Odpijem si poriadne z pohára na dlhej stopke a hrdlom mi prejde spŕška jemných sladkých bubliniek. Aké osviežujúce. Žmúrim do chodby, kde sa ladne pohybuje a víta sa so všetkými. Vidím, ako sa usmieva a prijíma jeden kompliment za druhým.

Akoby sa niečo zmenilo. A nie len vo mne. Uvedomenie, čo k nemu cítim prišlo náhle a nuž, nemôžem to už ďalej popierať. Dnešným prekvapením ma zložil na kolená, vôbec som to od neho nečakala. Ale čo ma potešilo asi najviac, že sú to oni. Moji priatelia. Sedia pri mne, usmievajú sa a sú šťastní. Keď sú šťastní oni, som aj ja.

Pravdy dnešného večera ukrývam kdesi hlboko vo mne a nasadím ten najkrajší úsmev, akého som schopná. A na počudovanie, to vôbec nie je ťažké. Keď si uvedomím, že som priznala Noahovi svoje city, mierne znervózniem, čo ak necíti to isté? Budem len ďalšia žena do jeho zbierky? Potom sa však na neho zahľadím a vidím ten jeho pohľad, ktorým ma neustále vyhľadáva. Spaľuje ma! Akoby ma chcel zjesť a nevadilo by mu to urobiť pred našimi hosťami.

„Aisha, vnímaš ma?"

„Čo? Ach, jasné," odpoviem nepravdu, keď mi konečne dôjde, že Elliot na mňa prehovára.

„No to určite. Vidím, ako ho hltáš očami. Aisha, ty si sa nám zamilovala. Mám pravdu?" do hovoru sa zapojí Ema. Konečne sa na ňu pozriem pozornejšie a niet stopy po jej nevraživosti. Mám späť svoju kamarátku. Troy ju jednou pažou objíma a niečo jej šepká a ona sa chichoce. Panebože, ona sa chichoce. Toto musí byť asi vážne.

Nad odpoveďou sa nezamýšľam nejako dlho, možno by som aj mala, ale sú to predsa moji kamaráti. „Asi nie som jediná, však?" pohľadom si ich premeriam.

„Ja som to vedela. Ježisky! Keď mi volal Noah, ani som tomu nedokázala veriť. On a chystá pre teba prekvapenie? Vybavil nám letenky, všetko. Chápeš? Len sme mali držať jazyk za zubami." Natešene mi referuje Leila.

Ešte chvíľu ich sledujem, skúmam každý detail na ich tvárach a som šťastná. Myslím tým, naozaj šťastná. Ema s Leilou sa usmievajú, sú krásne opálené z dovolenky, na ktorej boli spolu. Troy a Elliot sa neustále ubezpečujú, či sa všetci cítia dobre a obzerajú si Noahov byt. Je príjemné, byť opäť v ich spoločnosti. Sedíme pri stole na pohodlnom gauči a pred sebou máme poháre so šampanským. Nič tvrdšie vlastne ani nechcem a aj to si dám teraz jeden jediný.

Keď nastane kolo gratulácií a natešeného objímania, cítim sa chvíľu nesvoja. Nikdy som nebola na takéto prejavy zvyknutá, veď aj doteraz sme moje narodeniny takmer neoslavovali, len sme si stále niekam spoločne skočili. Bol to jeden z tých vzácnych dní, kedy som nemusela makať za barom, či ukladať veci v sklade. Lily, takmer by som zabudla.

„Troy, môžem potom s tebou chvíľku hovoriť o samote?" pošepkám celkom potichu, keď mi zaželá len to najlepšie a dáva mi ľahký cudný bozk na jedno líce. Odpoveďou je mi jeho šibalský úsmev.

Ďalší ľudia sa pridávajú a od toľkých prianí sa mi doslova točí hlava. Keby sa mi malo splniť všetko, čo mi tí ľudia želajú, bola by som hádam asi ten najšťastnejší človek na svete. Pridáva sa aj Steven a s nesmierne ľahkým a úprimným úsmevom mi želá všetko dobré a dúfa, ako všetko spoločne vyriešime. Netuším, na čo naráža. Kdesi v mysli sa mi vynorí spomienka na Lexi a jej priznania, na Garciu a jeho prenasledovanie a dokonale zosnované plány a dokonca sa do popredia prederie aj spomienka na Lillien. Rýchlo pokrútim hlavou, chcem si všetko utriediť, ale prichádza Mable a tuho ma objíme. Slzy v očiach jej dobrovoľne prekročia tú pomyselnú hranicu, a keď mi konečne zaželá všetko najlepšie, ale ešte skôr ma stihne poriadne pokarhať, ako som si vôbec dovolila jej nespomenúť moje narodeniny, púšťa ma z vrúcneho objatia a prichádza Noah.

Akoby všetko dookola stíchlo a ja všetkými svojimi zmyslami vnímam len jeho. Je to tou láskou, ktorú cítim? Pripadá mi to ako včera, keď som samú seba presviedčala, že s Noahom to nemôže byť, nemôžem sa do neho zamilovať a ani nič tomu podobné. Pri spomienke na svoje úvahy sa pousmejem. A teraz tu stojím a so zatajeným dychom čakám, kedy vezme moju ruku do dlane a zaželá mi to najlepšie. Kedy sa konečne nakloní a opäť ucítim jeho lahodnú vôňu a budem mu môcť beztrestne dať bozk.

Zaželá mi všetko najlepšie, potichu dúfa, že ma príjemne prekvapil a odrazu berie moju tvár do dlaní a pred všetkými ma pobozká. Jeho bozk ale nie je priateľský, jemný a láskavý. Jeho bozk mi berie dych, podlamuje kolená a nebyť jeho pevného stisku, isto sa zrútim na zem. Ten bozk! Vidia ho všetci, cítim ich pohľady. Ale Noah neprestáva. Berie si viac, ako dávam. Tuho ma objíme jednou rukou a druhú mi vpletie do vlasov. Jazykom si razí cestu k tomu môjmu a vzdychne, keď mu vyjdem v ústrety. Je to tak podmanivé, tak silne erotické a vzrušujúce, že zabúdam na obecenstvo, zabúdam na okolitý svet a pre túto chvíľu sme len my dvaja.

„Pokoj, ľudkovia," preruší nás hromový hlas Stevena, ktorý len tak-tak premáha smiech a zapíska. „Toto si nechajte na noc," dopovie pokojnejším hlasom, ktorý mu ale stále skáče od potláčaného smiechu. Akoby až teraz si uvedomím, kde sme, čo sme urobili a aj napriek tomu celkom váhavo odstúpim od Noaha. Som celá rozhorúčená, pery mám opuchnuté a vlhké. Prejdem si po nich prstami a všetko toto si uchovávam nadobro v pamäti. Usmeje sa a žmurkne.

„Fíha, Evansová, tak ty sa teda nezdáš," zahvízda Ema. „Na teba by som toto netypovala," pridáva sa Leila. A ja si práve uvedomím, že majú naozaj pravdu. Toto som ale nebola ja, no po dnešku už som. Vitaj nová Aisha, teší ma.

Ktosi pustí hudbu a tá sa ozýva od stien a naplní inak celkom tichý priestor jemnými tónmi klavíra. Nie je to niečo, čo by ste čakali na oslave dvadsiatich piatich rokov, ale ja som spokojná. Hlavne, keď mám vedľa seba svojich kamarátov a vidím tu chodiť okolo Noaha, kútikom oka sleduje každú moju reakciu. Teraz, po tomto roztúženom bozku, po tom všetkom, čo so mnou ten chlap robí, túžim akurát tak po tom, aby všetci do jedného vypadli a my by sme si to mohli užiť vo dvojici.

Večer pokračuje, všetci sa zabávajú a ja sa porozprávam takmer s každým. Som nesmierne šťastná, naozaj a úprimne si to celé vychutnávam. Noah je perfektný hostiteľ, aj keď istým spôsobom by som ním mala byť aj ja, no nenechá ma do ničoho rypnúť. Namiesto drahých pokrmov, ktoré by bežný pozorovateľ od neho, ako slávneho Kinga, očakával, naservíruje nám štyri druhy pizze a niekoľko hamburgerov.

Koľkokrát musí do mňa Ema štuchnúť, aby som na neho nezízala? Netuším, prestala som to počítať kdesi okolo desiatky. Smejeme sa, až nám slzy tečú. Prehýbame sa v páse a ja zažívam jeden z mojich najlepších dní. Niekde vzadu, v mojej hlave, ma však stále nahlodáva pocit, taký zvláštny, dobiedzajúci a doslova zmrazujúci, že toto je len chvíľkové. Akoby mi hovoril, uži si Ai, len si uži, možno je to naposledy.

Občas sa k nám niekto pridá, utvoríme väčšiu partiu a zábava je o to hlasnejšia. Je to akoby som nikdy neodišla a pripomína mi to deň, kedy sme sa my piati spoznali. So všetkými sa spoločne objímem, tak veľmi mi chýbali. Potom, keď už mám pocit, že som sa nasýtila šťastia až dosť, nastáva moment, kedy si zavolám Troya do ticha a súkromia mojej izby.

„Troy, prosím, povedz, že je v poriadku," poviem roztraseným hlasom. Kde sa to vo mne berie, keď sama som ju opustila a nehodlala sa vrátiť?

„Aisha, myslíš, že je teraz práve ten správny čas?" nadhodí a rozhliadne sa okolo. „Páni, máš to tu perfektné. Myslel som ale, že budeš kdesi v hotely. Nemali ste cestovať?"

„Správna otázka. Mali, ale nakoniec ostávame a toto je teraz môj domov." Zdôrazním posledné slovo. „Tak?"

„Posaď sa," ukáže na posteľ a rovno si aj so mnou sadá. „Aisha, ako ti to povedať." Bože, zatvorím oči a tuho ich zvieram a čakám na ten verdikt. Predávkovala sa? Ukončila to? Alebo je v liečebni a snaží sa?

„Skús mi to povedať celé a bez obalov. Som už veľká."

„Tak, keď si ma poprosila, aby som na ňu dával pozor, bral som to ako veľkú úlohu. Mne jedinému si dôverovala natoľko, aby si sa zverila a povedala celú pravdu. To si naozaj vážim, Aisha. Takže po tvojom odchode som sa vždy ubezpečil, že ma nik nesleduje, presne, ako si mi nakázala. Prešiel som vždy niekoľko ulíc, preplietal sa mestom a až tak som sa vybral k vášmu domu. Hneď, ako si odišla, niekoľko dní ani nevyšla von. Nechodila ani do Lily..."

„Och," preruším ho a ruku si dám pred ústa. To muselo byť naozaj zlé, keď nešla ani k Edovi.

„Pravda. Každopádne, po niekoľkých dňoch som sa odvážil zaklopať."

„Troy! Toto si vážne urobil?" Pomyslenie na to, čo všetko pre mňa tento chalan urobil, mi vženie slzy do očí.

„Áno. A otvorila mi. Aisha, bola z nej totálna troska. Nikdy v živote som nevidel tak zúboženého človeka. Povedal som jej kto som a čo tam robím a ona? Usmiala sa. Pozvala ma dnu a ponúkla ma vodou. Nebudem ti hovoriť, že som si radšej nedal. Pomohol som jej upratať, vyčistili sme v ten deň celý byt a ona sa stále usmievala. Aisha, bola čistá, len mala neskutočné absťáky. Myslím, že tvoj odchod ju naozaj dostal a prinútil sa zmeniť."

Tak a teraz už plačem naozaj. Troy ma objíme a jemne hladí po chrbte. „Nie je to presne to, čo si chcela počuť?" pýta sa s obavami v hlase.

„Ale áno, kriste, ďakujem ti. Troy, ani nevieš, aká som ti vďačná. Proste,... ma to dostalo. Chápeš? Až môj odchod ju prinútil sa zamyslieť. Čo by sa stalo, keby som nikdy neodišla?"

Pomyslenie na to, že je moja mama v poriadku, a že sa konečne pokúsila so všetkým skoncovať, mi vyčarilo taký úsmev, ktorý už nebolo možné zmazať. Po následnom krátkom rozhovore s Troyom sa vrátime na oslavu a užívame si spoločne prítomnosť ostatných. Ema s Leilou tancujú na jedálenskom stole, ktosi vymenil klavírnu klasiku za novodobý pop. Neudivuje ma ich spontánnosť, to ja som vždy bola tá utiahnutá a bála sa experimentovať. V tom momente si uvedomím pravdu, ktorú som už tak dlho zatláčala do úzadia. Bola som. Teraz som už niekto iný, a tak, keď ukážem na Noaha prstom a naznačím, aby prišiel ku mne, on sa nádherne usmeje a poslúchne.

„Na čo myslíš, zlatko?" Oslovenie ma zahreje pri srdci.

Nežne ho pobozkám do kútika pier a dlaňami sa zveziem po jeho hrudníku. „Čo tak si spolu zatancovať?" zapradiem mu zvodne do ucha. Stáva sa zo mňa šelma, mačička sa premenila na tigricu a ja si ten pocit užívam plnými dúškami. Presne viem, na čo ten krásny muž myslí, pretože si ma k sebe pritiahne ešte viac a cítim jeho vzrušenie.

„Pre dobro nás oboch, by si sa teraz nemala chvíľu vzďaľovať," upozorní ma s lišiackym úsmevom.

Nie som proti a on ma objíme, sladko pobozká a tentoraz si moje pery vezme v jemnom a romantickom bozku, vyjadruje mi ním všetko, čo mi nestihol povedať. „Naozaj, ale naozaj som veľmi rád, že mi ten blbec Garcia do VIP-čiek poslal práve teba."

Nechávame naše telá unášať hudbou, a keď už tlak na mojom brušku o čosi poľaví, odtiahneme sa a konečne tancujeme na pesničku, nie len na melódiu, ktorú sme počuli len my dvaja. Melódia našich sŕdc.

Po niekoľkých hodinách vo dverách stoja poslední hostia a lúčia sa s nami vrelými pozdravmi a objatiami. Som skutočne vyšťavená a dokonca aj unavená. Celý večer som ani nepomyslela na čas, no keď moje oči zablúdia k hodinám, je niečo po druhej v noci a uvedomím si, že sme to teda riadne prehnali.

Ku konci sa to už začalo mierne zvrhávať, podvedome mi pred očami prebehovali obrazy z Lily, kedy to tam vyzeralo nejako podobne. Troy s Elliotom si počas tých pár minút, kedy nám ich polovičky predviedli riadny kus z ich tanečného umenia na stole, zobrali do parády Tracy s Tarou. Bolo to v skutku dokonalé predstavenie a presne viem, kedy nastal ten moment, kedy moje dve kamarátky začali žiarliť. Keďže Tracy a Tara tvoria pár, zatiaľ čo moje dve kamarátky o tom netušili, predviedli menšie divadlo s ich chalanmi. Musím uznať, že to stálo za to.

Kdesi medzi tým všetkým smiechom, radosťou a šťastím, bozkami plnými vášne, jedením pizze a pitím šumivého vína, mi moja hlava zablúdila opäť k mame. Och, Connie, prečo takto? Noah mi prezradil, že moji kamaráti strávia s nami celý týždeň a samozrejme, s neskutočne nemravným úsmevom mi prezradil aj to, že nemusíme chodiť do práce. Bohu vďaka za narodeniny.

„Taaaaaaaak," zatiahne Noah. „Ako sa ti páčila oslava? Bola podľa tvojich predstáv?" Šikovnými dotykmi mi rozopne šaty vzadu na krku a nechá ich spadnúť na zem. Stojíme v tichu jeho izby, konečne sami. „Vystúp si." Pocítim jeho dlaň na zadku. Je teplá a príjemná a tie pohyby. Och, mám chuť sa tu zvíjať ako nejaká húsenica.

„Uhm," prikyvujem.

„Uhm, čo?" Rukami zablúdi na chrbát a naučeným pohybom rozopne podprsenku.

„Áno, páčila a áno, bola podľa mojich predstáv," hovorím, zatiaľ čo on ma hladká, pokúša moju pokožku a končekmi prstov vyvoláva úžasné pocity. Topím sa sama v sebe, pokožka mi horí pod jeho dotykom a nemo prosím o každý ďalší. Otočí ma k sebe.

„Sprchu?"

Čo? To naozaj? On mi núka len sprchu? Keď však vidí môj udivený pohľad, zahalí ma do svojho obrovského objatia, rukami zmapuje každý centimeter mojej kože, zastaví sa na zadku a konečne prehovorí. Keď už si myslím, že toho muža poznám dobre, vždy ma vie niečím novým prekvapiť.

„Ty a ja. Teplá voda zo stropu a naviac,..." urobí dramatickú pauzu, počas ktorej ma štipne do bradavky, až zavzdychám, „ja v tebe. Len po tom túžim, odkedy si si chcela so mnou zatancovať. Tak veľmi ťa chcem, až sa bojím sám seba. Povedz, že je to vzájomné, Ai," zaprosí. „Prosím, povedz, že nie som blázon a to, čo k tebe cítim, je normálne."

Vtedy mi niečo napadne. „A čo presne ku mne cítiš?" opýtam sa s pohľadom upretým do jeho očí.

„A nie je to jasné? Milujem ťa, Aisha Evansová. Len a len teba. A teraz," pobozká ma vášnivo, zakloní hlavu a jazykom opíše líniu spodnej pery. Zatiahne mi za vlasy, aby ešte viac prehĺbil náš bozk a presúva sa hladnými perami na krk. „Poď, ty moja chutná riťka, lebo sa ti urobím rovno na brucho."

Po dlhej a horúcej sprche, kedy moje výkriky museli počuť aj susedia vo vedľajšom obytnom komplexe, konečne spokojne odfukujeme v posteli. Noah mi hladí mokré vlasy, som lenivá si ich vysušiť a spoločne mlčíme. Užívame si len to teplo, ktoré je okolo nás, telo na telo a tie občasné vzdychy, ktoré opustia naše ubolené pery, sa už len trošičku podobajú tým šialeným a hlasným zo sprchy.

Tam som sa odvážila si konečne kľaknúť a jazykom ho ochutnať. Jeden pohľad hore, do jeho túžbou poznačených očí a tuhé zovretie mojich vlasov mi napovedalo viac, ako keby niečo povedal. Nenechal ma však takto dlho, no stihol ma ubezpečiť, že lepší orál nezažil a s ďalšími nemravnými slovami si ma otočil a vzal zozadu.

Jeho dych sa momentálne súmerne spomaľuje a aj pohyby na mojej hlave akosi ustávajú. Počúvam jeho oddychovanie a spomínam na všetko, čo sme za ten krátky čas prežili. Veľmi som sa zamilovala. Tohto muža zbožňujem a stalo sa to všetko tak rýchlo. Viem, že máme pred sebou ešte dlhú cestu. Noah je poznačený minulosťou a bolesťou, ktorú zažil. Ženy, ktoré si k sebe pripustil, postihol až podivne podobný osud, aj keď Lexi bola síce prvá a všetko bolo nafingované, on to doteraz ani len netušil. A keď dostal ďalšiu ranu v podobe Lillien, jeho odhodlanie nemilovať, len nabralo na obrátkach.

V tom si uvedomím, že od príchodu do bytu som si neskontrolovala mobil. Opatrne vyjdem z toho neskutočne teplého objatia, oblečiem si župan a v čo najväčšej tichosti vyjdem na chodbu. Do haly precupitám, všade je hrobové ticho. O niekoľko okamihov začne svitať a mňa odrazu premkne neskutočná túžba to obrovské divadlo vidieť. Pohľadom vyhľadám kabelku, schmatnem ju a jednou rukou vyberám to, po čo som sem vlastne išla.

Prvé lúče slnka lenivo stúpajú po oblohe a znesú sa na budovy okolo. Očami hltám každý detail a konečne sa mi podarí vytiahnuť mobil. Sekundy ubiehajú a ja sa kochám výhľadom, ústa mám mierne pootvorené. Je jasno a to úžasné predstavenie ma očaruje. Keď prvý lúč pobozká moju tvár, dovolím si pozrieť na displej.

23:58 Neznáme číslo: Všetko najlepšie, kráska. Verím, že si si oslavu užila a tvoji priatelia ťa potešili. Aj ja mám pre teba darček. Ako som povedal, ja nezabúdam. A ten môj ťa čaká doma. Mimochodom, Connie je taká sladká, keď spí. Ale skutočne iba spí?