Darček pre Vlaďu, sa nakoniec ukázal, ako mučiaci nástroj pre mňa. Najprv, keď ma Searius videl slziť na ich svadba, len tak kukol, akože tú mramorovú krabičku si pamätáš? A potom, keď sme dali na Tahity pláž, som pri pohľade na neho, zažila mentálnu kómu. OMS. Sánku som stratila niekde v piesku.  

Spamätala som sa, až keď do mňa drgla Vlaďa, „chceš si žičať vodítko?"

A samoška ten namyslenec, len nadvihol obočie, že "all yours, baby". Nenávidím ťa. „Daj", nejako som prikývla. 

Večer sme požúrili v bare u Kosáka, pripili si drinkmi so slnečníkmi a keď som si myslela, že šťastie si ma konečne obľúbilo, zistila som, že... no luck.

Vhodila som drobné do kasičky Tahitskej bohyni, ale asi som ju mala celú roztrieskať, pretože za mnou sa ozval Seariusov hlas. „Christiana?"

Christiana?!  Obzrela som sa a... skoro omdlela. Vyhnanstvo na Tahity???? A prečo sú všetky "ex" super kosti a na čele majú, neviditeľným atramentom vytetované MEGA BITCH?

Dala super drama queen, aká je kvôli tomu rejectu nešťastná, že keby mohla všetko to vezme späť a presvedčila Seariusa, aby k čarodejnici mohla ísť s nami. No comment. 

A potom už, no comment at all. Na to, že ho vôbec nezaujímala, si toho mali straaaašne veľa čo povedať... Pred Seariusom bola samé ňu, ňu, ňu, ale keď tam nebol, iné dávala. 

„Hm. Ani prsteň, ani žiabre? So Seariusom, sme na tom zjavne rovnako. Čo sa týka matov... no luck." Na kapitánskom mostíku, som Vodopádu revala na ramene, až dokedy sa pred nami neobjavil Ostrov diamantových lebiek.