Morrigan:

"Ahoj."
"Ahoj. Kam ideš?" spýtala som sa Jacka, keď vybehol z výťahu. Pomáhala som Kedgereemu a Frankovi triediť účty a deliť rozpočet, ale pomaly som začínala pokukovať po hodinkách, aby som nezmeškala na víkendový tréning. Mala som ešte asi hodinu, ale nemohla som riskovať, že niekto príde skôr a bude chcieť pomôcť.
"Idem... Do hotela Laurent. Vraj potrebujú niečo..." začal Jack. Sklonila som hlavu a stisla som pery, ale tak, aby to nevidel.
"Si... ehm... Si tým pohode? Nepotrebuješ radšej pomôcť?" spýtal sa, ale obaja sme sa cítili nepríjemne a tak som sa donútila na neho pozrieť s umelým úsmevom.
"Nie, to je v poriadku. Choď za Noelle." druhú vetu som len zamrmlala.
"Fajn..." povedal neisto a potom dodal:
"Ehm... Potom prídem rovno na tréning. Ahoj." a odišiel.
"No tak, povedz to, povedz to... 'A je preč.' no tááák." nôtil Frank. Cítila som, ako mi sčerveneli líca a rýchlo som pozrela dole.
"Buď ticho, Frank!" povedala som.
"Ach, láska je veľmi krutá." spieval ďalej zabávač, tancujúc pred pultom valčík.
"Ó, Júlia, a kde si vytratila Rómea? Miluje inú! Miluje Noelle."
"Toto je kruté Frank! Prestaň. Neberte si to tak slečna." pohladil ma po chrbte Kedgeree. Mierne som pokývala hlavou.
"Ďakujem Kedgeree." a vyšla som z hotela.

›‹›‹›‹

"Hej! Aha. To si ty, Morrigan. Ahoj." povedala Heloise, keď som kráčala cez sieť cestičiek a chodníkov ku Kaskádovým Vežiam.
"Ahoj. Je tu Jack?"
"Prišiel pred dvoma minútami a čaká v Uličke. Deje sa niečo?"
"Hm... Nie, nechaj tak. Maj sa."

"Morrigan, no konečne. Poďme dnu, neviem, či tam niekto je, ale čakal som na teba." povedal Jack keď som došla ku vchodu ku námestiu s kaskádami.
"Ešte tu niekto nieje." skonštatovala som, keď sme vyšli z Weavreleyho chodníka. Čižmy mi klopkali po mačacích hlavách, všade hučala a cinkala voda.
"Tak čo keby sme trénovali zatiaľ len dvaja?" spýtal sa Jack. Postavila som sa na ľavú stranu malého námestia, odložila som sveter, rozopla som si manžety na rukávoch a povedala som:
"Fajn, ja... Proste poďme."
Jack sa postavil oproti mne, sako dal nabok, tiež vyhrnul rukávy po lakte, klapku odložil do vrecka a vybral z neho drakoletecké rukavice. Vytvorila som pre každého z nás závoj obrany, keby niečo a mohli sme začať.
Začala som pomaly. Povolala som čarosilu a vytvorila som rotujúcu guľu. Rozdelila sa na dve polovice a tie sa zmenili na dva hady, ktoré sa mi ovinuli okolo predlaktí. Pritlačila som zápästia na seba, pravou nohou vpred som natiahla ruky a dva hady rotujúce vedľa seba vystrelili po Jackovi. Oba chytil a urobil z nich dva víry. Každý držal v jednej ruke a potom stlačil dlane k sebe. Zdvihol ich nad hlavu a potom ich namieril na mňa. Zablokovala som vír a urobila som z neho vtáka. Potom som urobila fatamorgánu a časovú slučku. Presunula som sa za Jacka a uvoľnila som všetky Zvrátené umenia. Zvrtol sa, chytil ma za zápästia a provokatívne sa uškrnul.
"Viac nevieš?"
Vrátila som sa na svoju stranu, ale nech som robila, čo som robila, nepodarilo sa mi ho poraziť.
"Morrigan snaž sa. No tak!"
Skúsila som to znova. Vír, strieľajúcu stenu, Tempus a fatamorgány... Po chvíli som pokrútila hlavou.
"Nie. Nemôžem!"
"Jasné, že môžeš!" zvolal Jack. Potom dodal:
"Si Čarotepka!"

Pri východe z Ľstivej uličky sa začal hromaždiť môj oddiel. Lam, Arch, Thaddea a Francis.

Cez hukot vody som zakričala:
"Som stále len počas tréningu!"
Začali sme chodiť do kruhu a nespúštali sme oči z toho druhého. Jack na mňa kričal:
"No tak! Spamätaj sa! Kde je tá Morrigan Crowová, ktorá odohnala Lovcov dymu a tieňa v Crowovskej vile? Kde je Morrigan, ktorá dvakrát zastavila Hrôzostrašný jarmok? Morrigan, ktorá zničila Prázdnomor? Kde je to silné dievča, ktoré čelilo celému mestu? Dievča, ktoré prežilo vlastnú smrť?!"
"Jack, to bolo iné!"
On len pokrútil hlavou.
"Nie. Si slabá. Ty chceš niečo dokázať? Ako chceš zachrániť Ničnever? Ako chceš bojovať proti dospelému Čarotepcovi, keď nevieš prekvapiť ani len neplnoletého Svedka?!" zakričal.
Zastala som. V očiach mi blčal hnev. Hnev na to, čo povedal, hnev na to, ako sa správal ku Noelle, a hnev z pocitu, že mu na mne nezáleží.
Začala som povolávať Inferno.
"Toto si prehnal!" zakričala som. Natiahol ruky smerom ku kaskádam a začal odtiaľ spriadať vodu.
"Ja viem." povedal. Roztiahla som ruky a vytvorila som draka. Skrížil zápästia a utvoril hydru.
Začali sme ozajstný súboj. Útočil na mňa vodou, ale obaja sme boli suchí. Snažila som sa ho poraziť ohňom, ale ani jeden z nás sa nepopálil.
Po chvíli ma to prestalo baviť.
"Si hlupák. Kto by sa pokúsil zastaviť Čarotepca, okrem iného Čarotepca?" švihla som rukami. Jacka to konečne prekvapilo. Oheň zablokoval, ale narazová vlna ho hodila dozadu a ostal ležať. V tom momente oba elementy zmizli. Jednou rukou som si chytila hlavu. Zaúpela som a zviezla som sa na zem. Sedela som na studených dlažbových kockách a ku mne pribehli Cadence, Thaddea a Lam. Can si ku mne kľakla.
"Morrigan, čo sa stalo?"
Pokrútila som hlavou. Bolesť bola rýchlo preč.
"Jack... Ja... Kde je Jack?!" spýtala som sa a rýchlo som vstala. Videla som pri ňom Anah. Rýchlo som k nim podišla a pozrela som na ňu.
"Prosím, povedz, že je v poriadku." zašepkala som a Anah sa postavila.
"Hej! Všetci okrem Morrigan choďte dnu a znažte sa ne... ehm... nezložiť niekoho ďalšieho."
Jej slová ma znepokojili. Zasa si kľakla a položila Jackovi ucho na hruď. Pri tom pohybe som sa mikla. Po chvíli sa od neho odtiahla pod krkom mu nahmatala tep. Potom mu odhrnula prameň vlasov z tváre.
"Dýcha. Našťastie. Nerozumiem tomu. Je to akoby... spal. Akoby... akoby si mu len dala vypiť uspávacie sérum. Nemyslím, že bude takto ležať dlho. Ak chceš, môžeš ostať tu." povedala a silno ma objala. Spolu sme Jacka opreli o kamenný múr a Anah odkráčala ku vodopádom. Chvílu som len tak sedela, obijímajúc si kolená, opretá o múr a čakala som. Po chvíli som sa kútikom oka pozrela na Jacka.

Po lícach mi stekali slzy.