Cestu do nemocnice som si našťastie nepamätala. Len tak okrajovo som vnímala, ako prišla Rebecka pre Natea, Dave mi pomohol po schodoch dole a Ryan zniesol tašky a všade dookola nadával, ako sme nepripravení. Zbytočne panikáril, samozrejme.

Potom som už len čakala na pokyn, kedy môžem tlačiť, a keď to konečne prišlo, zbehlo to neuveriteľne rýchlo. Mesiace čakania sa vyplatili, pretože, keď mi na hruď položili toho tmavovlasého anjelika, bola som opäť na totálku zamilovaná.

„Holly," pošepol Ryan našej dcérke a bolo rozhodnuté.

Zamrvím sa na posteli, ešte stále som boľavá a zadívam sa vedľa na spinkajúci poklad. Je tak nádherná, až to bolí.

„Gratulujeme," povie a objíma ma Liza, potom hneď Rebecka s Daveom a pripletie sa aj Mathew. Čaro okúzlenia je preč.

„Zvládla to na jednotku s hviezdičkou," pyšne im referuje Ryan a ja len prikyvujem. „Pri našom šťastí sme tu o rok znova."

Dobre som počula? „To si vyhoď z hlavy, môj milý. Tvoje spermie sú ako kvasinky, kurnik. Kam prídu, tam zakvasia. Takže odteraz iba s ochranou."

Chvíľu vládne v izbe doslova hrobové ticho, pre Mathewa to musí byť povedomé, no potom tu vybuchne explózia smiechu a radosti.

„Si si zaslúžil," potľapká ho po ramene Liza.