„Navyše, Clementínka, ktorá je z nás, podľa posledného hlasovania najkrajšia, dostane za úlohu odvádzanie pozornosti."

 „Jaaaa? A ako?" Zdesila sa Clementína.

„Celkom jednoducho. Ak by si Sv. Inkvizítor všimol niečo nekalé, kopneš to napríklad pod skriňu a usmeješ sa."

„Aha, vzdychla si Clementína a drgla do novicky vedľa seba. Nebolo by účinnejšie, keby Abatiša vtedy zaspievala?" Tá sa zachichotala, ale Clementínu počula aj Betiša

„Matka Predstavená sa nekritizuje. Spieva náhodu božsky", zaklamala tak okato, až si Sv. Valentín na nástennej maľbe, zakryl uši a prevrátil očami.

„Veď práve", neudržala sa Clementína, za čo sa jej ušlo po hlave. To uviedlo do pohybu neuróny a ona si uvedomila, že ostať v blízkosti Inkvizítora, je pre bezpečie jej tajomstva to najbezpečnejšie.

Mníšky schovávali všetok neporiadok, až dokedy neodbila na kukučkových hodinách polnoc, potom sa prezliekli do čisto vypraných habitov a už len postávali pri dverách a čakali príchod Sv. Inkvizítora.

Presne o 12.05, to bolo treba zapísať do knihy návštev, pred Kláštornou bránou zastalo čierne Porsche.