˶Neďaleko je jazero. Hovorila si, že jazero ti nevadí, však?" Len som zavrtela hlavou a nechala sa Seariusom vliecť cez úzku pláž, kúskom lesa až k tomu jazeru. 

˶Ak som ti v tom chaose sľúbila obličku, tak ti ju nedám."

˶Nesľúbila, ale... okrem nej všetko. Zastal a pustil ma. Ale balet dávať nemusíš, len si sem sadni a pokrč nohy. "

Ha? Kukla som na neho a on len ukázal, že "no pome". OK. Tak som si sadla. On za mňa, oprel si líce o moje a ruky dal dlaňami hore predo mňa. Za chvíľu sa v nich objavil najprv malý vodný vír a potom sa zmenil, na tú najúžasnejšiu víriacu sa mušľu.

 ˶Keď chceme, Vodopád môže vyzerať aj takto", zašepkal.

Pomaly som k mušľo-vodopádu priblížila prst. ˶Musíš byť blízko vody, aby si to dokázal?"

˶Nie, prečo?"

˶Chceš mi povedať, že si mi to mohol ukázať aj v kajute?" 

˶Jasné, ale to by nebolo až tak fun."Uškrnul sa najarogantnejšie.

 ˶Ne...."

˶Naozaj? Odhrnul mi vlasy. Sto pro. Keď sa mi v ruke objavil vodný vír, nespanikárila si len preto, že si bola presvedčená, že pochádza z jazera. Hm. Pritom Vodopád, vôbec nie je "voda". Položil mi ho do dlane. 

Juuu, fakt to nebolo ako voda, ale ako keby na moju ruku, položil svoju. Mušla menila tvar aj farbu a pomaly sa posúvala hore po mojom ramene. Pritúlila sa mi k lícu, šťastím priam perlila, a ja... s ňou.

Ale... tým môj luck skončil. Cestou späť, mi totiž Searius vzal môj pršiplášť.