Morrigan:

"Frank, myslím, že nemám na výber, iba dodržať Halloweensku tradíciu." poznamenala som, keď som aj so spokojným Frankom stála pred Deucalionom, vyzdobeným ako na diabolskú svadbu.
"Viem, že to vravím každý rok Frank, ale tentokrát si sa fakt prekonal!" zacitovala som Jupitera a Frank sa chytil vtipu.
"Nemusíš mi to vravieť. Ja viem, že som najlepší, Jove."
Otvorili sa dvojkrídle vchodové dvere a vykukol z nich Jack.
"Frank? Koľko ľudí presne si pozval?"
Keďže som mu nevidela do očí, podarilo sa mi zachovať neutrálnu farbu. Mávla som rukou.
"Ešte tu ani nie sú a aj tak, dnes máme pohotovosť, takže oddiel nebude vo večerných šatách. So servisom pomôžem."
Jack zdvihol jedno obočie, no nepovedal nič.

›‹›‹›‹

Hawthorne:

Otvoril som svoje dvere a skočil som na Stanicu 919.
"Čaute všetci!"
"Ahoj!" zvolal naraz Oddiel 919. Chytil som Cadence za ruku a prehrabol som si vlasy.
"Pani, to bolo to najhlasnejšie 'ahoj,' aké som kedy počul!"
Vtedy sa otvorili dvere a zjavila sa v nich Morrigan.
"Čaute. Sme všetci?"
Neurčito sme prikývli a vošli sme.
"Páni, tebe to pristane." vydýchla Cadence smerom k Morrigan, keď sme ju uvideli na svetle. Vyzerala fajn. Celá v čiernom, rovnako ako my všetci ostatní. Ignorujúc kompliment povedala:
"Jack... je dole. Myslím, že budem roznášať nápoje. Je tu naozaj veľa ľudí."
"Pomôžem ti." povedali naraz Lam s Anah a Morrigan sa na nich s vďakou usmiala. Keď všetci vyšli na chodbu, Cadence sa postavila po Morriganinej pravej a ja po jej ľavej strane, ako vždy. Zahundral som:
"Musí sa do toho pliesť aj on?"
Cadence na mňa zazrela. Morrigan vzdychla.
"Hawthorne. Dobre vieš, prečo je s nami a absolútne nechápem, čo ti na ňom vadí." šepkala slová a ja som jej ticho opnoval:
"Ja proti nemu nič nemám. To ty si proti nemu niečo mala. A on má niečo proti mne. Skvele sa to dopĺňa."
"Nemá! Mal. A nikdy do nebolo nič extra kruté! To zlé, čo bolo medzi ním a mnou je tiež preč. Sme kamaráti. Koniec." vyhlásila a zbehla dole schodmi. Pozrel som na Cadence, ktorá sa hrýzla do pery.
"Prečo mám pocit, že 'kamaráti' nie je slovo, ktoré by mala použiť?"

›‹›‹›‹

Morrigan:

Položila som zápisník na pult, postavila som sa vedľa Marty a podľa zoznamu som si začala ukladať na tácňu poháre. Moju pozornosť upútali tiene na protiľahlej stene tanečnej sály. Nebolo na nich nič zlé, alebo nezvyčajné. Pokojne a pomaly sa pohybovali.
'Tiene sú tiene, slečna Crowová. Chcú byť temné.' znelo mi v hlave. Mala som pocit, že tiene majú skvelý život bez problémov a hádok a citov a ...
"Realita hľadá Morrigan!" zaznel pri mne hlas a niečia ruka mi zamávala pred tvárou. Mykla som sa.
"Hm?"
Pred pultom stál Jack.
"Pýtal som sa, ako to ide. Nad čím rozmýšľaš?" spýtal sa a ja som zdvihla tácku.
"Idem toto odniesť hosťom... Nemám... veľmi čas sa rozprávať... Nevadí?"
Jack prikývol. V duchu som si vydýchla. Rozdala som poháre a vrátila som sa k pultu. Už tam nebol. Vzdychla som.
"Hm, netušila som, že Deucalion znižuje stavy." ozval sa nóbl hlas. Do hrude akoby mi narazila oceľová päsť. Pozrela som dole na tácku a pomalými, výraznými pohybmi som na ňu znova ukladala poháre.
"Alebo to je len hlúposť vyššie postavených? Mám pocit, že Jack by sa neznížil na takéto správanie. Alebo máš iný názor, Morrigan?"
Keď bola tácka takmer plná, zdvihla som hlavu a ostro som položila posledný pohár.
"To je zvláštne, ja mám zase pocit, že keď si stála v rade, kde sa rozdávala múdrosť, radšej si si zašla do obchodu. A vieš čo sa mi ešte zdá? Že aj hlúpi majú miesto na svete. Bez nich by tu bola nuda, nemyslíš, Noelle?"
"Ako sa opovažuješ..."
"Opovažujem čo? Uraziť namyslenú aristokratku?" nahla som sa blízko k jej tvári.
"Vraví ti niečo téma 'Skutočné priateľstvo'?"
Keď len ticho stála, stisla som pery a pokrútila som hlavou.
"Je mi ťa úprimne ľúto."
Odišla som od pultu s táckou v rukách. Cestou som prešla okolo Jacka. Keď som sa vracala, videla som ho s Noelle, ako sa rozprávajú. Mierne povedané. Jack stisol pery a prikývol. Noelle sa na neho žiarivo usmiala. Tie ruky... Zrazu sa mi zakrútilo v hlave. Položila som tácku na prázdny stôl a vybehla som zo sály.

Keď som vošla, v mojej izbe bola tma. Oprela som sa o nohu postele a objala som si kolená. Schovala som si do nich tvár a v očiach som cítila horúce slzy. Noelle mi vzala všetko. Nie len to čo som mala, ale dokonca aj to, k čomu som sa nikdy nechcela priznať. To, čo som nikdy nezískala.
'Keď ho stretnem, poviem mu celú pravdu. Čo by som len dala za...'
Vtedy do izby niekto vošiel. Svetlo z chodby zozadu ožiarilo vysokú postavu človeka, ktorého som chcela a nechcela vidieť najviac na svete. Rýchlo som si utrela slzy a vstala som.
"Morrigan. Čo sa deje?"
'Povedz mu to, povedz mu to, povedz mu to!' kričala mi myseľ. Pozrela som mu do tváre, na ktorej chýbala klapka.
"Nič."