Už od rána sa na tú oslavu nesmierne teším. To som ešte netušila, čo nás čaká.

Nate spinkal ako ukážkové bábätko, a tak som konečne mohla splniť sny aj môjmu druhému bohovi na zemi. Už dlho som všemožné sľubovala, ale nemohla som sa sexu predsa vyhýbať donekonečna. A keď mi konečne pripomenul, o čo všetko som svojím nezmyselným odmietaním prichádzala, už nikdy viac nepoviem nie.

„Nesmej sa, prosím," žiada prosebným hlasom, keď pomaly vychádza spoza steny, kde máme my dvaja, vlastne traja, obrovský šatník. Takmer taký veľký ako náš celý byt. Bohovia Írska, usmejte sa aj na nás.

Najprv hlava, potom plecia a nakoniec sa vysunie celý. Nie, toto nezvládnem. „Kriste, Ryan. Prečo si sa na to dal nahovoriť?" Sledujem, ako s kajúcnym pohľadom prejde pomaly ku mne.

Chlap ako hora, môj vlastný ochranca, policajt, je navlečený v sukni, kilt sa to volá, už mi to stihli vysvetliť. Je stále taký krásny. Ale smiech neviem zadržať.

„Sľúbil som, že sa zúčastníme oslavy. A tento ich národný kroj bol jednou z podmienok." Nadvihne ramená.

Spozorniem. Čože? „A čo bola tá ďalšia podmienka?" Mierne sa prikrčím.

Ryan roztiahne pery do širokánskeho úsmevu. „Aby si im ty zaspievala."

Tak to im Boh pomáhaj!