„Kde bolo, tam bolo, za siedmymi horami a siedmymi dolami, žila jedna krásna princezná menom Tryphine. Bola mladá, ale za to veľmi múdra a jej krása dostávala do kolien množstvo mužov. Lenže ona sa jedného dňa zamilovala do obrovského, statného a mužného kráľa Conomora. Och a krásneho."

„Maličká?"

Trhnem sebou. „Áno?"

„Čo mu to čítaš?"

Potichu sa zasmejem, špunt už spokojne chrapká a skloním hlavu na prázdne ruky. „Nič."

„Dobre som počul meno Conomor?" Pokrúti hlavou a sadne si na veľkú posteľ. „ Nate je na niečo také ešte maličký. Prečo mu rozprávaš ich príbeh?"

Začervenám sa. „Pretože mi veľmi chýbajú a mám ich skutočne rada."

„Och, zlatko." Chápavo ma objíme. „Hovoril som si, že je tu podozrivá tma. Ako by si mu zvládla čítať bez okuliarov?"

Poťukám si na čelo. „Mám kontaktné šošovky."

Ryan zbystrí pozornosť. „Kedy si si ich stihla vybaviť?"

„Haha, to som ale šikovná, že?" Usalaším sa mu na nohách.

„Ale to ty si, som ani nikdy netvrdil opak, že? Žena moja." Poláska moje ramená a opatrne zamieri smer juh.

Dám mu mľaskavú pusu a bedrami sa natlačím na zdroj môjho potešenia. „Pozor na slovíčka, mužíček. Budúca žena." Vyzlečiem si tričko. „Budúca."

„Už aby to bolo."