„Kriste, Ryan, myslíš, že sme v bezpečí?"

„A čo by sa nám tak mohlo stať, maličká?" Rukami mi prejde po stuhnutých pleciach a snaží sa jemným masírovaním odohnať tú strnulosť a nejako podivne veľký strach z tejto výletnej plavby.

„Aj o Titanicu tvrdili, že je nepotopiteľný. A hľa. Odpočíva si pekne na dne oceánu a už viac ako sto rokov tam chrápe."

„Jeminky, Sam." Zasmeje sa. „To len ty môžeš na také niečo myslieť práve vo chvíli, keď,..." taktne nedokončí a urobí krátky proces s mojimi čiernymi mini šatami. „Boli naozaj krásne. Hlavne na tebe." Pozriem sa pod nohy a márne hľadám nejaké slová na jeho barbarský čin. „Kúpim ti nové," sľúbi mi zvodným hlasom.

„Ale naozaj... sa s tou... loďou... nič nestane?" súkam zo seba veľmi pomaly, mysľou sa snažím ostať ešte stále kdesi na zemi.

Dlaňami opíše celé moje telo, odvádza pozornosť. „Táto loďka, maličká, je prinajmenšom dvakrát tak väčšia, ako bol Titanic. Neboj sa, sme v suchu." Aké výstižné! „Keď sa tak bojíš plavenia, prečo si nám tento výlet vôbec kupovala?" Pokračuje v podrobnom bádaní mojich kriviek.

„To som ešte netušila, čo všetko to obnáša."

„Mala si na mysli toto?"

Izbou sa nesie len môj slastný výkrik.