Cadence:

"Spíš ty vôbec niekedy?" spýtala som sa, keď sme s Morrigan v piatok sedeli pri múre po tréningu Tempusu. Lam už šla domov, ale my dve sme sa neponáhľali.
"Nie, vieščo pijem energeťáky a pichám si kofeín!" rozhodila rukami. Zdvihla som jedno obočie.
"Ale jasné, že spím." povedala Morrigan, no mala som pocit, že to nie je úplne pravda. Len som ticho pozerala pred seba. Viem, že toto na ňu zaberá. Po chvíli sa naozaj ozvala.
"Vieš, spím, keď mám čas, a teraz je ho trochu... málo. To nič, vyspím sa cez víkend." oprela sa hlavou o múr a vzdychla. Dva vrkoče jej padali po pleciach. Vzala jeden a končekom si prechádzala po líci. Vzala som druhý a urobila som to isté. Rozosmiala sa.
"Prestaň, máš svoje!"
Uškrnula som sa, no potom som zvážnela.
"Pozri, si divná."
"Vždy som bola."
"Inak."
"Tak to som potom iná."
Pretočila som oči.
"Nech sa stalo čokoľvek, mala by si to napraviť. Nerobí ti to dobre. Veď sa správaš, akoby si prišla z Ríše divov!"

›‹›‹›‹

Morrigan:

Pozrela som na Cadence a chvíľu som len rozmýšľala. Nepáčilo sa mi, že ma Jack vtedy po večierku videl takú slabú. Vzdychla som. Potom som si zahryzla do pery a prikývla som.
"Tak fajn. Je to číre šialenstvo, úplná debilita a navyše samovražda, ale skúsim to."

Keď som sa vrátila domov, zamierila som rovno do Jackovej izby.