,,Kto si?" spýtal sa priamo, bez dlhých behov.

,,Dievča," dostane sa mu odpovede, ,,a ty si chlapec." ukáže na neho prstom.

,,To viem," hlesne chlapec nezaujato, ,,Kde to sme?"

Dievča ku nemu príde bližšie a vystrie ruku. Tesne pred dotykom sa chlapec uhne. Zacítil chladné sálanie z jej prstov.

,,Čo robíš?" zažmurká na ňu jeho hviezdnymi očami a odstúpi od nej o dva kroky dozadu.

,,Chcela som ti ukázať kde sme. Ale....nechcem aby si cítil môj chlad." hovorí tak zvláštne ticho, chlapcovi to vôbec neprišlo, že šepkala a napriek tomu ju počul tak akoby to zakričala.

,,Ale ja chcem cítiť tvoj chladný dotyk. Pretože..."

Dievča si privinulo ruky ku sebe a zosmutnela. Chlapca to prinútilo stíchnuť.

,,Ja nechcem cítiť svoj chladný dotyk, ktorý cítim aj tu." ukáže na Srdcovník, chlapec si ho všimol až teraz.

Ten jeho bol krásne krvavo červený no dievčaťa bol ako špica ponoreného ľadovca modrý. A sálal z neho chlad tak ako z jej dotyku.

,,Tak ho necíť." povie chlapča s pokrčením ramien a sadne si na zem, do kopy lístia. Len tak to pod ním zachrumčí.

,,Ako to, necítiť? To predsa nejde..." usadí sa tiež, vlasy jej vejú v studenom vetre ale chlapča ten chlad necítil tak ako dievča. To sa celé triaslo keď zavanulo silnejšie, ,,tú bolesť cítim tu..." tlačila si k hrudi spojené ruky ľadovej teploty.