Snehule nebolo vôbec divné, že srna rozpráva a píska, keďže doma mali hovoriace zrkadlo.

„Čau Bambino, štekla Kordélia. A toto je kto?"

„Snehula", predstavila sa Snehula.

„No moja, si sa podľa toho, mohla aj obuť. Neva, v Kláštore ti niečo nájdeme."

Navzájom sa porozlučovali a v Kláštore zase pozoznamovali a zvítali. Jonatán si už pripadal trochu, ako vrátnik, ale keďže mal srdce zo zlata, nezaprotestoval a odviedol Snehulu do Clementíninej býval izbietky.

Abatiša s ňom po večeri krátko pohovorila a rozhodla, že jej musia pustiť "Bolo, nebolo", nech sa dievča trochu preberie do reality.

Ostatné rehoľné sestry, neboli Snehulou vôbec nadšené, pretože im zážitok zo seriálu neustále kazila lapaním po dychu a takým tým, "to vážne".

„Hej", nevydržala počúvať jej neustále vzdychanie Betiša a poslala ju spať.

Lenže Snehule sa nechcelo. Bola celá otrasená z reálneho sveta a tak sa utiahla do kaplnky.  Pomodlila sa k Sv. Valentínovi a zverila sa mu, so svojou najväčšou obavou. Ako ma môj princ teraz nájde?