Múzine slová bolo potrebné použiť v jednom, alebo viacerých príbehoch. Moja Múza tu trochu podvádzala a namiesto toho, aby vymyslela nový príbeh, vybláznila sa na už existujúcom. Zlá, zlá Múza. Ale zabavila som sa. Fakt odporúčam.

No luck. Presne to vystihovalo celú moju existenciu. Mať tata kráľa pirátov by bolo cool, keby... Som nemala blbú fóbiu z morskej vody a minerálnych prameňov. Pirátom by sa mi byť páčilo. Cestným, riečnym, pre mňa za mňa aj vesmírnym, ale keď prišlo k slovu more, dostala som blok.

Naši vyskúšali všetko. Psychoterapiu, hydroterapiu, návštevu Babylonu aj šok. Ale no luck. Najhoršia bola, asi tá liečba šokom. Hodili do vody mimino a že zachrániť ho môže len Mistrál. Nezachránila. Ostala som úplne freeznutá. To decko, by tato jasná vec utopiť nenechal, ale keby to nechal na mne, tak je utopené totálne. Mali mi k nemu hodiť asi sviečkovú na smotane, to by som možno skočila. Hm. Asi nie.

Tato je ten naj super pirát na svete. Aj s klobúkom, mečom a prelepeným okom. Neprišiel oň v bitke, vytrhla mu ho mama. Zdalo sa jej, že moc kuká po iných. Hrozne ju za to miluje. Sú Mates. Pravé lásky.

Nám pirátom, vyberá Mata Morská Sasanka. Pustí si Verdiho,  nejako nás zasasaní a my sme potom jeden z druhého, totálne hotoví. Celý život som sa k nej modlila, aby ma zmatovala s upírom, alebo vlkolakom, alebo aj s obyčajným človek, ale no luck... Vybrala mi Princa všetkých morí.