Jedno som, ale musela Seariusovi uznať, balenie dával v royal štýle. All the girl can dream of , bez toho aby to preháňal, alebo sa predo mnou nejako plazil po koberci.

Moment, vošla som do svojej kajuty a on... sa plazil po koberci. „Čau Admirálka, potiahol ma k sebe. " Navliekol mi pršiplášť, „to aby si mi nespanikárila. Na dnešnom rande si totiž, trocha polietame."

„Aha", bolo všetko na čo som sa zmohla a sprevádzaní mojím aaaaaa, a Vodopádovým húúúú, sme opustili loď.

Lietajúci koberec zaparkoval pod mesiacom a dali sme piknik. Ostala som na ňom pristikersnutá, aj keď som sa už vôbec nebála, pretože sa mi to... páčilo. Aj jemu, aj Vodopádu. To čo mi rozprával o "royal" živote sa mi páčilo oveľa menej, ale keďže popritom princil najviac, nalomil ma skoro aj na žiabre.

 OMS. „Asi som do teba," vydesila som samu seba.

„Nie asi, sto pro si."

Nenávidím ťa. „To si vždy taký arogantný?"

„Nie, len keď som s tebou."

Som len prevrátila očami. „Ako nemalo by to byť naopak? Akože si odporný na všetkých ostatných, len nie na mňa?"

„Nie som odporný, len mi rada hovoríš ako ma "nenávidíš", napodobnil ma, tak ti vytváram príležitosti. Proste ťa milujem nadovšetko a preto pre teba robím, na čo si len pomyslíš." Usmial sa tak, že som ho nezvládla ani skopnúť z toho koberca. Hovoril pravdu. Myslel aj na pršiplášť.

Našťastie osasanení sme neboli len my. Ešte sme nevplávali, ani do medzinárodných vôd, keď na kapitánsky mostík, vbehla Vlaďa. 

„Mysti, teraz keď si admirál môžeš aj sobášiť a my sa chceme s Lucasom vziať. Najlepšie hneď zajtra."