o 8 rokov  skôr

„Alfa, radšej sa asi zastav. Niekto nám tu dekóroval.  Západná hranica, pod Smutnou vŕbou." Grayson nebol môj Beta, pre nič za nič, aj keď jeho čierny humor ho k tomu asi predurčoval. Takže ak ma mindlinkol uprostred noci, bolo za tým viac ako asi. 

Shiftol som a spolu sme vošli hlbšie do lesa. „Všetkých som poslal domov a prikázal strojnásobiť hliadky...", kývol hlavou ku korunám stromov a odpľul si. F.S. "Dekorácia", boli na konároch rozvešané časti vlkodlačích tiel, rozmetané na kusy a stiahnuté z kože. „Nie je to nikto od nás, ale..."  

Kým dopovedal, v kríkoch sa niečo mihlo. Asher, môj vlk ma prinútil shiftnúť späť, Alfa commandom zastavil Graysona a už sa rútil za čiernym tieňom, svištiacim pomedzi stromy. Mali sme ho skoro na dosah, keď sa tieň zmenil na popol a rozplynul sa v mesačnom svetle. WTH.

Z úžasu nás prebralo tiché zakňučanie, vychádzajúce z neďalekého papradia.  Asher odsunul prevísajúce listy, zakrývajúce miniatúrne stvorenie, schované pod červenou látkou. Podľa prerývaného dýchania to umieralo. Aspoň niečo pozitívne. V zabíjaní mláďat som sa nikdy nevyžíval.

„Grays, mindlinkol som ho a vydal príkaz na full lockdown. To čierne svinstvo je preč. Zbav sa tých tiel, nikomu ani slovo a za hodinu sa stretneme v packhouse." Vypol som ho, nech jeho duši nepridám ďalší, zo svojich hriechov.

 „Proste to roztrhaj, udup, alebo udus tou handrou. Musíme ísť."

Asher labou odhrnul okraj látky a sklonil sa k zakrvavenému klbku dolámaných kostí. V tej chvíli jeho prekvapenie a odpor, vystriedal nekonečný pocit hrdosti a obdivu. „Mate."

„Si dúfam robíš srandu..." 

„Nie, Nigel... ty to nevidíš? Naša Luna je... výnimočná." 

„Aká Luna? Aká výnimočná?  Aká naša? Akurát tak Frankeinsteinova. Veľmi rýchlo zabudni. Toto... sto pro nie je naša Luna. Si len desperate. My žiadnu Lunu nemáme. Tak poďme." 

Asher sa ani nepohol a úplne ignoroval, čo mu hovorím. Vedel som, že mám problém. Kým ja som svoj "no Luna" stav bral úplne pragmaticky, Ash po nej ešte stále po nociach zavíjal. Ja som mal ohľadom Luny pre Blue Moon jasno. Iliana, presne zapadala do môjho plánu. Jej otec bol Alfa druhej najväčšej svorky, bez mužského dediča, takže jeho nástupcom bola ona. Jej mate, to schytal v nejakej bitke, takže nehrozilo, že by sa objavil nežiadaný claimer a Iliana mala výzor aj výchovu pravej Luny. Bola presne taká, akú si moja svorka zaslúžila a mohla mi zabezpečiť dokonalého Alfa dediča. 

„Sorry Ash, mýliš sa, ale aj tak... pre istotu, Ja, Alfa Nigel Loup Garou..."

„Neopováž sa!" Asherove zavytie ochromilo celý les, vrátane mňa. Bolo to prvý krát, čo sme sa nezhodli. „NAŠA MATE, má toho najsilnejšieho a najodvážnejšieho vlka, akého som stretol. Dokázala sa shiftnúť, päť možno viac rokov, predtým ako mala. Tie rany si pravdepodobne spôsobila na úteku, aby ti zachránila TVOJU Lunu. Takže..."  V hlave mi premietol, ako sa z môjho big bad, krvilačného vlka, stala full time pestúnka, pobehujúca po sídle svorky okolo našej mate.

„To nejde Ash, stále sme vo vojne a ja neporuším pravidlá, ktoré som zaviedol. Len tak môžeme vyhrať, ale... urobím, čo si želáš. Aj keď, za mňa... necítim k nej vôbec nič. Napriek tomu, jej nájdem bezpečný úkryt." A potom... uvidíme.

Na hraniciach nášho územia bývala Dália. Život sa s ňou nemaznal, ale ona sa mu postavila. Bola jediná, pri kom som bol ochotný urobiť výnimku a prijať ju do svojej svorky. Vždy odmietla. Nie príliš slušne. Nikdy, mi nezabudla pripomenúť, čo si o všetkých Alfách myslí.

Súhlasila, že sa Karkulky, ako sme  ju zatiaľ nazvali, ujme. Pod podmienkou, že sa jej nebudem miešať do výchovy a ani na ňu, ani na Karkulku nevyskúšam žiadne Alfa ťahy.

Pre mňa...

Karkulkina vlčica sa liečila len pomaly, čo sme pripisovali tomu, že ešte vôbec nemala byť vonku. Bola priam stelesnením "mojej predstavy" o vlkovi mojej mate. Ofačovaná od hlavy až po chvost, vyzerala ako taká múmia. No nezamiluj sa. Len som poznamenal, že biela jej pristane. Keby Asher mohol, prehryzne mi hrdlo. Ale nemohol, tak ma aspoň prinútil kúpiť jej plyšového vlka a dať naň vyšiť jeho meno. To už som sa k Lune modlil len za jedno. Aby sa nikdy nikto, z mojej svorky a ešte menej moji nepriatelia, nedozvedel, čo môj vlk nacvičuje.

Keď sa už menej mumifikovaná Finie, tak sa Asherovi predstavila,  dokázala postaviť na vlastné labky, Ash od radosti nevedel čo so sebou. Vtedy som k nej prvý krát pocítil náznak náklonnosti. Asi k jej odvahe. Ash pred ňu jednoducho skočil a ona pri ňom vyzerala ako morča vedľa koňa. Ale, neustúpila ani o milimeter, nesklonila sa pred ním, len ho pozorovala a všetku jeho pozornosť prijímala s nadhľadom kráľovnej.

Dokedy nebola unavená. Vtedy ho jednoducho uhryzla. Skoro som umrel od úžasu, keď sa on pred ňou len sklonil a ľahol si tak, aby si jeho "Baby Lunka", mohla pospať na jeho labách.

„Ash? Si ešte vôbec Alfa, alebo ti už tými mliečákmi odkusla aj..."

„Idiot."

Nezdržal som sa smiechu, ale Ashovi som dlžil svoj život asi tisíc krát, tak som viac jeho Cassanova dobrodružstvo, nekomentoval. Finie, na neho každý večer čakala v pred záhradke Dáliinho domčeka a v momente, keď ho zbadala, rozradostene... čo ja viem, asi štekla. Až v jeden večer, bola pred záhradka prázdna.

POZN: V tomto príbehu neplatí, že keď sa vlk shiftne na človeka, nemá na sebe nič. Viem, veľké sklamanie, ale sorry, sa mi nechcelo zdržovať s tou logistikou okolo uskladňovania oblečenia, behania za kríky a s tým uväzovaním oblečenia okolo laby, som to nikdy celkom nepochopila.