35. Hnev Severusa Snapa

VEĽKÉ VLÁMANIE V GRINGOTBANKE!

ODMENA ZA HARRYHO POTTERA 20 000 GALEÓNOV!

Harry Potter, podozrivý z vraždy Albusa Dumbledora sa včera v ranných hodinách spoločne so svojimi komplicmi – Ronaldom Weasleym a Hermionou Grangerovou – vlámal do jedného z prísne strážených trezorov Gringottbanky. O tejto udalosti nás informoval náš blízky zdroj z prostredia banky. Hovorca Gringottbanky vlámanie potvrdil, no k celej udalosti sa odmietol bližšie vyjadriť. „To, ako sa pánu Potterovi podarilo prekonať všetky bezpečnostné opatrenia a či bolo niečo odcudzené, je momentálne v štádiu vyšetrovania," povedal. Nám sa však podarilo zistiť, že trojici sa napokon z banky podarilo uniknúť na drakovi, ktorý strážil daný trezor.

Aurorský tím ministerstva mágie zahájil po podozrivých pátranie, napriek tomu vyzývame širokú verejnosť, ak má akékoľvek správy o aktuálnom pohybe podozrivých, aby ihneď kontaktovala Ministerstvo mágie.

Odmena za chytenie Harryho Pottera sa zvyšuje na 20 000 galeónov.

„No to snáď nie je pravda!" zahrmel Severus Snape šokovane i nahnevane zároveň. Len pred malou chvíľou mu na okno kancelárie zaťukala malá sovička, aby mu doručila mimoriadne vydanie Denného proroka. Takmer ho šľak trafil, keď naňho z titulky hľadela tvár jeho syna.

„To čo ho napadlo? Kradnúť v Gringottbanke!" zrúkol, buchnúc päsťou do stola. Portréty driemajúcich riaditeľov sa strhli a nechápavo hľadeli na divadlo pred sebou. To, že Severus Snape nie je veľmi trpezlivý bolo verejným tajomstvom, ale takýto výbuch zlosti uňho ešte nezažili.

„Akoby nestačilo, že ho v septembri takmer chytili na ministerstve, teraz si mladý pán nakráča do banky? Keď je na jeho hlavu vypísaná odmena? To si ako predstavuje? Omrzel ho život?"

Chytil noviny a šmaril ich rovno do krbu. Oheň na chvíľku vzbĺkol jasným žiarivým plameňom, ktorý pohltil jediný dôkaz o tom, že jeho syn je teraz považovaný nielen za vraha, ale ešte aj za zlodeja. Zatiaľ čo nálepku vraha získal iba vďaka nemu, k tomu zlodejovi si práve dopomohol sám. Akoby nestačilo, že po ňom celé mesiace poľuje Voldemort, teraz tím aurorov určite prečesáva každučké miesto v krajine. Merlin, čo mu to napadlo?

Zúrivo sa prechádzal po kancelárii a rozmýšľal nad tým, čo viedlo Harryho k tomu, aby sa znížil na úroveň obyčajného zlodeja. Čo v tej banke mohol hľadať? Išiel na istotu? Keby aspoň tušil, ktorý trezor bol jeho cieľom...

Nervózne chodil hore-dolu, dlhý čierny plášť za ním povieval, a plieskal vzduchom. Portréty naokolo iba nesúhlasne pokyvovali hlavami nad týmto neprístojným správaním, ktorého práve boli svedkami. Práve keď chcel jeden z bývalých riaditeľov niečo podotknúť, Severus Snape náhle prudko zastal. Ako blesk z jasného neba jeho myseľ zasiahla spomienka na Harryho zajatie u Malfoyovcov.

„Merlin, len to nie," zaúpel, keď si spätne vybavil Bellinu hysterickú reakciu po nájdení Chrabromilovho meča. Bola presvedčená o tom, že ten meč ukradli z jej trezora.

Srdce mu vynechalo úder, keď si uvedomil, že práve do trezoru Lestrangeovcov si Temný pán pred niekoľkými rokmi niečo uložil. Vtedy im kládol na srdce, že je to preňho veľmi dôležité a musia na to dávať veľký pozor, ak len nechcú pocítiť jeho hnev. Horcrux, zdesene si uvedomil. Harry na to musel vtedy podľa Bellinho vyčíňania prísť a tak sa rozhodol ho získať za každú cenu. Toto keď sa Voldemort dozvie...

„Nie, to nie... Merlin, nech je to iba zlý sen, prosím...


„Severus?" ozval sa opatrne za jeho chrbtom tichý pokojný hlas. „Povieš mi čo ťa trápi?"

„Ach, Dumbledore..." vzdychol si a obrátil sa čelom k portrétu. „Čo ste to urobili?"

Dumbledore sa na Snapa nechápavo zahľadel. „Nerozumiem. Čo ťa trápi, Severus?" zopakoval svoju otázku.

„Harry. Dnes sa vlámal do trezoru v Gringottbanke."

Dumbledore spýtavo nadvihol obočie. „Neviem, prečo by to robil, ale asi mal na to dobrý dôvod."

„Ak sú moje predpoklady správne, Harry zistil, že sa tam ukrýva horcrux."

„Hm, to je zaujímavé.... Ale ako by na to Harry mohol prísť?" zamyslene sa opýtal Dumbledore, pričom sa na Snapa ani nepozrel.

„Keď Harryho pred časom chytili lapači a odvliekli k Malfoyovom, Bellatrix objavila u jedného z nich Chrabromilov meč, ktorý som Harrymu nechal vtedy v lese. Keďže si myslela, že pravý meč je v jej trezore, začala ako zmyslov zbavená vrieskať, ako sa dostali do jej trezora a čo ešte ukradli. Potom ako šialená dookola opakovala, že keď sa to Temný pán dozvie, všetkých nás zabije... Vtedy som tomu nerozumel. No Harry si zjavne spojil koľko je dva plus dva."

„Šikovný chlapec," usmial sa Dumbleore. „Vždy som vedel, že je výnimočný. A ty si ho celé roky podceňoval."

Snape zavrčal, čím dal bývalému riaditeľovi jasne najavo, že sa na túto tému nehodlá baviť, a pokračoval.

„Od Malfoyovcov ušli aj s Ollivanderom a Griphookom, a predpokladám, že práve s raráškovou pomocou sa im podarilo vniknúť do trezora i napriek bezpečnostným opatreniam."

„Ale to je výborné!" zvolal Dumbledore, až bývalí riaditelia v okolitých portrétoch od ľaku podskočili. „To by znamenalo, že... Že Harrymu ostáva nájsť a zničiť posledný horcrux. Tri sú zničené, štvrtý teraz získali – teda pevne v to verím, že Harryho misia bola úspešná – a piaty je had. Takže už ostáva zistiť, čo je tým posledným horcruxom," mrmlal si Dumbledore, pričom sa škrabal po hlave a nevšímal si Snapov zdesený výraz.

„Čo-čože? Temný pán vytvoril šesť horcruxov? Veď to je.... šialené! Ale to ste mi..."

„Nepovedal, máš pravdu. Aký by to pre teba malo význam vedieť presný počet, Severus? Zmenilo by sa tým niečo? Nie. A čím menej vieš, pokiaľ si vo Voldemortových službách, tým lepšie. Nemyslíš?"

Snape mlčal, čo si Dumbledore vyložil ako jeho súhlas.

„No vidíš," usmial sa.

„Ale aj tak.... Mali ste mi to povedať," šomral Snape a čierne oči prepaľovali tie modré.

„Bolo to pre tvoje dobro, Severus," vzdychol Dumbledore.

***

Už mal toho vážne dosť. Tie prekliate sovy... Hoci Denného proroka odoberalo už iba zopár slizolinských študentov, aj to málo stačilo na to, aby sa tá správa rozšírila rýchlosťou blesku. Bolo to ako lesný požiar. Stačila malá iskierka a onedlho horel celý les. Popoludní už celá škola vedela o Harryho vlámaní v banke. Odvšadiaľ sa ozývali vzrušené hlasy, ktoré zatíchli zakaždým, keď sa priblížil, ba niektorí študenti zašli až tak ďaleko, že verejne vykrikovali nadšené pokriky na Harryho adresu a verejne s ním sympatizovali. Kam sa pohol, cítil na sebe posmešné a odsudzujúce pohľady. Čo si vlastne tie tupé hlavy o sebe myslia? Kvôli čomu si z neho poza jeho chrbát uťahujú? Skúšajú jeho trpezlivosť, alebo chcú za túto do očí bijúcu provokáciu dostať trest? Večer už mal toho všetkého plné zuby a pri večeri dal študentom jasne najavo svoj názor na celú vec. Ešte raz na tej prekliatej škole niekto vysloví meno Harry Potter, tak za seba vážne neručí.

Keď sa konečne po hroznom dni a všadeprítomných nenávistných pohľadoch utiahol do samoty riaditeľne, unavene si sadol za stôl a zovrel hlavu v dlaniach. Z úst sa mu vydral zúfalý ston.

„Ach, Harry, Harry... Čo ti to len napadlo?"

Toto nedopadne dobre... Hoci mu bolo záhadou, prečo si ho Voldemort ešte nezavolal (žeby to ešte nevedel?), bol presvedčený, že určite nepotrvá dlho a dozvie sa to aj on. Už to vie celá čarodejnícka verejnosť. Aká je šanca, že by sa to pred Voldemortom podarilo zatajiť? Hoci Denný prorok zatiaľ nešpecifikoval o koho trezor ide, skôr či neskôr by to vyplávalo na povrch.

Zahĺbený do svojich myšlienok ani nepostrehol ako čas pokročil. Vonku už bola hlboká tma. Premkla ho divná predtucha. Ani nevedel prečo, ale vo vzduchu cítil niečo zlé. Akoby bol Harry v nebezpečenstve. Merlin mu pomáhaj, pomyslel si a pevne veril, že jeho predtucha neznamená nič zlé.

Aby sa odpútal od nepríjemných pocitov, zožierajúcich jeho vnútro ako hnis buberózy rozhodol sa konečne urobiť poriadok v papieroch na stole. Tým svojim obedným výbuchom tomu veľmi nepomohol, a vtedy mal iné starosti ako po sebe upratovať, a okrem toho ho čakalo ešte nejaké papierovanie, ktoré z duše neznášal. A to si myslel, že nič horšie ako opravovanie esejí tých tupých hláv už byť nemôže.

Keď konečne odložil brko a posledný pergamen, zhlboka si vydýchol. Pretrel si unavené oči a rozhodol sa, že si pôjde ľahnúť. Práve keď sa chystal do svojich komnát, pocítil na ruke pálenie temného znamenia.

„A je to tu, Temný pán zahajuje akciu Potter," zavrčal a neochotne sa vybral v ústrety pánovi zla.


Keď sa neskoro večer vrátil ho hradu, nahnevaný a frustrovaný, vedel, že do Harryho príchodu na Rokfort už nezostáva veľa času a je len otázkou niekoľkých hodín kedy sa opäť stretnú tvárou v tvár a on bude musieť čeliť najťažšiemu rozhodnutiu svojho života.


Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top