Od rána sa mi smeje. Odkedy som mu to spomenula, nerobí nič iné, len okolo mňa prejde, uštedrí mi niekoľko bozkov po celom tele, máme totiž nahú stredu a potom spustí rehot na plné ústa.

„Ja som vážne mala radšej mlčať," poviem niečo po druhej poobede, kedy mi už nervy pomaly kypia cez okraje pomyselného pohára. Mám dokonca také nervy, až rozmýšľam nad zrušením nahej stredy a dokonca aj nahej soboty, len aby som ho vytrestala. Ale trpel by len on?

„Keď ja si neviem pomôcť, maličká."

„Čo ti je na tom také smiešne?" Postavím sa vedľa skrine a potichu rátam do desať.

„Izidor? Vážne? Ty si dala meno kaktusu? A ešte také hlúpe?"

„No prepáč?" ohradím sa a už som pri čísle sedem. Mal by vážiť slová.

„Môžem ja zato, že mi to pomáhalo zaspať? Radšej ti ani nespomínam, čo všetko bola schopná napísať. Spomenula aj dievčatko z akéhosi hotela*, normálne som sa bála."

Znova sa zasmeje. Deväť.

„A brávala si si ho aj do postele?" Vyskočí z tej našej v celej svojej pôsobivej nahej kráse a plynulým pohybom ku mne priskočí. „Nepichal ťa?" Zoberie do ruky moje prsia. „Lebo naozaj, maličká, na to som tu výhradne len ja."

* pozn.
Dievčatko v hoteli môžete nájsť v zbierke Something Scary od skvelej a šialenej A_m_i_s