Noah

Milovať je odrazu tak jednoduché. Akoto, že som to doteraz nevidel a nezažil? Aj to, čo je medzi Stevenom a Mable, som spočiatku považoval za okúzlenie , ktoré časom vyprchá. Ono však nevyprchalo a len neochotne som priznával, že ju miluje. No pre mňa som si taký osud nevedel a vlastne ani nechcel nielen že predstaviť, ale ani zažiť.

Dôvod bol jednoducho prostý. To, čo sa stalo s Lexi a ako dopadla Lillien. Nikdy som si to nedokázal odpustiť. Ako som svojou bezohľadnosťou, túžbou po super kariére a neustálym tlakom zvonku, dokázal priviezť dve ženy k takému hroznému kroku, ako je vzatie si života. Ani jedna si to odo mňa nezaslúžila. Boli mi oddané, verné a ľúbili ma. A čo som urobil ja? Tlačil na ne, využíval iba ich telo a nedbal na následky.

Roky som trpel a zanevrel na lásku. Prisahal som si, že sa nikdy nezaľúbim a nenechám už žiadnu ženu takto trpieť.

Vo svetle nových skutočností, som si Lexi mohol zo svojho krátkeho zoznamu vyškrtnúť. To dievča to na mňa narafičilo. No Lillien trpí naozaj. Je stále zatvorená za bránami blázinca a mám pocit, že sa z toho nikdy nedostane. Keby som len mal viac rozumu, všímal si všetko, čo sa dialo. Myslel som len na seba a na kariéru a zjavné som si odmietal pripustiť. Srdce ma bolí pri pomyslení, že som mohol mať dieťa. Že som mohol zažívať to, čo zažívajú Steven s Mable a len vďaka mojej hlúposti a krátkozrakosti, som sa pripravil o ten zážitok. Je pravda, že som Lillien nemiloval, teraz to už viem s istotou, ale o dieťa by som sa postaral. O tom nepochybujem.

Myšlienka na dieťa mi utkvie v hlave. Čo keby som teraz mal dieťa? Nie je to až také nereálne. Veď som ešte mladý, Aisha je dokonca mladšia. Keď už som pri nej, necítim jej teplo. Rukou podvedome pátram po mieste vedľa seba a nepocítim jej útle telo. Takéto rána mimochodom zbožňujem. Keď si ju môžem pritúliť, keď do nej zaborím svoj nos a doslova ju fetujem. Jej vôňa je pre mňa všetko.

Lenže teraz,... teraz tu necítim nič. Konečne otvorím oči a pohľadom sa ju snažím vyhľadať. Prázdno. Započúvam sa, či nie je náhodou v sprche a nič. Len ohlušujúce ticho. Pozorne prejdem rukou po mieste vedľa seba a je studené. Musí to byť dlhšie, čo tu už neleží.

Neskôr skontrolujem celý byt a ona tu naozaj nie je. Dvere od bytu sú odomknuté a v prvej sekunde mnou prejde vlna paniky a v tej ďalšej obrovský strach. Ona odišla. Pre potvrdenie mojej teórie vpadnem do jej izby, no v skriniach visí jej šatstvo a aj kufor pod posteľou je stále odložený. Čo sa tu kurva stalo?

Keď doslova dobehnem do Stevenovej spálne, práve sa prebudí. „Steven, niečo sa stalo," poviem mu rozrušene. Ten neblahý pocit, to divné niečo, čo sa mi usádza na hrudi, neviem ani sám identifikovať.

„Čo? Nebodaj ti praskol kondóm?"

Vtipkár, ten sa nikdy nezaprie. „Nie, ty chumaj. Aisha zmizla."

Posadí sa, z tváre mu ihneď zmizne ten jeho úškrn. „Čože? Zmizla a kam?"

„No to keby som vedel, asi nestojím pri tvojej posteli. Kriste, obleč sa!" zanariekam, keď ten chlapík odkryje svoju nahotu.

„Nešla len do obchodu?" pýta sa, no poslúchne ma a odkráča do šatníka. Mám chuť na neho zvriesknuť, dať mu jednu po papuli, pretože má toľko drzosti, aby za sebou ani nezavrel a vidím ako sa pomaličky súka do boxeriek. Mable sladko spí, a tak jej venujem aspoň kúska rešpektu, predsa len je tehotná. Nebudem ju budiť svojím vreskotom.

Naznačím mu, aby so mnou vyšiel na chodbu a hneď ako sme za dverami, mu jednu strelím. „To bolo za čo, chlape?" šúcha si miesto na líci.

„Aký si ty len idiot, bože. Zalarmuj všetkých, pretože toto mi naozaj smrdí. Aj Jimmy pred dvoma dňami zdúchol. Lexi je z toho všetkého na prášky, vie, že ju ten bastard len využil a z každej strany čaká nejaký podraz od Garciu," meliem jedno cez druhé, pretože moja hlava teraz akoby pracovala na dvesto percent a dáva si zdanlivo nesúvisiace veci akosi dokopy.

„Počkaj, počkaj," chytí ma za ramená. „Čo má s tým všetkým spoločné Lexi? Nerozumiem ti, spomaľ, bratku."

Nemám chuť mu to všetko vysvetľovať, ale predsa len ho zatiahnem do kuchyne, z chladničky vyberiem vodu a jedným dúškom ju celú vypijem. Rozpoviem Lexiin príbeh, jej včerajšie priznanie a moje vlastné úvahy. Steven len točí hlavou, občas za zhlboka nadýchne, potom aj nadáva.

„No do riti! To je sila, kámo!"

„Do riti, presne tam! Šípim v tom problém a veľký."

„Čo všetko na teba ten sviniar má?" úprimne sa zaujíma.

„Myslím, že celú tú vec s Lexi. Priznala sa, že ma natočila pri niektorých mojich výbuchoch z mladosti, potom ten jej hlúpy list, fotky, ako leží v kaluži krvi, predpokladám, že falošné potvrdenia z vyšetrení, a také tie nezmysly, čo si vie zohnať. Najhoršie sú tie kamerové záznamy. Vieš, ako som vtedy vyvádzal," nadvihnem plecia.

„Dobre, uznávam. No v tom čase to o tebe vedel naozaj každý. Stačilo jedno zlé slovo a vybuchol si ako granát. Toto by nemalo mať na tvoju kariéru vplyv." Prehovára a zároveň sa mi jeho slová zarezávajú až kdesi do duše. Moja kariéra.

„Kašlem na ňu, bez nej to aj tak nemá zmysel." Vyjde zo mňa úprimne, až sa nad tým zastavím, a keď sa chcem nad tým hlbšie zamyslieť, Steven sa blažene usmieva. „Čo?"

„Ty si zamilovaný. Nikdy som nečakal, že sa toho dožijem, ale tá chutná malá riťka ti tak učarovala, že si sa konečne zamiloval. Takže nie je len dobrá v posteli. A ja som to Mable spočiatku neveril."

„Tá chutná malá riťka má meno, ty imbecil, a keď sa dozviem, kde je, za toto si ešte vyslúžiš jednu cez hubu. To si píš. Ale máš pravdu, milujem ju a veľmi. A práve preto viem, že sa niečo deje. Keby len tak šla do obchodu, dala by mi bozk, hocičo, čím by ma prebrala. Toto mi smrdí nejakým útekom a možno niečím horším," pretavím svoje predstavy do slov.

„Volal si jej?" opýta sa vážne.

Kde som mal rozum? „Kriste," vykríknem. Môj kamarát sa zatvári ako kyslá uhorka, no ja už bežím späť do izby a šialene rýchlo vytočím jej číslo. Po prvom zazvonení to spadne do odkazovky. Zrušila ma. Ona mi zložila. Vyskúšam to teda ešte raz, či sa mi to snáď len nezdalo. Nezdalo. Urobila to aj druhýkrát.

„Steven, volaj nášmu kontaktu. Chcem vedieť všetko, keď len o centimeter pohne so svojou tlustou riťou. Ona je isto tam."

Nakážem mu a zatiaľ vytáčam jej číslo stále dookola, no tento raz ma neruší, ale necháva to neustále zvoniť. Niečo sa deje. Niečo veľmi zlé. Znížim sa k tomu, čo som predpokladal, že nikdy nebude nutné a otvorím jednu aplikáciu v mojom mobile, čo mi tam prednedávnom šupol Greg. Presnejšie hneď potom, čo sa to stalo s Ai a tými drogami. Odvtedy to tu mám, ale nikdy mi nenapadlo, žeby som si ju čekol. No teraz už neváham a vyhľadám jej polohu.

Moje podozrenia sa potvrdia nielen tým, že presne vidím, kde teraz v tomto momente stojí, ale do mojej izby si to nakráča zamračený Steven. „Ehm, je tam. Garcia ju nejako prinútil priletieť. Náš kontakt čaká, kedy dorazí."

„Steven, nesmie sa prezradiť, je to naša jediná spojka."

„Všetko vie. Potrebuješ ešte niečo? Či môžem sa ísť baliť?"

Čo to kurva s ním je? „Baliť?" chrstnem mu do tváre. Nevie nič iné, iba myslieť na svoj vydarený odchod?

„Idem predsa s tebou. Si nemysli, že si teraz zdúchneš po svoju lásku sám."

Och, ja debil. „Nie, toto nemôžeš. Je to nebezpečné a Mable ťa potrebuje."

Ani to pomaly nedopoviem a spomínaná vojde do izby, čo to všetci s tým majú a uvelebí sa na mojej posteli. Bruško jej už krásne vidieť, pohľadom zablúdim na ten malý kopček. „To nech ti ani nenapadne. Ide s tebou. Aj mne na Aishi záleží a keby som mohla," prstom ukáže na svoje bruško, „idem s vami. Ale kto to tu všetko postráži?"

Steven nečaká a rýchlym pohybom jej vtisne hlasný bozk a odbehne do svojej izby.

„Toto nie je dobrý nápad a sama to dobre vieš," upozorním ju. Majú ešte čas si to rozmyslieť a sám urýchlene hádžem veci do jednoduchej koženej tašky. Nemám čas hrať sa tu s kufrom, toto si pýta extrémne rýchly prístup.

„Uhm," povie a zhybne sa na posteli.

„Čo robíš?" skríknem, keď prebehne ku mne a vytrhne mi mobil z ruky.

„Hľadám ti let, ty trdlo. Rýchlo, nemáme čas sa zdržiavať."

Aj keď som ju kedysi nemal rád, aj keď mi svojimi narážkami a dvojzmyslami kedysi liezla na nervy, aj keď som zo začiatku ich vzťah nepodporoval a všemožne som sa snažil im to vyhovoriť a smial som sa tomu ich „omylu", teraz sa na pár sekúnd zastavím, prezriem si ju od hlavy po päty a nahlas zakričím ďakujem. Usmeje sa na mňa žiarivo a prstami ukáže na moju tašku. „Šup, šup," tleskne a už má mobil pri uchu.

Čo by sme si bez nej počali, naozaj netuším. Nikdy som nevyužíval svoje bohatstvo tak naoko a okázalo, ale Mable za niekoľko minút dokázala vybaviť aj nemožné, a preto sedíme so Stevenom v súkromnom lietadle a o niekoľko minút pristávame. Ten krátky čas bez signálu využívam na vžitie sa so svojimi myšlienkami, neustále premýšľam nad otázkami, či je v poriadku, čo na ňu má a čo sa stane, keď tam dorazím.

Steven vedľa mňa ma neustále upokojuje a spoločne si prechádzame jeden scenár za druhým. Pripravujeme sa ako na nejaké divadelné predstavenie, aj keď to určite nejaké to predstavenie bude. Garcia si potrpí na okázalosť, o tom niet pochýb. Nechcem však pomyslieť na to, čo sa deje, zatiaľ kým my cestujeme. Veľmi sa na ňu hnevám, že ma nezobudila, že ma nepožiadala o pomoc, že jednoducho ušla. Ešte tá jej správa, kriste, stihla mi prísť tesne predtým, než sme nastúpili. Zbohom, tešilo ma? Je nad slnko jasné, že ju ten kretén toto prinútil urobiť. Moja Ai by to nikdy nemyslela vážne, miluje ma predsa. A ja ju.

Z toho všetkého rozmýšľania a dohadovania ma vážne rozbolí hlava. V živote som nebol nútený toľko premýšľať o pocitoch, o tom, čo so mnou robia a čo vlastne chcem s nimi urobiť ja. Vždy som sa tak akosi viezol, láske som nedal šancu a iba si užíval. To, čo sa stalo dvom ženám v mojom živote, ma ešte viac prinútilo na ňu zanevrieť a neveriť jej, neoddať sa tým túžbam a tomu pokušeniu. Vyhľadával som ľahké uvoľnenie a zábavu. Až kým som nespoznal Ai. To ona ma zmenila, ona mi ukázala, aké je krásne milovať a aké je to jednoduché. Pretože zamilovať sa do nej, bolo asi to najľahšie, čo som v živote zažil. Bolo to náhle a tak jednoduché.

„Kurva, Steven, nechali sme tam všetkých jej priateľov," uvedomím si náhle, keď prejdeme cez letiskovú halu s našimi taškami v rukách.

„Neboj, M sa o nich postará. Niečo si už vymyslí a všetko bude v poriadku, len pokoj. Všetko máme pod kontrolou. Náš kontakt potvrdil jej príchod, počkaj, zavolám mu." Až ten záver ma prinúti sa zastaviť, no on pokračuje ďalej.

Rýchlo ho dobehnem, to už si tlačí mobil k uchu. „Čo si to urobil?..." počúva a zároveň sa mračí, očami zablúdi na mňa a znepokojene pokrúti hlavou. „Dobre, jasné, ... chápem, len či aj on to tak pochopí... matka?..." Vtom si to uvedomím. Toto je jediná vec, akou ju mohol prinútiť sa sem vrátiť, Ai tu predsa nemá nič a nikoho, okrem nej. Jej priatelia sú práve v Londýne, a tak využil príležitosť cez jej matku. Ako som na to len mohol zabudnúť? Steven naďalej hovorí, ja už ho však nevnímam. Znova sa jej pokúšam dovolať, tentoraz to spadá rovno do odkazovky.

Pred letiskom nás čaká auto, nasadneme a pozrieme sa na seba. „Ideme priamo tam?" pýta sa. Ja len prikývnem, nie som schopný žiadneho slova. Nadiktuje teda adresu šoférovi, ten si to pre istotu overí ešte raz a konečne zvedie auto do premávky. Pravdepodobne tú adresu pozná veľmi dobre, ale v takúto dennú hodinu tam ešte nikoho neviezol.

„Čo ti povedal?" konečne sa ho opýtam.

„Nechceš to vedieť," prehovorí tichým hlasom a vo mne to prebudí ešte väčšiu netrpezlivosť, akou oplývam doteraz, keďže si ako malý školáčik žmolím roh saka.

„Ale chcem!"

„Strelil jej facku, Garcia bol na obzore, musel to zahrať."

„Sakra!" vykríknem, až šofér nadskočí. Toto mi niečo pripomína. „Čože urobil? Zlomím mu krk, kurva!"

„Upokoj sa. Povedal mi, že nechcel, no zahral divadielko. Ale aj tak ho poslal kade ľahšie." Tento chlap sa ma neustále snaží len upokojiť.

„Počkaj, kam ho pošlem ja sám."

Zastavujeme pred povedomým barom, kde som myslel, že už nezavítam. Okamžite, ako vystúpime, nás privíta.

„Som naozaj rád, že vás vidím," zatiahne jeho jedovatým hlasom.

„Kiežby som mohol povedať to isté," poviem a zahľadím sa mu priamo do očí. Presne takého si ho pamätám. Nekompromisný, neústupný a hlavne, odporný. Dvíha mi tlak, netrpezlivosť je dávno v ťahu, nastupuje adrenalín a nad všetkým preberá opraty. „Kde je?"

Nenechá sa však vyviezť z kontextu a rukou pokynie, aby sme šli ďalej. Neváham a prechádzam popri ňom, nasadzujem chladnú masku a mierim dovnútra. Steven vedľa mňa opatrne našľapuje, viem, že mi v tejto chvíli robí skôr ochranný múr, akoby sám mal zasiahnuť. Takto my dvaja fungujeme a už roky sa podporujeme.

Spleť chodieb je mi povedomá, koľkokrát som tade šiel? Za pätami šípim jeho prítomnosť a občas sa aj rozhliadnem. Niet tu ani živej duše, v lokáli je ticho ako v hrobe a je počuť každý náš nádych. „Sme tu sami?"

Nemusí ani odpovedať, jeho uchechtnutie je mi odpoveďou samou. „Chcel som súkromie," povie akoby mimochodom, a keď zastaneme pred jeho kanceláriou, sám si ju otvorím.

V prvom momente sa zhlboka nadýchnem a v rýchlosti prebehnem po nej pohľadom. Neviem, čo som čakal. Azda, žeby tu ešte stále bola? Moje myšlienky a tajné modlitby neboli vyslyšané. Je tu prázdno. Cítiť pach cigár, ale kdesi v tom opare zacítim aj jej vôňu. Bola tu, presne tu v jeho kancelárii. Kde len ju mohol schovať? „Tak kde je?" vyzvem ho znova, zatiaľ čo sa sám ponúknem a sadám si na pohovku v rohu. Sekundy ubiehajú, rátam ich poctivo v hlave. Ticho nás obkolesuje, Steven si sadá hneď vedľa mňa a ako správny gentleman navrhne tomu imbecilovi, aby napokon prehovoril, v rámci svojho dobra.

„Vy dvaja tupci ste si vážne mysleli, že ak sem nakráčate, že vám ju dám? To si naozaj o mne myslíš, King?"

„To, čo si skutočne o tebe myslím, sa ti určite páčiť nebude a nie. Nemyslel som si to, ale tajne v to dúfam. Keď máš rozum, Eduardo, povieš mi, kde si ju ukryl a dáš si s ňou pokoj. A aby som nezabudol, aj s jej matkou a tými kamarátmi. Ináč,..."

„Ináč čo? Pošleš na mňa nejakú módnu políciu? Si zabudol, kto som? Čo moje meno znamená?"

Nemám chuť sa tu s ním naťahovať, postavím sa a odhodím stôl, čo mi tu do čerta zavadzia. Zarinčí sklo, Steven len nepatrne pohne nohou, to ja som ten zúrivý a nepríčetný. „Kde kurva je! A nevyťahuj tu na mňa svoje meno, sakra!" pocítim dotyk chladnej dlane na mojej ruke a o kúsok zmiernim svoj tón. „Garcia, nie len ty niečo znamenáš. Tak už mi povedz, kde je a na toto," ukážem prstom okolo seba, „zabudneme."

„To by si bol rád, čo?" jeho pohŕdavý tón sa mi zareže pod kožu. „Nebyť ale mňa, v živote by si ju nepoznal."

„To ti mám teraz akože poďakovať?" vykríknem.

„Ale no tak, páni. Hádam to všetko vieme vybaviť ako dospelí a rozumní muži. Obaja ste predsa podnikatelia, tak jednajte. Dohodnite sa." Vmieša sa do debaty Steven, aby upokojil naše roztúžené emócie. Ale jediné, čo tým dosiahol, je ešte viac bublajúci hnev vo mne, ktorý sa teraz obracia jeho smerom.

„Si zošalel? To si ju mám akože kúpiť?"

„Pokiaľ si dobre pamätám a to mi pamäť slúži ešte dobre, vtedy ti to problém nerobilo." Smeje sa Garcia.

„Ty hovädo jedno!" skríknem a preskočím tie ostatky stola a troma veľkými krokmi som pri ňom, on sa zatiaľ postaví, kým ho schytím za kravatu pod krkom. Silno stlačím päsť a mierne ho pridusím. Na dôvažok svojich zámerov s ním hodím o stenu. „Ešte raz povedz niečo tak hnusné a prisahám, ... prisahám, že ti tu rozmlátim ten tvoj skurvený ksicht na kašu a ani sa nezapotím. Ver mi, že som toho schopný."

Steven už stojí za mojím chrbtom a snaží sa mi odtiahnuť ruku z jeho hrdla. Ten chlap mi teraz absolútne prekáža a uvažujem, že som ho radšej mal nechať v Londýne. „Tak?" pľuvnem mu do tváre. Možno som teatrálny, možno hrám ja to pomyselné divadlo, no momentálne ma ženie vpred hnev, adrenalín a obrovská túžba ju znova vidieť, cítiť, mať, ochutnať. Som totálny blázon.

Keď prikývne, zložím svoju ruku, upravím si sako a zakašlem. „Môžeme vyjednávať." A ten zmrd sa usmeje. Presne po tomto túžil, presne toto potreboval a všetky tie jeho rečičky, ako ju chce, ako je len jeho, sú tie tam. Je to vyjebaný obchodník. „Takže! Čo za ňu chceš? Samozrejme v tom zarátaj aj jej matku a priateľov."

Pozorne sa zahľadím na ten jeho povedomý lesk v očiach, koľkokrát som ho už videl, koľkokrát som si v minulosti pri tom pomyslel, aký je len skvelý obchodník a ako ďaleko to dotiahne. Momentálne sa mi nič na svete nehnusí viac ako on. Bývali časy, kedy sme tu družne sedávali, pili jeden pohárik za druhým a nechali si robiť dobre od tých jeho sporo odetých tanečníc. Už vtedy som ho mal prekuknutého, ale to, čo vyjde z jeho úst, by som nečakal ani za sto rokov. „Tak čo chceš?" zopakujem otázku, keď mlčí.

„Teba!"

Rozkašlem sa, Steven sa zarehoce.

„Chcem tvoju firmu."