"Nie, nie, nie, to bol určite len sen. Takú hlúposť by som neurobila." hovorila som si v duchu. Moja sestra ležala v posteli a pozerala na mňa. "Máš ovracané tričko a v noci si mi zdemolovala domček pre Stefi." povedala mi vyčítavo. Pozrela som sa okolo seba. Skutočne. Moje dlhšie tričko pripomínajúce priliehavé minišaty bolo celé od zvratkov. Aj domček pre jej bábiku bol zničený, rozlámaný na malé kúsky. Bolela ma hlava. Rýchlym krokom som šla do kúpeľne. Vyzliekla som si ovracané oblečenie. Do tváre som si šplechla vodu z umývadla. Oprela som sa oň a hľadela na seba do zrkadla. Zhrozila som sa. Rozmazaný make up, strapaté vlasy a v tvári len znechutenie. Otvorila som si malé vetracie okienko. Do vane som si kohútikom pustila prúd horúcej vody. Kým sa mi napúšťala vaňa, odmalovala som sa matkiným odličovačom. Akosi bolo chladno ale nevadilo mi to. Voda bola horúca. Ľahla som si. Len som rozmýšľa nad tým čo sa stalo včera. Začalo to nevinne. Rodičia ma zaviezli k nej. Neostali tam, boli tam len ľudia približne v mojom veku. Väčšina zo školy do ktorej chodím. Prosila som mamu aby ma tam nenechávala. Ani sa nad tým nepozastavila a odišla. Andrea ma privítala objatím. Bolo to len formálne. Nemala ma rada. Dom mali pekný, poschodový. Bolo tam veľa ľudí, čudovala som sa, že jej to rodičia vôbec dovolili. Na stoloch bolo veľa alkoholu. Po stenách boli rôzne girlandy a po zemi sa nechávali ušlapať farebné konfety. Hrali hlasitá hudba. Bol to dubstep, nadržané páry sa treli o seba jeho rytme. Tancom sa to nedalo nazvať. Vadilo mi to, nie som zvyknutá na hluk okrem kriku ale toto? Dala som jej darček, chcelo som odtiaľ čo najskôr než ma niekto zachytí pohľadom. Lenža zatiahla ma ďalej do domu. Viem, že som mala strach. Cítila som sa ako v trápnom americkom filme. Bola už tma a ona býva ďaleko. Pešo by som domov netrafila. Zastavili sme pri jej bande kamarátok. Podala mi do ruky pohár s alkoholom. "Na, daj si." povedala mi milo. "Prepáč, nepijem." odpovedala som stroho. Zamračila a podala mi ho. Cítila som ten tlak. "Ivon, možno už nebudeš tieňom." šepkali mi hlasy v hlave. Hrkla som ho do seba na ex. Začali sa smiať. Nechápavo som sa k ním pridala. Zobrala si do ruky vodku so slovami: "Toto je silnejšie. Pi." na to mi opäť naliala. Pohár vodky. Vypila som ho rýchlo. Nechutilo mi to. Môj svet začal tancovať. Šla som medzi ľudí s miernym kývaním sa do strán. Allkohol začal rýchlo účinkovať. "Shadow?" spýtal sa ma neznámy hlas. Bol to Tomáš. Futbalista. Neznášam ich. No alkohol robí svoje. Chvíľu sme sa o niečom rozprávali. Potom ma vzal tancovať hrali pop. Ešte doteraz si pamätám ako sa umieval na tóny sklatby Bad. Keď sa teraz zamyslím ani veľmi opitý nebol. Po pár minutách tancovania si ma k sebe privinul. Neviem či som niečo cítila. Začal ma bozkávať. Nie jemne, zamilovane ale chtivo ako keď malé dieťa chce hraču stoj čo stoj. Jeho telo sa tlačilo na moje. Jeho jazyk sa s tým mojim pretláčal. Rukami mi šiel po tele. Prsia, rozkrok. Vzdychala som. Páčilo sa mi to. Nepamätám si z toho už veľa. Viem, že ma vzal hore po schodoch. Nechápala som no šla som za ním. Ledva som chodila. Vošli sme do izby. Strčil ma na posteľ. Nevnímala som čo sa deje. Začal si rozopínať nohavice. Nechcela som to. Opitým hlasom som sa ho snažila poprosiť nech prestane. Snažila som sa ho odsunúť. V tom som ho pocítila v sebe. Bolelo to. Držal ma pevne. Tiekli mi slzy. Mal ma. Žiadne bozky plné lásky. Žiadna neha. Neviem ako dlho to trvalo. Keď bol, vysunul ho. Nadradene sa usmial. Vzal si moje nohavičky ako trofej. Ako poslednú handru ma tam nechal. Plakala som. Moja nevinnosť tak lacno zhorela. "Michael, prečo?!" kričala som. "Prečo si ma neochránil? Prečo!" zvolala som na celý dom. Vytriezvela som rýchlejšie než som čakala. Bolesť to spravila za mňa. Postavila som sa a natiahla si šaty. Tichúčko ako tieň som odtiaľ odišla. Neviem ako som sa dostala domov ani kedy som prišla. Voda mi už postupne vychladla. "Neplač, bude to dobré." povedal Michael opretý o stenu. Utrela som si slzy a ponorila tvár do vane so studenou vodou.