Mám ja ale jedno veľké šťastie, že som mu tú nedávnu hojdačku vyhovorila. Stálo ma to síce veľa hodín intenzívneho presviedčania, neskutočného vnútorného boja, nerobiť mu tam ero šou zakaždým, keď príde z práce domov, aby som nás tým potešila, ale tie podkolienky som jednoducho potrebovala.

„Šampanské?" Čašník pred nás doslova strčí podnos s pohárikmi. Taktne odmietnem, Ryan si jeden vezme.

„Nemáš chuť piť?"

Ehm, tak by som to nepovedala. „Chcem si dnešok pamätať," poviem celkom veselo. „Ver mi, Rebecka chystá nejakú zlobu."

„Za uši ju vytrhám, keď niečo pokašle. Náš šéf takýto večierok neusporiadal roky." Odpije si zo zlatistého moku a žmurkne na mňa.

„Myslíš maškarný bál?"

Ryan ani nestihne otvoriť ústa, keď sa za mojím chrbtom ozve povedomý hlas jeho sestry. „Hej, Včielka Mája, ťa vypustil z úľa?

„Ha, veľmi vtipné."

„Keď ty si ju tak strážiš," povie dotknuto. A ako ešte len bude?

Odrazu mi pchá do ruky mikrofón, ukáže ten svoj a Dave podá ďalší Lize. „Čo to má byť?" Neodpovie, len z reproduktorov sa ozve známa melódia a Rebecka úplne úžasným hlasom zanôti: „By the rivers of Babylon, there we set down," a ja na ňu hľadím len s otvorenými ústami dokorán. Tá to vie!