Byť znova tehotnou, by niekomu prišlo úplne normálne. Veď predsa to už cítim tretíkrát, tak prečo sa báť? Lenže, zatiaľ čo Nathan s Holly boli v brušku poslušní a bezproblémoví, toto moje malé tretie si v bruchu robí každý deň párty a skúša, čo to dá. Posledný mesiac doslova nespím.

Lenže dnes,... dnes je divný pokoj a ja akosi znervózniem.

„Poď tu, maličká, Nathan a Holly pre náš niečo majú." Jeho hlas síce ku mne dolieha, ale s rukou na brušku a tým podivným strachom nie som schopná urobiť ani krok.
„Niečo sa deje?" Podíde bližšie a všíma si tú emóciu v mojich očiach. „Sam?" skúsi ešte raz, no ja nie som schopná jediného slova. Jednoducho to cítim. Niečo je zle.
„Samantha! Do čerta, tak už niečo povedz!"

„Tati, povedal si škaredé slovo," upozorní ho Nathan, načo Ryan len pokrúti hlavou a ja sledujem, ako sa do jeho tváre vkráda strach. Vie to, cíti to, poznal to.

„Deti? Choďte za ujom Daveom a pomôžte mu s tou skalkou, ja tu s maminkou musím niečo vyriešiť."

Nepočujem ich odpoveď, ale nadšené výkriky zo záhrady mi prezradia, že bez reptania poslúchli.

„Sam? Ideme do nemocnice?"

Bez slova prikývnem a začnem sa modliť.