Jack:

"Morrigan?"
"Áno?"
"Chcel... Chcel by som sa naučiť spriadať vodu."
Morrigan sa ku mne prudko otočila a nechtiac rozpučila kvet, ktorý práve vytvorila. Škoda. Bol celkom pekný.
"Čože?"
"Ja... uhm... Nechaj tak. Asi to bol zlý nápad."
"Ja len, že... Jack, ja som nikdy nevedela dobre spriadať." povedala a podišla ku stolu. Bol ďalší deň poobede a ja som sedel za stolom v Jupiterovej pracovni. Na hárok papiera som písal zoznam... členov bojovej... skupiny.
'Fúha, fakt si musíme vymyslieť meno!' pomyslel som si. Morrigan si sadla vedľa mňa.
"Nemôže to byť také ťažké. Každému zapíš jedno Zvrátené Umenie. Väčšinu podľa talentov. Lambeth a Cadence - Tempus. Anah - Spriadanie. Arch - Závoj. Francis a Hawthorne - Inferno. Thaddea a Mahir... Ehm... Ruinácia. Sebe napíš Závoj a Spriadanie."
Ruka s perom sa mi zastavila na papierom. Morrigan si prešla rukou cez tvár.
"Nerieš, to je v pohode. Vlastne mi tým pomôžeš. No a zaradom. Pondelok - Ruinácia. Utorok - Spriadanie. Streda - Závoj. Štvrtok - Inferno. Piatok - Tempus. Budeme sa volať Crowovci. Hotová vec. No, a teraz ideme."

›‹›‹›‹

Morrigan:

"Takže ľudia, poďme cvičiť." tleskla som, stojac uprostred kruhu mojich kamarátov na námestí kaskádových veží.
"Všetci sa najprv naučte jednu dôležitú vec. Čarotepecké Umenie Nokturno. Spev na povolanie Čarosily. Len vás prosím, je vás veľa. Potichu. Zvrátené umenia sú ako ťažký jazyk, ktorý za učíte sami od seba. Preto to bolo pre všetkých nečarotepcov také ťažké sa naučiť. Ja som tu, aby som vás naučila jednu jeho nepatrnú časť. Môžte začať."
Všetci si začali hmkať a ja som sa ponorila do vlastného ticha. Predstavila som si, ako sa čarosila dostáva ku každému z nás. Prerušil ma Cadencin prekvapený výdych. Otvorila som oči. Mesmeristka v ruke držala zlaté vlákno. Postavila som za ňu a ukázala som prstami pohyb.
"Skvelé." zašepkala som jej do ucha a presunula som sa ďalej.
"To nič. Venuj pozornosť." pošepkala som Hawthornovi, lebo v jeho hlani zatiaľ nebolo nič. Jack sa už hral s vláknom vo svojej ruke.
"Ide ti to famózne." zašepkala som a pobrala som sa ďalej. Thaddea zatvátala a otvárala päste.
"Prečo to nefunguje?"
Bez slova som jej chytila zápästia a počkala som, kým sa upokojí.
"Opakuj po mne. Nádych..." obe sme sa nadýchli.
"...a výdych." obe sme vydýchli.
"Musíš ísť pomaly. Čarosila všetko cíti. Strach, hnev, nervozitu. Ale aj trpezlivosť, sústredenie a radosť. Tak znova. Venuj pozornosť." pozrela som do jej odhodlaných sivomodrých očí, pustila som jej zápästia a urobila som krok vzad. Uprela zrak na svoje dlane a hmkala melódiu. Po chvíli jej na prsty pristálo malé vlákno Čarosily.
"Vau." zašepkala. Ukázala som jej pohyb a hrajúc sa s vlastným kúskom zlata som sa vybrala ďalej. Francisovi sa trochu triasli ruky. Do pravého ucha som mu šepkala:
"Nádych... a výdych. A teraz znova."
Chíľu sa nič nedialo.
"Mne to nejde, nie som pripravený."
"Čšššt!" zasyčala som. Prstom som ukázala na jeho dlaň.
"Pozri."
Keď uvidel vlákno, prekvapene vydýchol.
"Venuj pozornosť." a šla som ďalej. Mahir sa už fascinovane hral s malým kúskom moci v jeho ruke.
"Výborne, zatiaľ si medzi najlepšími."
Pokrčil plecami.
"Nevravela si, že je to jazyk? Čo by som bol za lingvistu?"
Len som prikývla. Lam už v ruke mala vlákno tiež.
"Vynikajúco." zašepkala som. Anah to práve vyšlo. Drobnými pohybmi sa hrala s nitkou zlata.
"Super. Skvele Anah." zašepkala som. Potom som sa dostala k Archovi. Mal trošku problém. Čarosila mu stále mizla.
"Sústreď sa. Venuj pozornosť. No vidíš, že to ide." šepkala som. Kým som sa vrátila späť do stredu, prešlo viac ako pol hodiny.
"Fajn. A teraz ju všetci pustite."
Všetci ju nechali ísť.
"Na dnes stačí, minuli sme dosť času. Pôjdeme na to pomaly. Kto chcete, môžete ísť domov."
Anah sa ozvala:
"A môžme sa ísť... pozrieť dnu?"
Pozrela som na Jacka a pokrčila som plecami.
"Ak máte dáždniky..."
Všetci ich vytiahli a my sme vošli dnu. Ozvalo sa ohromené "páni" a všetci ticho stáli a pozerali na tú nádheru. Podišla som ku plakete.
"Mala neskutočný talent."
"Je to príliš krásne." zašepkala Anah.
"Poďme." povedal Jack a my sme vyšli späť na svetlo sveta. V oddiele sa rozrástol šepot.
"No, ak mi to dovolíte, ja by som vám teraz ukradol Morrigan. Ju dnes čaká ešte taká menšia robota." povedal Jack za ruku ma vzal preč.