Mohla som Seariusovi otrieskať Christianu o hlavu, ale... aj keď u mňa to bolo čisto teoretické, kým som ho nestretla, ani ja som sa nemodlila k Sasanke len všeobecne. Nebolo to prosím, daj mi toho najúžasnejšieho mata, ale prosím nech je môj mate... on. A on, nebol žiaden princ.

Lenže presne, ako to opísal Searius, odkedy som uvidela jeho, už som si nepriala nikoho iného.

„Čo sa stalo potom?"

„Jej mate mal tiež kráľovskú krv, takže to prežil. Otec poslal Christianu do vyhnanstva a ja som sa rozhodol, zmeniť svoj život. "

Lucky me. Namiesto bad boya som dostala napraveného super good boya. Ale no luck...

„Mistrál, pozrel sa na mňa s takou nádejou v očiach, že som sa skoro roztopila. Urobím čokoľvek, aby som ťa získal. Aby si bola šťastná a naše kráľovstvo prosperovalo. Prial by som si, zabrániť drancovaniu a... Prosím povedz, že mi dáš aspoň šancu. Objavil sa Vodopád a v jeho strede... Tvoja mama povedala, že ty budeš vedieť, čo to znamená."

Ak som sa predtým roztopila, teraz som pre zmenu úplne stuhla. Bola som Princov nepriateľ číslo jedna. OK, možno nie jeho, ale kráľovstva sto pro. Nedala som to a na totálku sa rozrevala. Jasné, že si to vysvetlil po svojom. „Mistrál, prosím neplač. Ak nevieš čo to je, nájdeme iné riešenie."

Veď hej. A ani ho hľadať nemusíme. „Ja, Mistrál..." Searius odtiahol ruku z môjho líca. Jeho vydesený pohľad sa zmenil na arogantne urazený a mramorovú krabičku, čo vyberal z vrecka zasunul naspäť.

„Si si istá?"