Nový stôl sa prehýba pod množstvom jedla. Všade, kam sa pozriem, vidím šťastné a usmievavé tváre a ja sa tomu tiež nemôžem ubrániť.

Pred mnohými rokmi som prišla do obrovského mesta na presviedčanie mojej kamarátky a okúsila život mimo svojej komfortnej zóny. Zamilovala som sa a sklamala. Na ceste preč, od tých zradcov, som stretla jeho.

Ryan, môj manžel, moja láska, otec našich troch nádherných detí,... jednoducho môj.

Vycíti môj pohľad, usmeje sa. „Tak tu ich máme," vykríkne do toho davu našej rodiny.

Je tu Rebecka a Dave s ich špuntom Kevinom.
Liza s obrovským bruškom, objíma ju Mathew.
Ich rodičia s obrovským úsmevom a roztiahnutými rukami, ktorými sa snažia udržať Natea a Holly.
Naši kolegovia, susedia z bývalého bytu a v rohu kuchyne vidím aj svoju mamu.

Slza šťastia mi stečie po líci a malú Mayu si k sebe priviniem o čosi viac. Všetky oči sú len na nás.

Toto nie je žiadna kamufláž, predstieranie, žiadne divadlo. Toto je môj život, ktorý by som si nedokázala ani v tom najkrajšom sne vysnívať.

Do konca života budem tým dvom vďačná, ako ma za mojim chrbtom podviedli a že som ich nakoniec pristihla. Nebyť ich, toto tu by som nikdy nemala.