Sadnem na obrovskú a mäkkú posteľ, opatrne roztiahnem ruky a dovolím si zvyšok tela doslova hodiť do tých voňavých perín. Som tu a ja tomu stále nedokážem uveriť. Už niečo vyše hodiny som v inej krajine, v cudzom meste a v cudzom byte. Áno správne, v byte.

Na moje prekvapenie a to veru obrovské, pretože mi to niekto nestihol oznámiť, alebo len jednoducho zabudol, ako dotyčný podotkol, nebývame v hoteli, ale v Noahovom byte takmer v centre Londýna.

Očami nestíham vnímať tú krásu okolo seba. Cestou sem som v taxíku bola prilepená na okienko auta a vstrebávala všetko, na čo som len dovidela a bola schopná prijať. Tvár mi zdobil úsmev od ucha k uchu, aj keď som toho v tej tme nemohla vidieť veľa, ale svetlá tohto úžasného veľkomesta ma aj tak očarili. Už som sa nevedela dočkať nedele, kedy budeme mať voľno a ja si budem môcť niečo obzrieť.

Po príchode sem nám Noah rozdelil izby, zmestili sme sa len tak-tak. Väčšinou tu, podľa jeho slov, bývali len oni dvaja a takmer na seba nenarazili. Lenže teraz sme tu štyria a počet izieb nám presne sadol. Keby Mable nebola so Stevenom, neviem, ako by sme danú situáciu vyriešili, aj keď na druhú stranu, vtedy by som tu asi nebola ja.

Nemám však čas na zbytočné úvahy, Noah nám dal čas takú hodinku na prípravu. Čaká nás obchodná večera, pri príležitosti nášho príletu a mňa dôležité zoznamovanie. Nebudem tvrdiť, že som s tým zmierená, pretože absolútne netuším, ako sa mám obliecť, čo urobiť s vlasmi a hlavne, ako sa tam mám správať. Nikdy som nič podobné nepodstúpila, neovládam spoločenskú etiketu, netuším ktorý príbor zobrať ako prvý.

Stojím pred zrkadlom v rozľahlej kúpeľni, opäť mám vlastnú a pozerám sa na svoj odraz akosi mierne utrápene. Toto nedopadne dobre.

Vyruší ma jemné zaklopanie na dvere izby a keď ich otvorím, stojí tam Noah. Keď som ho videla už toľkokrát v obleku a hovorila som si v duchu, aby pri mne stáli všetci svätí, teraz už rovno padám do pekla pre svoje neskutočne hriešne myšlienky. Tu mi nepomôžu ani svätí, ani sám najvyšší. Má na sebe nejaké voľné nohavice a biele tričko, ktoré obopína jeho svalnaté paže a mne k dobru vôbec nepomáha jeho póza, keď si uvoľnenie zaprie ruky o zárubňu.

„Pomôžem ti nejako?"

Čaká s úsmevom na moju odpoveď, ktorá nie a nie prísť. Kým si ho pozorne prezerám, čo ani neviem skryť, on roztiahne kútiky do ešte väčšieho úsmevu a razom ma postrčí dnu do izby. Vykríknem prekvapením a ďalej sa nestíham diviť, keď ma zdvihne do náručia a o sekundu na to hádže do postele.

„Už si toto niekedy urobila?" so smiechom sa pýta. V šoku otváram oči dokorán a pridávam sa k nemu.

„Nie, nikdy."

„Tak, vitaj u mňa v byte a som rád, že toto mohlo byť tvoje po prvé." Nadvihne pobavene obočie, ja sa začervenám skrytým významom jeho slov a už sa aj štverám preč.

„Neviem, čo si mám obliecť." Objasním mu svoju dilemu.

„Niečo jednoduché. Nie je to formálna večera, iba sa zoznámite. Nemaj obavy, všetko dobre dopadne. Ty si úžasná tak, či tak a dojem by si urobila, aj keby si prišla vo vreci."

O týchto jeho slovách nepochybujem, ale či by bol dobrý, to by som radšej pomlčala. Odišiel a nechal ma samú so svojimi myšlienkam a predstavami, čo ma všetko čaká. Neotáľam dlho, vyberiem prvé, čo mi pod ruku v jednom z kufrov príde, oblečiem sa a robím aj krátky proces s mojimi neposlušnými vlasmi. Zmena prostredia im dala zabrať.

O polhodinu všetci stojíme nastúpení v hale a čakáme jedine na neho, pána tohto paláca.

*

Pozerám na svetielko na paneli a ruky sa mi chvejú. Svieti prízemie. Nie garáž, nie prvé poschodie, ale prízemie. Prečo som taká nervózna? Počujem slabé slová, ktoré hovorí Mable, smiech jej partnera a hlasné povzdychy Noaha, keď študuje svoj mobil. Ja sa dívam na panel a spolu s pohybujúcim sa svetielkom odrátavam poschodia. Pravou rukou si stiahnem šaty nižšie a za počuteľného smiechu mi ich niekto opäť vyhŕňa na pôvodné miesto.

„Ale no tak. Máš krásne nohy, tak ich ukáž," prehovorí. Keby som bola modelkou a nebála sa, nehanbila a nemala najväčšiu trému v živote, možno by som to aj potvrdila. Ale teraz tam len stojím a snažím sa upokojiť svoj splašený dych.

Vôbec mi k tomu nepomáha jeho blízkosť, keď sa skloní a iba pre mňa moje uši potvrdí jej slová. „Si nádherná, nemusíš sa ničoho báť." Prejde mnou nevídaná vlna vzrušenia, keď si pomyslím, ako mi niečo podobné šepká pri posteľových scénach. Kriste, už sa musím pozviechať.

Keď som vyšla na chodbu a v priestornej hale sa stretla so Stevenom a Mable, jeden jej pohľad stačil na to, aby som sa na päte otočila. Pokrútila nesúhlasne hlavou a cupitala na vysokých topánkach za mnou. Otvorila nevybalený kufor a vytiahla najkratšie šaty, ktoré som tam mala. Čierne jednoduché, s viazaním okolo krku. Do ruky mi dala listovku a na nohy prinútila obuť lodičky, vraj mám krásne nohy a zadok, tak prečo ich trošku nevyšperkovať. Jej slová, prisahám.

Takže tu teraz stojím a mimovoľne si ich poťahujem stále nižšie a nižšie a tá žena mi ich vracia vyššie a vyššie.

Cinknutie výťahu, otvorenie dverí a moje telo ovanie príjemný studený a jemný vetrík, ktorý ihneď schladí aj moje horúce myšlienky. Zarovnám si zblúdilé pramienky vlasov za uši. Prejdem cez prah a poriadne sa nadýchnem. Ruka na mojich krížoch ma spočiatku prekvapí, pozriem sa jeho smerom a malý úsmev ma následne upokojí.

„Noah King!"

Ruka opúšťa bezpečie môjho tela a otočím sa za zdrojom toho hromového hlasu. Steven sa uchechtne, Mable do mňa vrazí a ja klopítnem o dobré dva kroky dopredu. Zachytia ma čiesi silné ruky a pomôžu mi s rovnováhou.

Zahľadím sa do modrých očí, ktoré ma skúmavo pozorujú.

„Jimmy! Čo ty tu robíš?"

„Ste v poriadku?" Nevenuje mu pozornosť a stále ma drží pevne, akoby som mala každú chvíľu opäť spadnúť. Po pravej strane ku mne pristúpi Noah a vyčkáva. Jimmy ma púšťa, žmurkne a podáva ruku Noahovi.

„Ja tu bývam, už niekoľko mesiacov. A čo ty? Nemal si byť v štátoch?"

Ustúpim krok mimo jeho prenikavého pohľadu a nechávam im priestor.

„Mal, ale som tu. Práca, Jimmy, ak ti to niečo hovorí."

„Jimmy, ty žiješ?" pridá sa Steven.

Vedľa mňa sa postaví Mable a vzdychne si. Evidentne vie niečo viac ako ja. Vlastne si uvedomím, že život môjho šéfa je pre mňa zatiaľ jedným veľkým tajomstvom. Dovolil mi do neho nahliadnuť, v tú noc v Lily, ale iba na chvíľu. Netuším, kto stojí pred nami, či niekedy miloval, či má rodičov, kde žil a čo robil predtým. Ale chcem to vôbec vedieť? Som jeho asistentka, nie partnerka.

„Máš novú modelku, Noah? Ani nás nepredstavíš?" Spozorniem a opäť sa pozriem na toho muža. Okato si ma prezerá od hlavy až po päty.

„Nie, je to moja nová asistentka. Aisha," povie značne zhrubnutým hlasom a napriahne ruku mojím smerom. „Toto je môj starý známy, Jimmy Kenner. Jimmy, moja pravá ruka, Aisha Evansová." Ruku opäť nasmeruje k priateľovi. Neochotne ho chytím za ním podávanú ruku, pritiahne si ma k sebe a pobozká na obe líca. Pri odťahovaní cítim, ako mi nosom ešte po ňom prejde a počuteľne sa nadýchne.

„Teší ma kráska! A čo? Steven ti už ako tvoj poskok nestačí?"

„No tak pokoj, kámo." Zasiahne zmieňovaný.

„Steven má nejaké osobné záležitosti, kvôli ktorým nás o nejakú dobu opustí, ale to ťa, milý Jimmy, nemusí vôbec trápiť."

Vidím, ako pohľadom spočinie na Mable, prejde si jazykom po spodnej pere a mne je odrazu nejako nepríjemne zle.

„Vidím aké osobné záležitosti. Alebo je to tvoja robota?"

„A dosť! Čo odo mňa chceš?" Koniec slušnosti. Noah je nervózny a to nie je dobré znamenie. Niečo sa medzi nimi stalo. Hraná veselosť je preč, nastúpil biznis tón.

„Vôbec si sa nezmenil. Stále ideš rovno na vec. To sa mi páči. Preberieme to na obede. Zajtra? Môže byť?"

„Zajtra už niečo máme, v nedeľu by to šlo. Som voľný," povie Noah a zadíva sa na mňa.

„Môže sa k nám pridať aj tvoja nová kráska, mne prekážať nebude."

Nikdy som to nerobila, ale práve teraz prekrútim očami. To akože vážne? Otočím sa na Mable, tá sa umelo usmieva a chytá ma za ľavačku. „Počkáme vás v aute," povie chlapom a už ma ťahá preč.

Keď sa vezieme autom, neprítomne hľadím von oknom. Počítam lampy, ktoré osvetľujú okolie, dýcham zhlboka a snažím sa pripraviť na nadchádzajúce hodiny. Som oveľa viac nervózna, ako kedykoľvek v živote doteraz. Máme šoféra, vlastného. Ale toto by ma prekvapovať nemalo. Šikovne sa pohybuje v hustej premávke veľkomesta. Mám pocit, akoby toto mesto nikdy nespalo. Je neskoro večer, ale ulice sú plné ľudí, vytrubujúcich áut a dokonca som zahliadla aj ich červený poschodový autobus. Plní sa mi sen, uvedomím si vzápätí.

Nežne ma pohladí po odhalenom stehne a vyšle do mňa vzrušujúcu vlnu. „V nedeľu nepôjdeš s nami. Beriem Stevena," nakloní sa a povie to len pre moje uši. Neodpoviem, nemám ani čo. Nerátala som s tým, po tom, ako sa zatváril pri tej poslednej poznámke, ktorej sme boli svedkom, som tak trochu aj dúfala, že tam nebudem musieť ísť. Nedeľa je môj deň a ja si ho nenechám vziať.

Auto plynulo zastavuje a šofér vystúpi. Otvára dvere na mojej strane a pomôže mi von. Usmejem sa a poďakujem. Toľká ochota. Berie ma za ruku a nestíham sa ani obzerať. Svetlá svietia a blikajú, všade je obrovský ruch, trúbia taxíky a ľudia vykrikujú. Na toto si budem musieť zvyknúť.

Prejdeme niekoľko krokov a zastaneme pred reštauráciou. Nečakáme, Steven otvára dvere a po jednom vstúpime. Noah mi dáva prednosť, a keď okolo neho prejdem, jemne ma pohladí po chrbtici.
Elektrizujúce.

Nestačím sa diviť, aké je to tu krásne, príjemné a na pohľad upokojujúce.

„Talianska, dúfam, že nevadí," prehovorí Noah.

„Zbožňujem pizzu," natešene vykríknem a rýchlo si dávam ruku pred ústa, pretože môj malý výbuch radosti zaplní priestor pred nami a niektorí sa za mojím hlasom otáčajú.

„Vie, ako zaujať. Zbožňujem ju." Vyhlásenie Mable mi spôsobí miernu červeň. „Tak poď, milovníčka pizze, pridáme sa k tým chuligánom, ktorí na nás už čakajú." Zoberie ma za ruku a nečaká na našich chlapov, ťahá ma rovno cez celú reštauráciu, sprevádzaná obdivnými pohľadmi, až k nádhernému stromu, ktorý tu neskutočne zapadá.

Zastavíme pri spojených štyroch stoloch, kde už sedia vedľa seba štyria páni. Usmievajú sa, poháriky v rukách. Evidentne sa na nás príjemne zabávajú.

„Páni," povie vážnym hlasom. „Dovoľte, aby som vám predstavila tuto Aishu. Nová pravá ruka Noaha. Čo už istotne viete."

Červenám sa až za ušami, som si tým stopercentne istá. Hneď ako dopovie, sa všetky oči uprú len na mňa. Čo mám robiť?

„Načo toľká vážnosť, M?" Povie prvý sprava a vstáva. Obíde roh stola a prikročí k nám. „Kde ste nechali šéfa?" Podáva mi ruku. „Som Greg, teší ma, Aisha." Stisne tú moju a pobozká na obe líca. Hneď za ním pristúpi ďalší a ďalší a ďalší.

V rýchlom slede sa mi predstaví štvorica úplne milých a pohľadných starších pánov. Greg, Samuel, John a Lewis. Usmievajú sa, s každým sa privítajú a keď sa k nám Noah pridá, takmer ho oslavujú.

Keď sa konečne usadíme, sedím úplne na kraji a oproti mne Greg. Na stole mu neustále vibruje mobil, ktorý si ale nevšíma. Venuje plnú pozornosť nám a prúdiacemu rozhovoru. Obzerám sa okolo a všímam si naľavo neuveriteľne obrovskú vitrínu zaplnenú až po strop fľaškami vína. Tu a tam do nej načrie nejaký čašník a vyberá mok, ktorý následne ponúka hosťom. Sme v celku veselá partia a po prvých minútach sa uvoľním. Dýchaj, musím si pripomínať, keď občas Noah zavadí o moje nohy pod stolom. Niekedy mám pocit, že doslova vyhľadáva môj dotyk.

Bocconcino Restaurant, je útulná talianska reštaurácia, ktorá dýcha príjemnou atmosférou a čašníci sú veľmi priateľskí. Keď som si nevedela vybrať, pomohli mi, poradili a nenahnevala ich ani moja nerozhodnosť. Noah objednal tri fľaše vína, ktoré v mihu niekoľkých minút na stole už ani neboli. Dovolila som si dať jeden pohár.

Naozaj je to iba priateľská večera, biznis vôbec nerozoberáme. Okolo nás je tak isto poriadna vrava, všetci návštevníci sa tu dobre bavia. Do debaty sa veľmi nezapájam, títo traja rozprávajú aj za mňa. Miestami mám pocit, akoby som tu ani nebola, ale nehnevá ma to. Som úprimne rada, že môžem stráviť večer v ich spoločnosti. Úplne zabúdam na svoj strach a nervozitu a po dobrej a hlavne výdatnej večeri sa uvoľnenie zveziem na stoličke. Ruky si zložím do lona a len pozorujem a spracovávam. Mable sa smeje, ukazuje žiarivo biele zuby a vtip, ktorý práve Samuel povie, rozveselí aj Stevena. Žiari šťastím, uvedomím si.

„Sme radi, že si sa nakoniec rozhodol vrátiť," povie šťastne Greg, na čo si Steven nahlas odkašle. Noah spozornie, ustrnie v pohybe, no hneď sa spamätá a pokračuje, akoby sa nič nedialo.

Niečo mi uniká.