„Môžeme ešte skočiť do toho detského obchodu neďaleko od vás," zapradie zvesela Liza a trmáca sa ďalej. Vôbec si nevšíma, ako ledva popadám dych.

Moje opuchnuté nohy protestujú každým ďalším krokom, ale nejako nedbám. Ešte chvíľku, prehováram samú seba a budem mať pokoj na niekoľko mesiacov.

„Už viete, čo čakáte?"

„Jasné, zlatko. Bábätko, predsa." Neodpustím si sarkazmus. Som unavená!

„Och," konečne sa zastaví a obzrie sa za mnou. „Prepáč, ty si už hotová. Tak poďme domov, však nakupovať môžeme ísť kedykoľvek." Usmeje sa, vezme mi z ruky všetky tašky a nastaví smer byt. Ju mi bol čert dlžen.

„Sme doma!" zvrieskne.

Z obývačky počujem povedomý chichot a salvy smiechu. Hm, tu sa niečo kuje.

„Samantha, Liza, toto musíte vidieť!" Vybehne naradostený Mathew a ja odrazu zabúdam na všetky bolesti. Je naozaj mega sladký. Radšej som mala ísť nakupovať s ním.

Och, aké rúhanie! Pokrútim hlavou. Lenže, ako náhle prekročím prah obývačky, nestačím sa diviť, na čo sa to zmenil môj manžel.

„Čo to tu stváraš?"

„Ahoj, maličká. Prehral som stávku!"

Och, takže stávku! Ryan, vysoký a svalnatý obor, navlečený v baleťáckom trikote, ako sa snaží točiť s obručou okolo svojho brucha v rytmoch salsy. Za takéto divadlo si aj zaplatím.