Kázal mi, aby som sa teplo obliekla. Urobila som tak.

Kázal mi, aby som sa pripravila. Vôbec som netušila, čo tým myslel, ale naniesla som ľahký make-up, predsa len tie kruhy pod očami sú naozaj neznesiteľné, bledé líčka som prifarila načerveno a na pery si naniesla ľahký rúž.

Kázal mi, aby som o deviatej bola von aj s huncútom. Zodvihnem ruku a mrknem na hodiny. Je deväť hodín a tri minúty a jeho nikde. Obzerám sa, točím hlavou, očkom kontrolujem Natea a ten si tak sladko spinká. Čo ten tvoj otec len na nás chystá?

„Maličká?"

Otočím sa na päte a zadívam sa smerom dole. Ryan je v pokľaku, o jedno koleno opretý a v pravej ruke zviera čiernu zamatovú krabičku.

„Ryan!" skríknem nedbalo. „Ježiši!" S poznaním toho, čo sa chystá povedať, si rukami zakryjem tvár.

„Samantha, ty aj malý už ste moja rodina, ale ja chcem, aby to bolo aj oficiálne. Rozmýšľal som, ako to urobiť originálne, nie na Valentína ako každý. A dnes je predsa zimný slnovrat. Preukážeš mi tú veľkú česť a staneš sa mojou ženou?" Otvorí krabičku.

Nádych.

Výdych.

Jedna slza opustí svoj bezpečný prístav.

„To si píš!" Žiadne áno, aj ja predsa musím byť originálna!