„Aha. O takom titule som ešte nepočula. Určite ste veľmi mocný..." Urobila na neho modré oči a nenápadne si ho prezerala.

„To som, mrkol na ňu Jean-Batiste. Vyzerala tak chrumkavo a sladko, že mu ani jej aristokratický pôvod nevadil. A to si ešte neochutnala moju tarte aux pommes", posunul k nej tanierik. 

Lenže akurát vtedy si Snehula všimla obrovskú krabicku so žabami. „Oj, tých potencionálnych princov je nejako veľa", potichu zaúpela.

„Akých princov? Dnes budú na obed žabacie stehná." Jean-Batiste vo svojej kuchyni nepripustil žiadnu konkurenciu.

„Ale čo keď je medzi nimi môj princ?"

„A to ti kto natáral?"

„Duch v kaplnke."

„Takže Amala, to sa na ňu podobá. Strašne šľahnutá víla. Furt len trepe. Ver mi, žaba je len žaba a jediný zázrak z nej dokážem spraviť ja." A hneď ju aj presvedčil. Najbližšej žabe odsekol nohy, orestoval ich na cesnaku, petrželke atď.  

Snehula ochutnala a už žiadneho princa nehľadala. Odišla spolu s Jean-Batistom do Francúzka, kde si otvorili reštiku "Le Prince Grenouille".

Pred odchodom ešte Abatiši dala to, čo celý čas skrývala vo vačku a vyriešila tým jej problém s Aďou. Otrávené jablko na ňu fungovalo dokonale.