,,Vidíš, tam bývame." ukáže dievča ktoré je už ženou, prstom na veľký dom na hore. Malé dieťa čo ticho pozeralo bolo šťastné v matkinom náručí nech povedala čokoľvek. Dom si ani nevšimla. Stále pozerala na mamu a držala sa jej Srdcovníka. Ten jej sa ešte len vytváral.

Mladík ktorý bol už mužom, kráčal svahom pred ženou s dieťaťom, ubezpečoval sa, že jeho milované prejdú v bezpečí. Kráčal pevne aj keď sa pošmykol, žena mu dokázala dodať silu a odvahu k ďalšiemu kroku.

Obaja vedeli už čo je to bolesť, láska, smútok a najmä život.

Život, tak nazvali horu čo mala na vrchole krásny žltý dom. Raz sa Životom kráčalo ťažko, prudké svahy ktoré sa podchvíľou zosúvali či náhle búrky, ktoré trvali snáď roky.

Avšak boli tu časy, kedy slnko svietilo, šteklilo ich dieťaťu noštek a tak mu tvorilo radosť v Srdcovníku ktoré malo po otcovi, horúce ako písmenková polievka o ktorej sa bude len učiť. Dotyk malo však chladný po matke. Detský úsmev prinášal radosť aj rodičom čo naň ako oko v hlave dávali pozor.

A dní kedy svietilo slnko a kedy pršalo bolo rovnako, aj keď týmto bytostiam to tak nemuselo neprísť.