Keď sa mu konečne zdôverila, bol odhodlaný okamžite konať a pre záchranu jej apetítu, obetovať aj vlastný život. Dcéra trojhlavého, strážcu vstupu do Podsvetia a roztomilej vlkodlačice, ktorú nadovšetko miloval, za to jednoznačne stála.

O 3 týždne skôr:

„Krak... som nejaká smutná. Stále som hladná, ale nič mi nechutí." Urobila na neho psie oči, čo v jej prípade znamenalo, že len nadvihla obočie.

Kraken si vzdychol, „všimol som si, láska moja. A som z toho úprimne nešťastný". 

Mali 3 mesiace pred svadbou a Fluvia Kerberosová sa mu priam strácala pred očami. Už ani lienky jej nechutili. Kedysi vybalansované hlavičky, jedna vegetarián, jedna mäsožravá a tá posledná závislá od čokolády, spolu vždy pekne vychádzali. Dobre, tej čokomilnej tie ostatné sem tam vynadali, že kvôli nej majú vyrážky, ale inak medzi nimi vládla pohoda.

To sa však zmenilo a Fluvii prezývanej aj Flufy, už nechutilo vôbec nič. Už v noci nedrancovala chladničku, nad ľudskými očami, len prevracala tými svojimi a nad labkami a rypáčikmi len ohŕňala nosom.