Dracove slová mali na Harryho presne taký účinok, ako predpokladal. Harry sa vyplašene mykol, stratil rovnováhu a diadém pustil z ruky. Jediným švihnutím prútika ho Malfoy vystrelil do vzduchu a iba Harryho vycibrený reflex stíhača mu zabránil v tom, aby mu diadém zmizol z dohľadu. Vyskočil, natiahol ruku a horcrux zachytil.

„Čo tu chceš, Malfoy?" zavrčal naňho zlostne, mieriac naňho prútikom.

Draco si posmešne odfrkol.

„Zabrániť ti, aby si získal niečo, čo ti nepatrí."

„Pokiaľ viem, nepatrí to ani tebe," odsekol Harry a zarazene si uvedomil odkiaľ vie Malfoy o tom, kde sa práve nachádza. No nemal čas tie myšlienky rozvíjať ďalej, lebo sa netrpezlivo obzeral, kde toľko trčia Ron s Hermionou. Aj keď bol Malfoy mimoriadne sám, bez svojich dvoch goríl, cítil by sa istejšie, keby boli jeho priatelia pri ňom.

„A pokiaľ viem ja, Potter, ani ten prútik, čo držíš v ruke, nie je tvoj. Patrí mne."

„Už nie, Malfoy," uškrnul sa Harry. „Už je môj, získal som ho v súboji. Teraz poslúcha mňa. Mimochodom, koho prútik vlastne používaš, keď tie vaše sme vám vzali?"

„To ťa nemusí zaujímať," zavrčal Draco, bolestne si vedomý smutnej pravdivosti Harryho slov. A to ho na tom všetkom štvalo najviac. Bol rozhodnutý oplatiť Harrymu tú potupu z Malfoy Mannoru. Otcov neregistrovaný prútik mu síce slúži celkom slušne, ale nie je to ono. Doteraz sa s ním nezžil tak, ako s tým svojim pôvodným. Nehovoriac o tom, že ukazovanie sa s ním na verejnosti je dosť riskantné.

„Teraz mi daj ten diadém," prikázal Harrymu panovačne.

Harry pokrútil hlavou. „Daj sa vypchať," odvrkol a vykročil smerom ku dverám.

Mal vedieť, že to nebude také jednoduché. Že Voldemort urobí všetko pre to, aby mu zabránil ten horcrux získať. Že Malfoy sa len tak ľahko nevzdá. Nemal zabudnúť na to, že je to zákerný potkan a rád útočí odzadu na nič netušiace obete. Mal to vedieť a byť v strehu. Keby to bol Harry tušil, nebol by sa mu otočil chrbtom. Urobil sotva pár krokov, keď Draco vykríkol.

„Irascor!"

Malfoyova kliatba zastihla Harryho nepripraveného. Bridlicovo šedý mrak zasiahol Harryho do chrbta, vyrazil mu dych a zrazil ho na kolená.

Trvalo chvíľu, kým sa Harrymu podarilo lapiť dych a upokojiť sa. No aj tá chvíľka indisponovanosti, keď Harry poľavil v ostražitosti, sa mu stala osudným. Malfoy k nemu pribehol, diadém mu vytrhol a so samoľúbym víťazným úškľabkom sa chystal odísť.

„Ty slizký, podlý had!" namáhavo precedil Harry a snažil sa dostať na nohy, no telu oslabenému účinkom kliatby to išlo len veľmi ťažko. Malfoy sa iba uškŕňal.

„Takto dopadnú všetci, čo pchajú nos do vecí, do ktorých ich nič nie je," vmietol Harrymu do tváre, keď popri ňom prechádzal smerom k východu. A akoby mimochodom poznamenal: „Vrátane toho zradcu krvi Weasleyho a tej humusáčky Gran..."

„Čo si im urobil?" zreval Harry, a konečne sa mu podarilo postaviť na nohy. Prútikom mieril na Malfoya a krvi by sa v ňom nedorezal.

„Neboj sa, Potter, tvoji verní psi žijú," vysmieval sa Malfoy. „Nič im nehrozí, len tu niekde nehybne ležia. A pokiaľ nebudeš vystrájať hlúposti, nič sa im nestane."

Aha, tak preto nereagovali na moje znamenie. Namiesto toho pritiahlo Malfoya. No mám ja teda šťastie, skleslo si pomyslel Harry. Moment, a ako myslel to, že sa mi nič nestane?

„Ako to myslíš?"

Nič, žiadna odpoveď, len bezočivé vyškieranie sa. Harry už mal tej Malfoyovej bohorovnosti a sebavedomia plné zuby.

„Ako si sa sem vlastne dostal?"

„Dverami," uškrnul sa Draco. Bol vo svojom živle, provokovať Pottera bez hrozby neželaných svedkov, taká príležitosť sa naskytne iba výnimočne.

„Pýtam sa ťa, ako si sa sem dostal? Odkiaľ poznáš tajomstvo tejto miestnosti?" Harry bol od hnevu celý bez seba. Malfoy ho neskutočne vytáčal. Vari si ten rozmaznaný idiot myslí, že mu patrí svet?

„Merlin, Potter, ty si ale zadubenec. Vari si nemyslíš, že si jediný, kto objavil túto miestnosť?" uštipačne sa opýtal Draco. „Minulý rok som tu trávil takmer všetok voľný čas, kým som prišiel na spôsob, ako vpustiť do hradu smťožrútov."

Harrymu sa pri spomienke na udalosti z konca minulého ročníka zatmelo pred očami. Práve si uvedomil, že za všetky problémy, s ktorými sa za posledný rok borí, vďačí práve Malfoyovi. To on mal pôvodne zabiť Dumbledora. To on vpustil do hradu smrťožrútov. Za smrť Albusa Dumbledora nesie zodpovednosť rodina Malfoyovcov.

„Ty bastard! Posral si mi celý uplynulý rok!"

Pochytil ho skutočný hnev, zlosť mu zatemňovala mozog a drala sa na povrch. Čo by sa stalo, ak by na Malfoya zoslal Crucio? Tá jednoduchá myšlienka spôsobila, že mu myseľ predostrela predstavu stonajúceho a trpiaceho Malfoya. Ruky sa mu triasli, prútik v jeho prstoch vibroval od náporu divokej, nekontrolovateľnej mágie. Túžil ublížiť, spôsobiť bolesť...

Znenazdajky mu myseľ podsunula inú predstavu. Kdesi v diaľke počul ženský hlas, ktorý sa mu tíšivo prihováral. „Harry, upokoj sa, ty nie si ako oni..." Precitol. Zmätene zažmurkal aby videl, že Malfoy už kráča k dverám. Zbabelec...

„Everte statim!" zreval na Malfoyov chrbát, ale Draco reagoval okamžite a kliatbe sa uhol. Tá namiesto neho narazila do veľkého podstavca za ním a svojou silou ho odhodila stranou.

„Takže Potter sa nám chce biť? No prosím, nech sa páči. Impetus!"

Harry bol po zásahu Malfoyovho predchádzajúceho kúzla ešte stále trochu slabý, a tak reagoval mierne oneskorene. Kliatbe sa vyhol v poslednej chvíli.

„Furnunculus!"

„Conjunctivitus!"

„Incarcerous!"

„Impedimenta!"

Miestnosťou lietali kliatby od výmyslu sveta, a Draco s Harrym ich viac-menej úspešne odkláňali či blokovali. Núdzová miestnosť sa pomaly menila na bojové pole. Na obidvoch duelantoch sa už začínala prejavovať únava a nesústredenosť, a bolo len otázkou času kto z nich dvoch poľaví v ostražitosti ako prvý.

„Locomotor mortis!" vypálil Harry, keď už ledva stál na nohách a zmieroval sa s tým, že tentoraz ho Malfoy už dostane, no bol to Draco, kto nestihol zareagovať a neuhol včas. Kliatba zasiahla jeho pravý bok a bolestivo mu zviazala nohy hrubými povrazmi. Sykol od bolesti a skackajúc vrhol po Harrym Confringo. Harrymu sa podarilo kliatbu odraziť a tá narazila do obrovskej sochy neďaleko neho. Pod silou kliatby vybuchla a rozmetala veci v okruhu dvoch metrov.

„Ty humusák!" zreval Draco, ktorému tlaková vlna zasiahla pravú nohu, lebo so zviazanými nohami len veľmi ťažko unikal. „Obscuro!" Potom namieril prútik na svoje nohy v snahe ukončiť zväzujúce kúzlo.

Harrymu sa znenazdajky na očiach objavila čierna páska. Zahrešil, a naslepo po Malfoyovi vrhol pŕhliace zaklínadlo. „Finite Incantatem," zamrmlal a páska z očí mu zmizla. Videl, že Malfoy kľačí na zemi, predklonený, hlavu si zviera v oboch dlaniach a stoná od bolesti. Samozrejme, za výdatnej pomoci tých najšťavnatejších nadávok, na aké si v tej chvíli spomenul. Neďaleko od neho ležal na zemi diadém. Harry nezaváhal ani na chvíľu, využil Malfoyovu indisponovanosť, jedným skokom k nemu priskočil, vzal diadém a v snahe čo najrýchlejšie nájsť Hermionu s Ronom, vykúzlil Homenum Revelio. Keď svojich priateľov objavil, zrušil znehybňujúce kúzlo a rýchlo trielili preč.

Odrazu sa ocitli zoči-voči rozzúrenému Dracovi. Na tvári mal ešte mierne stopy znetvorenia, ako dôsledok ustupujúceho kúzla.

„Toto si odskáčeš, Potter!" skríkol a tvár mu blčala hnevom. Jeho inokedy svetlosivé a takmer bezvýrazné oči teraz potemneli a horeli zvláštnym, takmer šialeným leskom. Rozbehol sa k Harrymu s divokým odhodlaním vpísaným v bledej tvári a s kliatbou na perách. Ron s Hermionou nezaváhali ani sekundu a okamžite tasili prútiky.

„Expeliarmus!"

„Ani hnúť!"

Súčasné vyslovenie dvoch zaklínadiel spôsobilo, že Malfoyovi vyletel prútik z ruky presne vo chvíli, ako jeho samého odrazilo a znehybnelo.

„Tak, to by sme mali," uškrnul sa Ron. „A teraz, hor sa zničiť diadém!"

„Záchody Umrnčanej Myrty," rýchlo rozhodol Harry, keď opustili núdzovú miestnosť. „Tam by nás nemal nikto prekvapiť."

Cestou na prvé poschodie Harry rozmýšľal nad Malfoyovými slovami. Mal mi zabrániť v získaní niečoho, čo mi nepatrí. Myslel tým diadém? Zrejme áno, keďže sa mi ho silou-mocou snažil vziať. Ale prečo by to robil? pýtal sa sám seba, hoci odpoveď veľmi dobre poznal. Draco bol v núdzovej miestnosti na základe Voldemortovho príkazu. Presne vedel, čo má hľadať, aj kde sa to nachádza. Tak ako vedel, že Harry po tom pôjde. Chvalabohu, horcrux sa mu získať nepodarilo. Ten teraz Harry bezpečne zvieral vo vrecku bundy. Zničia ho poľahky, vďaka Ronovej duchaprítomnosti. A už im ostane iba had.

Ten však bude najťažším orieškom. Voldemort si ho stráži ako oko v hlave, odkedy zistil, že Harryho prioritou je zničiť všetky jeho horcruxy. Aká je pravdepodobnosť, že sa Harry dostane k hadovi bez toho, aby vzápätí neskončil v rukách Voldemorta? Je šanca, že stretnutie s Nagini prežije on, a nie had? Harry si musel priznať – či sa mu to páčilo, alebo nie – že pravdepodobnosť je minimálna, ba priam nulová. Hada bude musieť zabiť niekto iný. Hoci tú myšlienku odsúval do úzadia a za nič na svete si ju nechcel pripustiť, napadlo mu, že Voldemort hada neprestane strážiť pokiaľ nebude Harry mŕtvy.

Bál sa. Veľmi sa bál. Kto by nemal strach zo smrti, z blížiaceho sa konca?

Dá sa vôbec pripraviť na svoj koniec? Žiť s vedomím, že dnešný deň je možno tým posledným? Že dnes v noci bude po všetkom?

Harry to vedel. A uvedomoval si, že proti Voldemortovi nemá žiadnu šancu. Už ho nechráni láska jeho mamy, neexistuje žiadne kúzlo, čo by odvrátilo smrtiace zaklínadlo. A vedel, že on v onej rozhodujúcej chvíli nepoužije žiadnu neodpustiteľnú kliatbu. Jeho šance sa tým rapídne znižujú.

Samotnej smrti sa nebál. Za posledné roky jej čelil niekoľkokrát. Tá bude preňho vykúpením. Mal strach z toho, čo bude potom. Že sklame tých, čo v neho verili. Rona, Hermionu, Ginny, Fénixov rád. Prosto všetkých. Že jeho smrťou to neskončí a Voldemort bude zabíjať a mučiť ďalej. Zmocní sa celého sveta a nebude nik, kto by sa mu v tom odvážil zabrániť.

Nie, toto nesmie dopustiť!

„Harry?" Hermionin hlas ho vrátil do reality. Zmätene zažmurkal. Ako sa dostal do dievčenských záchodov na prvom poschodí, keď si absolútne nič z tej cesty nepamätá? A čo sa ho vlastne Hermiona pýtala? Teraz si uvedomil, že síce podvedome vnímal, že Hermiona niečo hovorí, ale netušil, že sa rozpráva s ním. Pozrel na ňu s nemou otázkou v očiach.

„Pýtala som sa ťa, či chceš ten diadém zničiť ty," trpezlivo opakovala svoju otázku.

Čo? Aha jasné, diadém... horcrux.

„Harry, si v poriadku? Vyzeral si ako duchom neprítomný a aj teraz sa tváriš veľmi znepokojujúco."

„Som okej, len som sa zamyslel."

„Ako myslíš. Tak ako s tým diadémom?"

„Nech ho zničí Ron," povedal po chvíľke premýšľania. „On ešte žiadny horcrux nezničil." Pravdou však bolo, že to nechcel urobiť on. Ešte stále mal v živej pamäti scénu z ničenia medailónu. Otriasol sa pri spomienke na vidinu ako Ginny odvliekli z vlaku smrťožrúti.

„Okej, to znie logicky," pripustila Hermiona. „Ron, si pripravený?"

Po Ronovom krátkom prikývnutí Harry na chvíľu zaváhal. Upozorniť ho, čo ho pri ničení horcruxu môže stretnúť, alebo ho nechať, nech sa s tým vysporiada sám, bez upozornenia?

„Ron?" ozval sa nakoniec. „Musím ťa varovať. Horcrux zrejme vycíti, že ho chceš zničiť a bude sa brániť. Možno na teba zaútočí, alebo ti ukáže nepríjemné vidiny. Ale nič z toho nebude skutočné, budú to len tvoje najtajnejšie obavy."

Ron prijal od Hermiony podávaný zub baziliska, zhlboka sa nadýchol a z celej sily vrazil zub do oka diadému. V tej chvíli sa z neho ozval ohlušujúci rev.

A/N: Kúzla Irascor a Impetus nie sú z kánonu, použila som ich z jednej FF (Elysejský klíč). Prečo? Keď som hľadala útočné kúzla pre potreby súboja Draca a Harryho, nenašla som nič, čo by spĺňalo moje predstavy o ich súboji. Tak som sa, hoci som to pôvodne nemala v pláne, zamerala na kúzla starších a pomerne známych (a snáď si nevymýšľam, keď budem tvrdiť, že aj obľúbených) FF. Vysvetlenie použitých kúzel môžete nájsť tu: http://hplexikon.cz/

Incarcerous - slovenské Uväzniť!