznám a musím uznať, že sa ich aj celkom bojím. Toto predsa nie som ja. Noah King, ten sa vonkoncom ničoho nebojí.

Zavrhnem myšlienku a znova si odpijem z lahodného moku. Výber bubliniek tu má kvalitný, čo sa o tvrdom nedá povedať. Izba mierne potemnie, je to pre mňa znamenie. Čoskoro už príde. Pohodlnejšie sa usadím.

20:55 Steven: Prepáčte, pán dokonalý! Potrebujem tvoju pomoc!

Nedá si pokoj, kretén!

20:56 Ospravedlnenie sa prijíma. Braček, zajtra. Dnes mám niečo dôležité na práci. Hneď ráno som u teba a teraz mi už daj pokoj, kriste. Si horší ako nejaká ženská!

Nádych, výdych. Čo so mnou robí jeden imbecil, čo nestihol včas vystúpiť? Chystám sa odložiť mobil, keď znova zavibruje.

„Jeminky, čo zasa?"

20:56 Steven: Nezabudni na gumu!

20:57 Sa neposer! Zajtra.

Milujem doťahovanie s týmto človekom, vždy ma vie správne naladiť a niekedy aj odreagovať a nie je to ináč ani v tomto prípade. Dvere sa nehlučne otvoria, keď sa zapnú svetlá a do stredu improvizovaného pódia vstúpi ona.

Srdce mi vynechá jeden úder, snažím sa stlmiť hlasný povzdych, idem na nej oči nechať. Je jednoducho krásna. Nie umelá, nie vychudnutá ako moje modelky, má všetko, čo ma správna ženská mať. Tentokrát pod ružovou podprsenkou skrýva dokonalé poprsie a nohavičky sa opierajú o výstavný zadoček. Je to kus ženskej a ona o svojich kvalitách ani len netuší.

Opäť tam stojí mierne v rozpakoch a má zatvorené oči. Vidím na nej, aká je nervózna, ako tu vlastne ani nechce byť. Čaká na hudbu, nepohne sa ani o vlások, len tuho stíska päste a očakáva.

Všímam si jej zrýchlený dych, hruď sa jej krásne dvíha a ja myslím len na to, ako by reagovala na moje bozky, dotyky a láskanie jazykom. Mám obrovskú chuť sa jej dotknúť. Opísať tie jej krivky rukami, pomaly ju preskúmať celú, pozorovať ju celučičkú noc a zistiť, koľko toho zvládne.

Pôsobí jemne, anjelsky, ba priam až panensky. A v tom si to uvedomím. Kurva, veď ona možno aj pannou je. Vtedy sa do hry dostane aj môj kamoš tam dole, a hlási sa v plnej sile. Dáva o sebe vedieť a tlačí sa do zipsu. Ak toto prežijem bez ujmy, som jednoducho borec.

Ten Eduardo má ale skurvené šťastie, že ju tu má pod nosom každý deň. Rozmýšľam, ako dokáže byť voči nej imúnny, keď viem o jeho excesoch. Pánko to má rád na tvrdo, možno preto jej dal ešte pokoj. Dnes mi niečo odmietal prezradiť a ja začínam šípiť, že sa jedná presne o toto. Má ju tu, aby ju dostal. Najprv jej matku a neskôr Ai samotnú. Toto ale nesmiem dopustiť.

Neviem, kde sa to vo mne berie. Hnev, ktorý znenazdajky začína bublať, sa postará o to, že si ani nevšimnem začiatok jej predstavenia. Mám isté tušenie, že jej nepovedal, pre koho tancuje.

Čakám niekoľko sekúnd, vychutnávam si jej pohyby a pozorne ju sledujem. Všímam si každý jeden detail na jej tvári, ako tuho žmúri oči pred svetlom a poznaním, kto sa na ňu díva. Červené líca jej lemujú jemné pramienky vlasov vypustených z dlhého vrkoča.

Kamoš tam dole sa zaraduje pri predstave, ako ju za ten vrkoč ťahám a ona vzdychá moje meno. Sakra, keby som to len tak mohol zažiť.

„Dosť!" poviem razantným hlasom. Kurva, toto nedopadne dobre.