Chalani čo boli s ním v momente zmizli, ,,Kde to sme?" opýtal sa dievčaťa s úsmevom, ktorý sám chcel darovať len jej aby sa ohriala.

,,Sme tu." ukáže prstom na jeho hlavu.

,,Znovu? Kde si bola tak dlho?"

,,To sa pýtam aj ja teba." skloní pohľad ku zemi bez úsmevu a nálady čo obsahovala radosť.

,,Čo cítiš?" vzal jej ruku a priložil ju ku svojmu Srdcovníku.

,,Teplo... Tak krásne a..." odtiahne ruku, ,,to predsa nemôžem..."

,,Čo nemôžeš?"

,,Nemôžem ublížiť aj tebe... Nechcem ti ublížiť." povie a zdvihne hlavu. Má líca mokré od sĺz ktoré z bolesti uronila.

Chlapec sa usmial ešte väčšmi.

,,Chcem len cítiť tvoj príjemný chlad čo vydáva tvoje srdce..." povedal nežne a úprimne.

,,Ako...? Ako príjemný?" nechápavo na neho pozerá akoby na ňom bola nalepená odpoveď, ,,Môj dotyk nebol príjemný pre niekoho iného dokonca ani pre teba keď som sa ťa chcela predtým..."

,,To bolo vtedy. Dnes chcem aby si bola v bezpečí ktoré vydáva teplo z môjho Srdcovníka."

A tak sa chytili za ruky. Dievča zo začiatku protestovalo no potom ako naozaj pochopila, že mladík to nemyslí len tak, prestala sa vzpierať. Mladíka ruka dievčaťa príjemne chladila a naopak, dievča ruka mladíka hriala... Obaja sa cítili neisto. No vykročili.

Okolie sa menilo. Tvorilo sa na niečo lepšie?